Bitka pri Veľkých Kostoľanoch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Bitka pri Veľkých Kostoľanoch bolo posledné bojové stretnutie bratríkov s vojskami kráľa Mateja Korvína v roku 1467.

Kvôli sústavným útokom Matejových vojsk sa zvyšky oddielov bratríkov sústredili na Považí. Ich rady posilnili bratríci z Rakúska a Moravy. Ich prvotným cieľom bolo obsadenie strategicky výhodnej Trnavy, no kvôli jej pevným hradbám sa im mesto dobyť nepodarilo. Presunuli sa severnejšie a vybudovali dobre opevnený tábor pri Veľkých Kostoľanoch, odkiaľ podnikali výpady do bližšieho i vzdialenejšieho okolia.

Kapitánom bratríkov bol husitský bojovník Ján Švehla, ktorý predtým istý čas pôsobil dokonca i v Matejových službách. Matej Korvín obkľúčil tábor bratríkov 6. decembra 1466. Po nepretržitom obliehaní a v obave pred vyhladovaním sa oddiely bratríkov 29. januára nasledujúceho roku Matejovi vzdali.

Okolo dvetisíc bojovníkov padlo, kapitána bratríkov Švehlu a ďalších sto bojovníkov dal Matej obesiť, časť ich zahynula v budínskom väzení. Množstvo preživších bratríkov vstúpilo do kráľových služieb a vytvorilo jadro jeho povestného čierneho pluku.

Porážka bratríckych oddielov v bitke pri Veľkých Kostoľanoch znamenala ich definitívny zánik na území Slovenska.

Súradnice: 48°30′12″S 17°43′49″V / 48,503284°S 17,730217°V / 48.503284; 17.730217