Bitka pri Blatnom Potoku
Bitka pri Blatnom Potoku | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť bojov s bratríkmi v Uhorsku | |||||||
Peter Aksamit, hajtman bratríkov, zahynul v bitke | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Bratríci | Uhorsko | ||||||
Velitelia | |||||||
Peter Aksamit † Ján Talafús z Ostrova |
Matej Korvín | ||||||
Sila | |||||||
2500 bojovníkov | neznáma | ||||||
Straty | |||||||
600 zabitých | neznáme | ||||||
Bratríci |
---|
Somoš (Drienov) – Lučenec – Žebrač/Myšlenice – Blatný Potok – Gajary – Posádka – Kapušany – Veľké Kostoľany |
Bitka pri Blatnom Potoku, známa tiež pod názvom bitka pri Šarišskom Potoku, prebehla dňa 21. mája 1458 blízko maďarského mesta Sárospatak. Bratríci vedení Petrom Aksamitom tu podľahli mnohonásobnej presile uhorského vojska kráľa Mateja Korvína. Išlo o prvú veľkú porážku bratríkov, pri ktorej padol aj ich hlavný veliteľ Peter Aksamit.
Príčiny
[upraviť | upraviť zdroj]Po roku 1453 v Hornom Uhorsku významne vzrástla moc bratríkov, vojenských združení tvorených z veľkej časti z bývalých husitov, ku ktorým sa pridali mnohí žoldnieri z oddielov Jána Jiskru po jeho odchode z Uhorska. Bratríci vojensky ovládali celé východné a sčasti aj stredné Slovensko a uhorský kráľovský dvor proti nim organizoval nie príliš úspešné vojenské výpravy. Sústredený útok proti bratríkom začal krátko po svojom nástupe na trón kráľ Matej Korvín. Vymenoval Šebestiána Rozgonyiho kapitánom Horného Uhorska a poveril ho úlohou vypudiť bratríkov z krajiny. Rozgonyi zhromaždil silné vojsko, ktoré už v apríli roku 1458 porazilo bratríkov, vedených Martinom Valgatom a dobylo ich opevnené hrady v Rimavskej Seči a vo Vadne v severnom Maďarsku. Podarilo sa im dobyť bratrícky tábor v Nižnej Myšli pri Košiciach, kde dal Rozgonyi povraždiť všetkých zajatcov s výnimkou jedinej ženy.[1]
Bitka
[upraviť | upraviť zdroj]V čase, keď už bratrické hrady vzdorovali kráľovským oddielom, vytiahol vrchný veliteľ bratríkov Petr Aksamit na čele vojska na lúpežnú výpravu do okolia rieky Tisy. Ďalšími veliteľmi boli Ján Talafús z Ostrova, Martin Valgata a Jašek Údrcký. Bratríci, ktorých vojsko údajne čítalo asi 2500 bojovníkov, boli zaskočení mnohonásobnou uhorskou presilou na poli zvanom Botkö, medzi obcami Sárospaták a Ardó, keď sa chystali prekročiť rieku Bodrog. S riekou za chrbtom sa dostali do veľmi nevýhodnej situácie a po krátkom hrdinskom boji podľahli presile. Padol tu Aksamit a s ním vyše 600 bojovníkov. Jazda vedená Talafúsom a Údrckým, kde sa statočne bili najmä Poliaci, sa zachránila útekom, ale aj jazdci mali značné straty. Bitku vraj sledoval aj kráľ Matej z blízkej hory, ktorá potom údajne dostala meno Kráľovská hora.[1]
Dohra
[upraviť | upraviť zdroj]Smrťou Petra Aksamita stratilo bratstvo svojho uznávaného vodcu a naďalej sa nepodarilo udržať bratrícke oddiely pod jednotným velením, hoci sa o to snažil Talafús, po jeho smrti najvýznamnejší z kapitánov. Bránili sa na svojich hradoch a v táboroch, ktoré postupne strácali, ale ešte niekoľko rokov odolávali oveľa silnejšiemu nepriateľovi. Definitívny koniec bratríkov znamenala až porážka pri Veľkých Kostoľanoch v roku 1467.