Bitka pri Myšleniciach
| Bitka pri Myšleniciach | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť trinásťročnej vojny v Poľsku a bratríckych bojov | |||||||||
 Myšlenice | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
| Českí žoldnieri, mnohí z nich bývalí bratríci |  Poľské kráľovstvo
| ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| Václav Kavka zo Soběsuk Mikuláš Žák zo Svěborovic |
Kazimír IV. Jagelovčík | ||||||||
| Sila | |||||||||
| neznáma | údajne až 60 000 mužov[1]:263 | ||||||||
| Bratríci |
|---|
| Somoš (Drienov) – Lučenec – Žebrač/Myšlenice – Blatný Potok – Gajary – Posádka – Kapušany – Veľké Kostoľany |
Bitka pri Myšleniciach (6. júl 1457) bola vyvrcholením vzbury českých žoldnierskych oddielov, v radoch ktorých bojovali aj mnohí bývalí bratríci zo Slovenska, ktorí vstúpili do služieb poľského kráľa Kazimíra IV. počas trinásťročnej vojny, no nedostali vyplatený žold. České oddiely vydržali obliehanie a dosiahli vyplatenie žoldu.[1]:263
Predohra[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1454 vypukla medzi Poľský kráľovstvom a Rádom nemeckých rytierov trinásťročná vojna. Po katastrofálnej poľskej porážke v bitke pri Chojniciach sa poľský kráľ Kazimír IV. Jagelovčík rozhodol najať českých žoldnierov, ktorí po husitských vojnách pôsobili v Čechách, Rakúsku, Uhorsku ako nájomní vojaci, respektíve v Uhorsku ako súčasť bratríckeho hnutia.[chýba zdroj]
Bitka[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1457 sa české žoldnierske jednotky pod vedením Václava Kavku zo Soběsuk a Mikuláša Žáka zo Svěborovic vzbúrili pre nevyplatenie žoldu a začali plieniť kraj okolo hradu Žebrač pri Oswienčime a Vápennej hory pri Myšleniciach. Preto poľský kráľ Kazimír IV. vyslal vojsko údajne až 60 000 mužov[1] a obľahol české oddiely v Myšleniciach. Poľské vojská však napriek početnej prevahe nedokázali mesto dobyť. Českým oddielom sa podarilo prebiť z mesta. V záujme urovnania sporov a dosiahnutia mieru Poliaci údajne nakoniec dlh vyrovnali.[1]:263
Dohra[upraviť | upraviť zdroj]
Bitka pri Myšleniciach resp. pôsobenie českých žoldnierov v Poľskom kráľovstve je ilustráciou zavŕšenia postupnej transformácie husitských "božích" bojovníkov za vieru a idealistických uhorských bratríkov na žoldnierov ochotných slúžiť tomu, kto zaplatí.[chýba zdroj]
V umení[upraviť | upraviť zdroj]
Bitka pri Myšleniciach sa spomína v románovej trilógii Aloisa Jiráska Bratrstvo.[2]