Bitka na Wiare

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka na Wiare
Súčasť uhorských ťažení do Haliče

Rieka Wiar
Dátum 1099, medzi Veľkou sobotou 9. apríla, kedy Sviatopolk obsadil Vladimír Volynský, a 12. júnom, ked Mstislav Sviapolovič umrel vo Vladimíre Volynskom.
Miesto na rieke Wiar pri Przemyśli, v súčasnosti Podkarpatské vojvodstvo, Poľsko
Casus belli Sviatopolkove nároky na dedičstvo jeho otca
Výsledok Víťazstvo Polovcov a ich spojencov, porážka Uhrov
Protivníci
Uhorské kráľovstvo

Kyjevské kniežatstvo

Haličské vojsko Rostislavičovcov
Volynské kniežatstvo
Polovci
Velitelia
Koloman Učený Volodar Rostislavič
Vasilko Rostislavič
Dávid Igorevič
chán Boniak
chán Altunopa
Sila
100 000[1]

8 000[2]

posádka 1000 mužov

Polovci 390 mužov
Dávid 100 mužov

Straty
40 000 mužov[1]

reálne skôr 4 000 mužov

neznáme

Bitka na Wiare bola ozbrojená zrážka, ktorá sa odohrala na jar v roku 1099 na rieke Wiar blízko jej sútoku so Sanom pri Przemyśli medzi ruskými vojskami haličských kniežat Rostislavičovcov, ich polovskými posilami a uhorskými vojskami. Skončila víťazstvom haličských kniežat. Na ruskej strane boli veliteľmi haličské kniežatá Volodar Rostislavič, Vasilko Rostislavič, volynské knieža David Igorevič a polovský chán Boniak a na uhorskej strane kráľ Koloman Učený. Bitka bola pokračovaním vojny, ktorá sa začala na jar roku 1099 medzi Rostislavičovcami, vládcami haličských miest Przemyśl a Terebovľa, a kyjevským kniežaťom Sviatopolkom Izjaslavičom, ktorý sa obával rastúceho vplyvu triumvirátu kniežat — potomkov Rostislava Volodymyroviča a usiloval sa o opätovné získanie kontroly nad Haličom a tzv. krajinami „Červenej Rusi“ (Przemyślovská, Terebovľská a Zvenigorodská volosť).[3]:246

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Bitka bola výsledkom vojny, ktorú začali kniežatá Kyjevského a Volyňského kniežatstva v obave z rastu moci Haličského kniežatstva pod vládou Rastislavičov. Po prehratej bitke pri Rožnom poli v apríli 1099 poslal kyjevské knieža Sviatopolk II. Michal Izjaslavič svojho syna Jaroslava, aby presvedčil uhorského kráľa Kolomana Učeného, nech zaútočí na Haličské kniežatstvo. Išlo o prvý útok Uhrov severne od Karpát. [4]:245 Kráľ Koloman Učený do Haliče a obľahol v Przemyśli volynské knieža Volodara Rostislaviča, ktorý bol v meste so svojou sestrou (manželkou volyňského princa Davida Igoroviča) a matkou Lankou (Ilonou), vdovou po princovi Rostislavovi Vladimirovičovi z Tmutarakanu a tetou uhorského kráľa Kolomana. Lanka, piata dcéra uhorského kráľa Bela I., mladšia sestra Kolomanovho otca kráľa Gejzu I. a zároveň matka všetkých troch kniežat Rostislavičovcov, navštívila počas obliehania Przemyśla uhorský tábor a prosila o milosť pre seba pre občanov Przemyślu.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Bitku z uhorského pohľadu opisuje Obrázková kronika:

„

Kráľ (Koloman) potom napadol ruskú krajinu. Lanka, ich kňažná a vdova po kráľovi, predstúpila pred kráľa (Kolomana), vrhla sa mu k nohám a so slzami ho žiadala, aby nezatratil jej národ. Kráľ ju však nepočúval, a tak ešte viac prosila, ale kráľ do nej kopol a odsotil ju od seba so slovami: „Nepatrí sa, aby ženský plač zosmiešňoval kráľovskú výsosť!“ Kňažná naďalej nariekala, potom sa odvrátila a prosila o pomoc všemohúceho Boha. Na jej modlitby prišli na pomoc Rusínom početní Kumáni na čele s Mirkodom. V noci sa vychystali a včasráno udreli na kráľov tábor. Spustošili ho a rozohnali. Uhorskí šľachtici obkolesili kráľa, a tak okolo neho vytvorili neporaziteľnú baštu. Kumáni prenasledovali župana Enzema (Ősz) z rodu Álmašiovcov, udatného a horlivého muža, a spolu s ním pozabíjali jeho ľudí. Šípmi zabili aj biskupov Kopáňa (Koppány) a Vavrinca, ako aj mnohých ďalších bojovníkov. Istý Kumán menom Monok kruto bil Uhrov a kráľov veľmi zdatný bojovník menom Matej ho chcel chytiť. Zaútočil naňho, ale ten sa pustil do behu a stále strieľal šípy dozadu, pričom prestrelil Matejovi nohu. Zrejme by neušiel smrti, keby mnoho jeho druhov nespojilo svoje štíty a takto ho nezachránili. Potom sa proti Monokovi postavil Peter. Monok vystrelil na Petra, ale netrafil ho a zatiaľ čo vytiahol ďalší šíp, Peter mu prerazil bok a zajal ho. Potom ho živého privliekol pred kráľa. Župan Ďula vtedy obišiel s poranenou nohou, no v Uhorsku svojmu zraneniu podľahol. Kráľ a všetci, čo s ním boli, uháňali späť do Uhorska, pretože Kumáni zajali každého, kto nedokázal utekať dostatočne rýchlo, a zmocnili sa aj kráľovských pokladov. Bola to veľká porážka, takúto prehru Uhri len zriedkavo utrpeli. Niektorí Uhri utiekli do lesov, od hladu piekli podošvy svojej obuvi a tie potom jedli. Čo ešte dodať? Ani sa opísať nedá, aká to bola obrovská pohroma.

“
– Obrázková kronika[5]:243

Ruské pramene, napr. [1], sú založené na detailnom opise bitky, ktorý sa zachoval v Nestorovom letopise.[6]:179 Volynský knieža Dávid Igorevič, ktorý sa bál Uhrov viac ako kniežat Haliča, prešiel na stranu Rostislavičovcov a priviedol k obliehanému Przemyślu na pomoc Polovcov. Polovci používali svoju tradičnú taktiku, nočné prepady, útočili v malých silách, ustupovali a provokovali nepriateľa, aby ich prenasledoval.

„ Svjatopolkov syn Jaroslav pritiahol s Uhrami, kráľom Kolomanom a dvoma biskupmi, zastali pred mestom Peremyšľ, pri rieke Vagr, a Volodar sa zavrel v meste. Dávid sa v tom čase vrátil z Poľska, svoju ženu ponechal u Volodara a on odišiel do zeme Polovcov. Stretol sa s Boňakom (náčelníkom Polovcov) a Dávid sa vrátil, aby spolu tiahli proti Uhrom ...

Nadránom Boňak dal dokopy vojakov. Dávid ich mal okolo sto a on sám tristo. Rozdelil ich na tri pluky a tiahol proti Uhrom. Altunopa poslal s päťdesiatimi mužmi, Dávid šiel pod ich zástavou a svojich ľudí rozdelil na dve časti - po päťdesiat na oboch stranách. Uhri sa zoskupili do niekoľkých radov, lebo ich bolo stotisíc. Altunopa pricválal k prvej línii a vystrelil šípy, otočil sa na útek a Uhri za ním vyrazili. Prehnali sa okolo Boňaka a Boňak vyrazil za nimi a zrážal ich z tylu. Altunopa sa obrátil späť a Uhrov už nepustili, množstvo ich pobili a zahnali do húfu. ... Uhri sa obrátili na útek a mnohí sa utopili vo Vagre a iní v rieke San. ... Zabili tu aj biskupa Kupana, mnohých bojarov a hovorili, že ich zahynulo na štyridsaťtisíc.

“
– Nestorov letopis[6]:179

Smrť uhorských biskupov Kupána rukou Polovcov a Vavrinca uvádzajú aj Bratislavské anály pre rok 1100.

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Neskôr sa Sviatopolk pokúsil zorganizovať ďalšie kniežatá na boj proti Rostislavičovcom, ale nenašiel ľudí ochotných zaútočiť. Rostislavičovci sa bránili uzavretím spojenectva s Byzanciou, bojujúcou proti Uhorskému kráľovstvu. Dávid Igorevič využil porážku nepriateľa a zaujal Vladimír Volynský a Luck, ale nie na dlho. Volyň sa však opäť stala kyjevskou volosťou a Dávid dostal Dorogobuž.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c KARAMZIN, N. M.. История государства Российского: в 12 томах. СПб. : Тип. Н. Греча, 1816—1829.
  2. ↑ DLUGOSZ, Ján. Annales seu cronicae incliti Regni Poloniae. [s.l.] : [s.n.].
  3. ↑ По́лное собра́ние ру́сских ле́тописей. [s.l.] : M., 2001.
  4. ↑ Повесть временних лет // Полное собрание русских летописей. Т. 2. Ипатьевская летопись. vyd. СПб. : M., 1908.
  5. ↑ Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8. S. 229.
  6. ↑ a b NESTOR. Nestorov letopis, Povesť o dávnych časoch na ruskej zemi. Preklad Miroslav Daniš. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018. 319 s. ISBN 978-80-8202-025-3.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Bitwa nad Wiarem na poľskej Wikipédii a Битва над Вягром na ukrajinskej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_na_Wiare&oldid=7769358“