Bitka pri Starom Sączi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Bitka pri Starom Sączi
Súčasť tretieho mongolského vpádu do Poľska a Uhorska
Dátum 1288
Miesto Stary Sącz, Poľsko
Výsledok Víťazstvo uhorsko-poľských vojsk
Protivníci
Mongolská ríša Uhorsko
Poľské kráľovstvo
Velitelia
Nogaj chán Juraj Bakša zo Solivaru

Bitka pri Starom Sączi (1288) bola bitka vedená v zime 1288 medzi uhorskými vojskami pod velením vojvodu Juraja Bakšu zo Solivaru a poľskými vojskami a mongolskými vojskami pod velením Nogaja počas tretej mongolskej invázie do Poľska v 13. storočí.[1]:217-218

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Počas tretej mongolskej invázie do Poľska sa 24. decembra 1287 južná armáda mongolských jednotiek pod velením Nogaja dostala ku Krakovu, čím začalo obliehanie a útok na mesto. Tvárou v tvár tvrdému odporu mešťanov a zlým výsledkom bojov o Krakov vydal Nogaj rozkaz preskupiť jednotky a začať operácie v oblasti Krakova a Sieradzu. Uvoľnenie kruhu vojsk obliehajúcich Krakov využilo krakovské knieža Lešek II. Čierny, ktoré spolu s manželkou Gryfinou a malou družinou utiekol z obliehaného mesta a odišiel do Uhorska, kde hľadal pomoc u uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Zatiaľ čo tatárske jednotky spustošili Krakovskú oblasť, dve veľké kolóny mongolských síl sa pohli smerom na juh. Prvá sa dostala do oblasti Podhalia, kde zviedla bitku na rieke Dunajec s miestnymi horalmi. Druhá smerovala na Stary Sącz, aby ho dobyla. Mesto sa dobre pripravilo na obranu, nazbieralo veľké zásoby potravín a posilnilo svoju obranu rytiermi a roľníkmi. Obliehanie Starého Sączu sa predĺžilo a neprinieslo žiadne hmatateľné výsledky. Časť mongolských vojsk, ktorá podľa všetkého prenasledovala Leška Čierneho, dosiahla Podolínec a vypálila ho.[2]:401 Výsledky medzitým priniesla výprava Leška Čierneho do Uhorska, krakovskému vojvodovi sa podarilo získať pomoc uhorského kráľa. Na výslovný rozkaz kráľa Ladislava IV. Kumánskeho zhromaždil uhorský vojvoda Juraj Bakša zo Solivaru pomerne veľkú jednotku uhorských vojsk a cez Kežmarok a Podolínec sa pohol smerom na Stary Sącz. Uhorské vojská podporované poľskými silami dokonale prekvapili mongolské jednotky a uštedrili im zdrvujúcu porážku, v ktorej padol aj veliteľ mongolskej jednotky. Následne oslobodili „nespočetných zajatcov“. Za úsilie a pomoc Lešek II. Čierny udelil Jurajovi Bakšovi vlastníctvo panstva Wielogłowy pri Starom Sączi.[3]:30

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Porážka mongolských vojsk pri Starom Sączi bola poslednou epizódou počas tretej mongolskej invázie do Poľska. Koncom januára 1288, po neúspešnej výprave a bez vojenských úspechov, sa Nogajova armáda stiahla na územie Haličsko-volynského kniežatstva.[3]:30 Mongolsko - uhorské pohraničné šarvátky trvali do jari 1288, ale k invázii už nedošlo.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KRAKOWSKI, Stefan. Polska w walce z najazdami tatarskimi w XIII wieku. [s.l.] : MON.
  2. HOMZA, Martin. Svätá Kunigunda a Spiš, Terra Scepusiensis, Stav bádania o dejinách Spiša, Stan badań nad dziejami Spiszu. 1. vyd. Levoča, Wrocław : [s.n.], 2003. ISBN 80-7114-457-6.
  3. a b SZŐCS, Tibor. Egy második "tatárjárás"? A tatár–magyar kapcsolatok a XIII. század második felében [A Second Tartar Invasion? The Tartar–Hungarian Relations in the Second Half of the 13th Century]. Belvedere Meridionale, roč. 22, čís. 3–4, s. 16–49. ISSN 1419-0222. (po maďarsky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]