Sieradz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sieradz
mesto
Kostol Všetkých Svätých na Krakovskom predmestí
Vlajka
Erb
Štát Poľsko Poľsko
Vojvodstvo Lodžské
Powiat Sieradzki
Gmina Sieradz
Rieka Varta
Nadmorská výška 60 m n. m.
Súradnice 51°36′00″S 18°45′00″V / 51,60000°S 18,75000°V / 51.60000; 18.75000
Rozloha 51,220 km² (5 122 ha)
Obyvateľstvo 44 326 (2004)
Hustota 865,4 obyv./km²
Primátor Paweł Osiewała
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 98-200
Telefónna predvoľba +48 43
EČV ESI
Poloha mesta v rámci Poľska
Poloha mesta v rámci Poľska
Wikimedia Commons: Sieradz
Webová stránka: http://www.umsieradz.pl
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sieradz (výslovnosť: /'ɕɛrat​͡s/) je mesto v strednom Poľsku na rieke Varta. Sídlo powiatu a gminy. Leží v Lodžskom vojvodstve. Má 44 326 obyvateľov (2004). Textilný a potravinársky priemysel, dopravná križovatka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické vykopávky potvrdzujú najstaršie osídlenie v 6. – 7. storočí na sútoku Żegliny a Varty. Pravdepodobne za vlády Kazimíra Obnoviteľa (1039 – 1058) vznikla trhová osada. Za Boleslava Smelého bolo vybudované drevozemné hradisko. V 11. – 12. stročí žilo na hradisku a podhradí približne 1 000 ľudí v 200 domoch. V roku 1136 je prvýkrát spomenuté písomne ako mesto Zeraz či Ziraz. Arabský cestovateľ al-Idrīsī v Rogerovej knihe z roku 1164 zaradil mesto medzi také dôležité centrá akými boli Krakov, Gniezno či Wrocław. Medzi rokmi 1233 – 45 prišli do mesta Dominikáni, ktorí dokončili stavbu kostola a kláštora v roku 1260. V roku 1241 bol hrad aj podhradie zničené Tatármi. Stalo sa tak ešte v rokoch 1260 a 1287 – 88. V rokoch 1247 – 55 obdržal mestské práva. Vladislav Lokietok prebral vládu po svojom mŕtvom bratovi Leškovi Čiernom a vybudoval tu v roku 1290 hrad na mieste starého hradiska, kde o dva roky neskôr obliehaný Čechmi musel kapitulovať. V roku 1333 mesto zničili Križiaci. Na mieste spáleného hradu vybudoval Kazimír Veľký nový hrad z tehál. Po jeho smrti bolo mesto opevnené a malo tri brány. V roku 1385 sa prvýkrát spomína súčasný Rynek, čiže centrálne námestie. V druhej polovici 14. storočia bolo zriadené sieradzké vojvodstvo. V roku 1416 sieradzkí rytieri zafinancovali stavbu dreveného Kostol Ducha Svätého, ktorý bol v roku 1853 rozobratý a umiestnený na dnešné miesto na mestskom cintoríne.

V 16. storočí si mesto udržiavalo charakter dôležitého politického, hospodárskeho a kultúrneho centra, ale v 17. storočí nastal útlm v rozvoji dôsledkom vojen so Švédskom a na prelome storočí došlo k úplnému úpadku vyvolaného ničivými požiarmi, rabovaním švédskych vojsk a dokonaného zákernými chorobami. Roku 1718 bol zrekonštruovaný vyhorený dominikánsky kostol a kláštor. V roku 1793 prešlo mesto pod pruskú nadvládu, stratilo štatút sídla vojvodstva a stalo sa sídlom okresu (powiatu). V 1813 ho okupovali Rusi. Medzi rokmi 1823 – 33 tu pracovala manufaktúra na súkno, prebudovaná v roku 1842 na väzenie. V 1852 následkom cholery zomrelo približne 500 ľudí. V 1855 má 5 192 obyvateľov. Roku 1902 bola dokončená železnica spájajúca mesto s Kaliszom a Lodžou.

Začiatkom I. svetovej vojny mesto obsadili Nemci. V 1915 spustená do užívania prvá elektráreň. V 1922 sa dominikánsky kláštor stal majetkom Uršulínok. V 1938 tu žije 11 359 ľudí. 1. septembra 1939 mesto bombardovalo fašistické vojsko a 9. septembra bolo po ťažkých bojoch pripojené ako Scheradz k Tretej ríši. Oslobodený bol 23. januára 1945 1. bieloruským frontom pod vedením Žukova. V 1973 elektrifikácia železničnej trate.

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erb mesto obdržalo v 14. storočí za vlády Kazimíra Veľkého a spája sa s fortifikáciou mesta. Vyobrazuje mestské hradby s tromi rovnako vysokými vežami a s bránou so zodvinutou mrežou. Nad hradbami sa vznáša piastovský orol – symbol kráľovskej vlády nad mestom.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PAULINY, Ján. Arabské správy o Slovanoch : (9. – 12. storočie). Vyd. 1. Bratislava : Veda; Bernolákova spoločnosť, 1999. 214 s. ISBN 80-224-0593-0.
  • Kapituła najstarszych miast i miejscowości w Polsce, kolektív, Omega, Sieradz, 2000, ISBN 83-87459-17-8
  • Raptularz Sieradzki, kolektív, Towarzystwo Przyjaciół Sieradza, Sieradz, 1990

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sieradz