Sieradz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 51°36′00″S 18°45′00″V / 51,60000°S 18,75000°V / 51.60000; 18.75000
Sieradz
mesto
Fara sieradz.jpg
Kostol Všetkých Svätých na Krakovskom predmestí
POL Sieradz flag.svg
Vlajka
POL Sieradz COA.svg
Erb
Štát Poľsko Poľsko
Vojvodstvo Lodžské
Powiat Sieradzki
Gmina Sieradz
Rieka Varta
Nadmorská výška 60 m n. m.
Súradnice 51°36′00″S 18°45′00″V / 51,60000°S 18,75000°V / 51.60000; 18.75000
Rozloha 51,220 km² (5 122 ha)
Obyvateľstvo 44 326 (2004)
Hustota 865,4 obyv./km²
Primátor Jacek Walczak
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 98-200
Telefónna predvoľba +48 43
EČV ESI
Poloha mesta v rámci Poľska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Poľska
Wikimedia Commons: Sieradz
Webová stránka: http://www.umsieradz.pl

Sieradz (výslovnosť: /'ɕɛrat​͡s/) je mesto v strednom Poľsku na rieke Varta. Sídlo powiatu a gminy. Leží v Lodžskom vojvodstve. Má 44 326 obyvateľov (2004). Textilný a potravinársky priemysel, dopravná križovatka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické vykopávky potvrdzujú najstaršie osídlenie v 6. – 7. storočí na sútoku Żegliny a Varty. Pravdepodobne za vlády Kazimíra Obnoviteľa (1039 – 1058) vznikla trhová osada. Za Boleslava Smelého bolo vybudované drevozemné hradisko. V 11. – 12. stročí žilo na hradisku a podhradí približne 1 000 ľudí v 200 domoch. V roku 1136 je prvýkrát spomenuté písomne ako mesto Zeraz či Ziraz. Arabský cestovateľ al-Idrīsī v Rogerovej knihe z roku 1164 zaradil mesto medzi také dôležité centrá akými boli Krakov, Gniezno či Wrocław. Medzi rokmi 1233 – 45 prišli do mesta Dominikáni, ktorí dokončili stavbu kostola a kláštora v roku 1260. V roku 1241 bol hrad aj podhradie zničené Tatármi. Stalo sa tak ešte v rokoch 1260 a 1287 – 88. V rokoch 1247 – 55 obdržal mestské práva. Vladislav Lokietok prebral vládu po svojom mŕtvom bratovi Leškovi Čiernom a vybudoval tu v roku 1290 hrad na mieste starého hradiska, kde o dva roky neskôr obliehaný Čechmi musel kapitulovať. V roku 1333 mesto zničili Križiaci. Na mieste spáleného hradu vybudoval Kazimír Veľký nový hrad z tehál. Po jeho smrti bolo mesto opevnené a malo tri brány. V roku 1385 sa prvýkrát spomína súčasný Rynek, čiže centrálne námestie. V druhej polovici 14. storočia bolo zriadené sieradzké vojvodstvo. V roku 1416 sieradzkí rytieri zafinancovali stavbu dreveného Kostol Ducha Svätého, ktorý bol v roku 1853 rozobratý a umiestnený na dnešné miesto na mestskom cintoríne.

V 16. storočí si mesto udržiavalo charakter dôležitého politického, hospodárskeho a kultúrneho centra, ale v 17. storočí nastal útlm v rozvoji dôsledkom vojen so Švédskom a na prelome storočí došlo k úplnému úpadku vyvolaného ničivými požiarmi, rabovaním švédskych vojsk a dokonaného zákernými chorobami. Roku 1718 bol zrekonštruovaný vyhorený dominikánsky kostol a kláštor. V roku 1793 prešlo mesto pod pruskú nadvládu, stratilo štatút sídla vojvodstva a stalo sa sídlom okresu (powiatu). V 1813 ho okupovali Rusi. Medzi rokmi 1823 – 33 tu pracovala manufaktúra na súkno, prebudovaná v roku 1842 na väzenie. V 1852 následkom cholery zomrelo približne 500 ľudí. V 1855 má 5 192 obyvateľov. Roku 1902 bola dokončená železnica spájajúca mesto s Kaliszom a Lodžou.

Začiatkom I. svetovej vojny mesto obsadili Nemci. V 1915 spustená do užívania prvá elektráreň. V 1922 sa dominikánsky kláštor stal majetkom Uršulínok. V 1938 tu žije 11 359 ľudí. 1. septembra 1939 mesto bombardovalo fašistické vojsko a 9. septembra bolo po ťažkých bojoch pripojené ako Scheradz k Tretej ríši. Oslobodený bol 23. januára 1945 1. bieloruským frontom pod vedením Žukova. V 1973 elektrifikácia železničnej trate.

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erb mesto obdržalo v 14. storočí za vlády Kazimíra Veľkého a spája sa s fortifikáciou mesta. Vyobrazuje mestské hradby s tromi rovnako vysokými vežami a s bránou so zodvinutou mrežou. Nad hradbami sa vznáša piastovský orol – symbol kráľovskej vlády nad mestom.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Arabské správy o Slovanoch, Ján Pauliny, VEDA, Bratislava, 1999, ISBN 80-224-0593-0
  • Kapituła najstarszych miast i miejscowości w Polsce, kolektív, Omega, Sieradz, 2000, ISBN 83-87459-17-8
  • Raptularz Sieradzki, kolektív, Towarzystwo Przyjaciół Sieradza, Sieradz, 1990

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]