Kumáni (západní Kypčakovia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kumáni alebo Plavci alebo Polovci (zriedkavo, najmä pre tých, čo sa usadili v Uhorsku aj Kúnovia či Kúni; po turkicky Quman, Qun - "stepní"; maď. Kun(ok); lat. Cuni, Cumani; gr. Koumanoi; v strednej hornej nemčine Valwen, Falben - "plaví"; po starorusky Polovci - "stepní"; po staročesky Plavci; po arménsky Xartešk'n - "plaví") boli západné kmene Kypčakov (Kipčakov), známe tým, že sa časť z nich vo vrcholnom stredoveku dostala do strednej Európy.

Mnohí autori považujú názov Kumáni (Plavci, Polovci) len za alternatívne označenie pre všetkých Kypčakov, ktoré sa používalo v západných textoch - k tomu pozri Kypčakovia. Iní autori proste konštatujú, že vzťah pojmov Kumáni a Kypčakovia je sporný.

Dejiny Kumánov[upraviť | upraviť kód]

Na začiatku 11. stor. časť Kypčakov/Kumánov prenikla do Čiernomoria a na severný Kaukaz, neskôr aj do strednej a južnej Európy (Bulharsko, Krym), zvyšok ostal na v Čiernomorí. V 13. stor. tzv. bieli Kumáni ušli pred Tatármi do Uhorska (pozri Mongolský (nesprávne tatársky) vpád do Uhorska), kde ich aj s vládcom Kutenom prijal Belo IV. a usadil medzi Dunajom a Tisou.  Jazyk Kypčakov (Kumánov) bol príbuzný kirgizštine a kazaštine, ale oficiálne sú (stav v 80. rokoch 20. storočia) vedení ako Uzbeci. Medzi Dunajom a Tisou sa postupne zmaďarizovali.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Kumanen. In: Lexikon des Mittelalters. [CD-ROM] Stuttgart : J.B. Metzler, 2000. ISBN 3-476-01819-9.
  • VÁMBERY, H.: Der Ursprung der Magyaren, 1882 [1]
  • [2], [3]
  • SINOR, D.:The Cambridge history of early Inner Asia [4]
  • [5]
  • MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2011. 460 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8082-470-9. S. 202 – 224.