Preskočiť na obsah

Eduard Gurk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eduard Gurk
Eduard Gurk, autoportrét
Eduard Gurk, autoportrét
Narodenie17. november 1801
Viedeň
Úmrtie31. marec 1841 (39 rokov)
Jeruzalem
Zamestnaniemaliar, medirytec, rytec
Alma materAkadémia výtvarných umení vo Viedni
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Eduard Gurk

Eduard Gurk (* 17. november 1801 – † 31. marec 1841) bol rakúsky krajinár a grafik, ktorý pracoval na habsburskom dvore za cisárov Františka I. a Ferdinanda I. Známy bol najmä ako akvarelista. Bol predstaviteľom biedermeieru.

Narodil sa vo Viedni. Jeho otec bol Joseph Ignaz Gurk (1773 – 1835), maliar, ktorý pôsobil ako vedúci umeleckej galérie a knižnice Mikuláša II., kniežaťa Esterházyho.[1] Sprevádzal svojich rodičov na ceste po severnej Európe, ktorá skončila v Anglicku, kde ho prvýkrát prilákala maľba akvarelom. Po návrate do Viedne v roku 1819 sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení a svoju prvú výstavu usporiadal v roku 1822. V nasledujúcom roku vydal spolu s otcom knihu obsahujúcu 80 ručne rytých a kolorovaných pohľadov na viedenské pamiatky a stavby.[2]

To vzbudilo pozornosť na vysokých miestach a čoskoro ho začal sponzorovať Clemens von Metternich, ktorý mu našiel zamestnanie ako hlavný asistent dvorného maliara Johanna Baptista Hoechleho (1754 – 1832).[2] V tejto pozícii sprevádzal Jána Habsbursko-lotrinského a korunného princa Ferdinanda na mnohých ich cestách a vytvoril album scén z Ferdinandovej korunovácie za uhorského kráľa v roku 1830.[1] O tri roky neskôr spolu s novým dvorným maliarom, synom Johanna Baptista, Johannom Nepomukom Hoechleom, spolupracovali na sérii akvarelov zobrazujúcich Ferdinandovu púť do Mariazellu.

V roku 1835 sa Ferdinand stal cisárom a Hoechle nečakane zomrel po tom, čo bol dvorným maliarom len dva roky, a tak ho nahradil Gurk. Opäť veľa z jeho práce zahŕňalo cestovanie s kráľovskou rodinou.[2]

V roku 1840 podnikol plavbu na Blízky východ s rakúskou flotilou na pozvanie kontradmirála Francesco Bandiera. Vylodil sa v Bejrúte a pokračoval po pobreží a zdokumentoval činy arcivojvodu Fridricha, ktorý bol nedávno vyznamenaný vojenským radom Márie Terézie. Keď však Gurk dorazil do Jeruzalema, už chorý z plavby, dostal brušný týfus a o tri dni neskôr zomrel.[1]

Vybrané maľby

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Biographical notes @ Geschichte Landesmuseum NÖ.
  2. a b c Brief Biography @ Biographien (originally from the ÖBL)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Leo Andergassen, Eduard Gurk, der Griff nach der Krone (Siahanie po korune, katalóg výstavy) Verlag-Anst. Athesia, 2013 ISBN 88-8266-980-7
  • Eduard a Joseph Gurk, Wien's Umgebungen (dotlač), Akad. Dr.- und Verlag-Anst. , 1988 ISBN 3-201-01423-0

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduard Gurk

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Eduard Gurk na anglickej Wikipédii a Eduard Gurk na českej Wikipédii.