Grafika (výtvarné umenie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Medirytina Adam a Eva, 1504, Albrecht Dürer

Grafika je druh výtvarného umenia, ktorý prenáša kresbový prejav do hmoty a technologickým postupom rozmnožuje do formy grafických listov. Pojem grafika pochádza z gréckeho slova „grafein“, čo znamená kresliť. V širšom zmysle pod týmto pojmom rozumieme transportovanie videných, alebo zažitých foriem do sústavy línií, bodov a plôch. V užšom zmysle je to tvorivé prehodnotenie umelcovej voľnej kresby remeselným spracovaním v príslušnom materiáli, s cieľom vytvoriť jeden alebo viac odtlačkov.

Grafika bola vo svojich počiatkoch hlboko závislá na maliarstve. Neskôr sa od neho oddeľovala a vďaka niektorým veľkým umeleckým osobnostiam prestávala byť iba prostriedkom reprodukovania malieb. Postupne vzniklo delenie grafiky. Jednak na grafiku pôvodnú a reprodukčnú, jednak na grafiku voľnú a úžitkovú. Pôvodná alebo originálna grafika je grafika, ktorá vznikla ručným spracovaním diela umelca a v obmedzenom náklade. Naproti tomu reprodukčná grafika vzniká za pomoci fotomechanických prostriedkov a jej cieľom je za použitia moderných metód rozmnožiť predlohu čo najvernejšie a v čo najväčšom množstve. Voľná grafika predstavuje grafiku, ktorá nemá žiadny priamy účel či určenie, ide o slobodné znázornenie umelcových predstáv do grafickej podoby. Úžitková grafika je zase viazaná na nejakú praktickú úlohu, napríklad výzdoba a ilustrácia knihy, plagát, ex libris, novoročenka a pod.

Celkové množstvo výtlačkov z jednej dosky nemôže presiahnuť určitý limit, ak má byť každý z nich považovaný za originál. Tento limit závisí od použitej techniky. Pri suchej ihle a mezzotinte bol tento náklad stanovený do 50 kusov, pri lepte a podobných technikách do 100 kusov, ostatné rytiny do kovu a dreva, litografia a serigrafia do 200 kusov. Zvyčajne býva náklad oveľa nižší, ako maximálny povolený počet výtlačkov. Čím je výtlačkov menej, tým sú vzácnejšie.

Tlač[upraviť | upraviť zdroj]

Tlač je z technického hľadiska rozmnožovanie graficky znázornenej kresby a to prenášaním tlačovej farby z tlačovej formy na papier, prípadne na iný vhodný materiál. Tlačová forma je objekt, v ktorom je niektorým grafickým spôsobom (rezaním, rytím, leptaním, vykrývaním, apod.) spracovaná výtvarná predstava tak, že sú vymedzené tlačové elementy čiže miesta, ktoré po nanesení farby tlačia. Tlačová forma môže byť vyrobená z najrôznejšieho materiálu, napr. z dreva, linolea, kameňa, kovu, gumy, skla, textilu, umelej hmoty a iných. Finálnym výsledkom tlačového procesu je odtlačok. Každý jednotlivý odtlačok sa väčšinou mierne líši od ostatných. Ručné nanášanie farby a ručná tlač nemôžu zaručiť úplnu zhodu. Pri niektorých technikách, napríklad pri tlači z hĺbky môže byť charakter jednotlivých otlačkov značne odlišný. Je to jeden z dôvodov, prečo má každý otlačok hodnotu originálu. Existujú tiež otlačky, ktoré dokumentujú rôzne pracovné štádiá tej istej tlačovej formy. Tieto otlačky sa nazývajú stavy.

Rozdelenie originálnych tlačových techník[upraviť | upraviť zdroj]

Tlačové techniky možno rozdeliť na niekoľko skupín podľa rôznych techník: Podľa materiálu, podľa spôsobu spracovania a najpresnejšie a najpoužívanejšie je rozdelenie podľa toho, ako sú na tlačovej forme umiestnené tlačové elementy. Rozoznávame 4 skupiny špecifických grafických postupov:

Signatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitým faktorom zaručujúcim pôvodnosť grafického diela je signatúra. Najstaršie zachované grafické otlačky neboli signované a preto ich autori zostali anonymní. Prvé signatúry sa objavili až v 15. storočí. Na konci 19. storočia sa otlačky začali signovať vlastnoručným podpisom pod otlačenou kresbou. Rovnakým spôsobom označujeme otlačky dodnes.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.