Tlač z plochy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tlač z plochy patrí dnes medzi najpoužívanejšie tlačiarenské techniky. Pri tomto type tlače sú tlačiace a netlačiace prvky tlačovej formy v jednej rovine. Prenos farby z formy na potláčaný podklad zabezpečujú rozdielne fyzikálno-chemické vlastnosti tlačiacich(olejofilné) a netlačiacich(hydrofilné) prvkov. Netlačiace prvky neprenášajú farbu v dôsledku existencie povrchovej vrstvy odpudzujúcej farbu.

V súčasnosti tlač z plochy existuje ako ofsetová tlač. Pri tlači s vlhčením sa na netlačiace miesta nanesie tenký film vlhčiaceho roztoku na vodnej báze, ktorý zabraňuje priľnutiu obvykle mastnej farby pri navaľovaní na tlačovú formu. Pri tlači bez vlhčenia (bezvodný ofset) sa prenosu farby netlačiacimi miestami formy zabraňuje použitím vrstvy silikónovej gumy na netlačiacich miestach a ochranným filmom silikónového oleja.

Prenos farby z tlačovej formy sa nerealizuje priamo, ale pomocou prenosového valca. Potláčaný povrch je zovretý medzi prenosový (potláčací) a prítlačný valec.

Ofsetová tlač je dnes najrozšírenejšou technikou tlače s univerzálnym použitím.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]