Biedermeier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rodinný portrét od rakúskeho maliara Friedricha von Amerlinga

Biedermeier bolo obdobie neskorého klasicizmu v stredoeurópskom umení; celkový životný štýl stredných vrstiev ponapoleonskej a predmarcovej doby prvej polovice 19. storočia (1815 – 1845/1848) v strednej Európe.

Životný štýl stredných vrstiev bol poväčšine vzdialený od romantizmu a skôr bol ešte pod vplyvom puritanizmu pietizmu (v katolíckom a protestantskom zafarbení) z 18. storočia. Bol to životný štýl, kde city sa starostlivo kontrolovali a pôžitky uvážlivo obmedzovali.

Meštianstvo sa snažilo zachovať si starú idylu duševnej pohody alebo aspoň jej zdania, a to tak vzhľadom interiérov (solídny a elegantný nábytok bez výstrelkov, vychádzajúci z klasicistických vplyvov, uprednostňujúci účelnosť a estetický účinok konštrukcie, rozvoj bytového textilu, maľovaný porcelán, sklo a podobne, záľuba v ilúzii útulnosti, v kvetoch), ako aj kultúrnym obzorom. V maliarstve prevažujú mestské veduty, žanre, portrétne miniatúry, v sochárstve antikizujúca drobná plastika. V hudbe bol idolom tohto obdobia J. N. Hummel. Čoraz viac bol populárny valčík, hlavne vplyvom Lannera a Johanna Straussa st.

Vonkajší chod života meštianstva vykazoval iba stopy romantických vplyvov.

Odev v štýle Biedermeieru[upraviť | upraviť zdroj]

Tento odevný štýl vznikol vo Viedni a vďaka Viedenskému kongresu (1814) sa rozšíril do celého sveta. Bol typickým odevom pre mešťana nielen vo Viedni, ale aj na Slovensku (Uhorsko).

Mužský meštiansky odev – Spočíval v predpísanej uniforme pre zemanov aj mešťanov. Základom mužského odevu bol oblek s bielou košeľou. Táto košeľa mala veľmi vysoký golier, ktorý sa vystužoval škrobením. Na vrch tohto odevu muži nosili kabát, ktorý sa nazýval Atila, mal na sebe zdobenie hodvábnymi šnúrami (lampasy) a na zapínanie hodvábne gombíky. Nohavice boli úzke a tenké (nevýhoda v zimných obdobiach). Tento odev bol doplnený o čierne vysoké čižmy a čierny nízky klobúk alebo cylinder. Neskôr sa tento odev prestal na Slovensku nosiť, pretože pripomínal maďarský charakter.[1]

Ženský meštiansky odev – Základom línie sa stal výrazný osí pás a poklesnuté plecia. Mohutné rukávy sa všívali do živôtika nižšie ako bolo prirodzené a živôtik bol vystužený kosticami. Osí pás zvýrazňovala veľká sukňa. Ako pokrývku hlavy ženy nosili cylindre, najmä k jazdeckým príležitostiam. Staršie ženy nosili na hlave čepce. Mlade slečny sa zdobili perlami a výšivkami z flitrov do kvetinových a prírodných ornamentov. Topánky, ktoré dámy nosili boli ploché a nízke, dokonca sa podobali dnešným balerínam. Častým doplnkom boli aj rukavičky alebo vejár.  [2][3]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ZUBERCOVÁ, Magdaléna. Tisícročie módy. Martin : Osveta, 1988.
  2. FOGGOVÁ,, Marnie. Móda, úžasný príbeh fenoménu: historický vývoj, detailní vyobrazení i príbehy slávnych návrhárov. Praha : Slovart, 2015.
  3. Móda- obrazové dejiny obliekania a štýlu. Bratislava : Ikar s.r.o., 2014.