Litava (rieka v Rakúsku)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°52′08″S 17°17′17″V / 47,868796°S 17,288189°V / 47.868796; 17.288189
Litava
nem. Leitha, maď. Lajta
Rieka
Lajtafalu Lajta folyó 2012-09-11.JPG
Štáty Rakúsko Rakúsko,  Maďarsko Maďarsko
Regióny Dolné Rakúsko, Burgenland, Győr-Moson-Sopron
Hlavná zdrojnica Schwarza
 - poloha Haderswörth, Dolné Rakúsko
 - výška 290 m
 - súradnice 47°44′06″S 16°13′19″V / 47,734972°S 16,221936°V / 47.734972; 16.221936
Sekundárna
zdrojnica
Pitten
Ústie Mošonský Dunaj
 - poloha Mosonmagyaróvár
 - výška 125 m
 - súradnice 47°52′08″S 17°17′17″V / 47,868796°S 17,288189°V / 47.868796; 17.288189
Dĺžka 180 km
Povodie 2 138 km² (213 800 ha)
Prietok
 - priemerný 8,14 /s
Hungary physical map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Leitha

Litava (maď. Lajta, nem. Leitha) je 180 km dlhá rieka pretekajúca Rakúskom (Dolné Rakúsko, Burgenland) a Maďarskom (Győr-Moson-Sopron). Je to pravostranný prítok Mošonského Dunaja.

Priebeh toku[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká pri mestečku Haderswörth sútokom riek Schwarza a Pitten, prameniacich vo Fischbašských Alpách. Preteká Viedenskou kotlinou a západnou časťou Malej dunajskej kotliny ústi do Mošonského ramena Dunaja.

Priemerný prietok predstavuje 8,14 m³/s a rieka nie je splavná. V jej povodí ležia mestá Viedenské Nové Mesto, Bruck an der Leitha a Mosonmagyaróvár.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pozdĺž Litavy po stáročia viedla hranica medzi Rakúskom a Uhorskom. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) tvorili niektoré úseky rieky hranicu oboch častí novovzniknutého rakúsko-uhorského štátu a podľa nej sa začali nazývať Predlitavsko (= do roku 1915 sa oficiálne užívalo spojenie Kráľovstvo a krajiny na ríšskej rade zastúpené, v roku 1915 sa oficiálne začalo užívať názvu Rakúsko) a Zalitavsko (= Uhorské kráľovstvo).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]