Malá dunajská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 47°48′S 17°48′V / 47,8°S 17,8°V / 47.8; 17.8
Malá dunajská kotlina
geomorfologická subprovincia
GyMS-Landscape1.JPG
Malá dunajská kotlina
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko,  Rakúsko Rakúsko
Nadradená
jednotka
Západopanónska panva
Susedné
jednotky
Viedenská kotlina
Veľká dunajská kotlina a i.
Podradené
jednotky
Podunajská nížina (na Slovensku)
Súradnice 47°48′S 17°48′V / 47,8°S 17,8°V / 47.8; 17.8
Rozloha 9 000 km² (900 000 ha)
Poloha kotliny v rámci Európy
Red pog.svg
Poloha kotliny v rámci Európy
Wikimedia Commons: Little Hungarian Plain
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malá dunajská kotlina (iné názvy pozri nižšie) je geomorfologická subprovincia Západopanónskej panvy v Maďarsku, na západnom Slovensku (Podunajská nížina) a čiastočne v Rakúsku.[1]

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tejto suprovincie (resp. kotliny) sú:

  • Malá dunajská kotlina[2][3] (niekedy v tvare: Malá Dunajská kotlina[4][5]), Malá dunajská nížina[6][7], Malá uhorská nížina[8][9], Kisalföld[10];
  • zriedkavo: Malá nížina[11][12], Malá maďarská nížina[13], Rábska kotlina[14], Rábska panva[6];
  • zastarano: Malá Dolná zem[15], Podunajská nížina[16], Bratislavská nížina[17] , Komárňanská nížina[18].

Malá uhorská nížina[19][20], Malá maďarská nížina[21], Malá nížina či Kisalföld[3] môže byť v užšom zmysle len názov maďarskej časti Malej uhorskej kotliny. O iných významoch názvov Rábska kotlina, Rábska panva, Podunajská nížina, Bratislavská nížina a Komárňanská nížina pozri rozlišovacie stránky Győri-medence, Podunajská nížina (rozlišovacia stránka) a Bratislavská nížina.

Maďarské názvy Malej dunajskej kotliny sú: Kisalföld (starší pravopis: Kis-Alföld alebo Kis Alföld), Győri-medence, zastarané maďarské názvy sú: Kis-Magyar-alföld a Pozsonyi-medence. Nemecké názvy sú: Kleine Ungarische Tiefebene, Kleine Tiefebene, Kleines Ungarisches Tiefland; zriedkavo: Raaber Becken[14]; zastarané nemecké názvy sú: Pressburger Tiefebene[22], Pressburger Becken[23] alebo Oberungarische Tiefebene[23].

Z čisto geologického hľadiska sa Malá uhorská kotlina označuje aj týmito názvami: Podunajská panva[21][24], Dunajská panva[19][20], zriedkavo: Malá dunajská panva[25], zriedkavo alebo zastarano: Komárňanská panva[26][27][13][28], zastarano: Bratislavská panva[28][23]. Pojem Podunajská panva sa v užšom zmysle vzťahuje len na slovenskú časť tejto panvy a je teda rozsahom zhodný s Podunajskou nížinou v modernom ponímaní[29][30].

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Malá dunajská kotlina (synonymá pozri vyššie):

Poznámky:

1. Niekedy sa do Malej dunajskej kotliny popri vyššie uvedených územiach zahŕňa aj Sopron-Vasi-síkság s priľahlými časťami regiónu Alpokalja a bezprostredne priľahlými malými rakúskymi nižinatými územiami v strednej časti rakúsko-maďarskej štátnej hranice, niekedy sa zahŕňa navyše aj Kemeneshát (resp. Kemenesvidék) a niekedy navyše aj rakúske územie Oststeirisches Hügelland. Južná a juhozápadná hranica Malej dunajskej kotliny teda nie je jednoznačná.
2. Vorland im Osten v širšom zmysle zahŕňa aj Vorland im Südosten, t.j. Oststeirisches Hügelland a pod.. Vorland im Südosten sa ale spravidla (porov. však Poznámku 1) nezaraďuje do Malej dunajskej kotliny.
3. Győri-medence (Rábska kotlina, Rábska panva) v širšom zmysle je súhrnné označenie pre Podunajskú rovinu + Neusiedler Becken + Győri-medence v užšom zmysle. Győri-medence v najširšom zmysle je iný názov Malej dunajskej kotliny.

Zdroje kapitoly Členenie: [6][31][32][33][14][34][35][21]

Geológia (Podunajská panva)[upraviť | upraviť zdroj]

Podunajská panva je mladotreťohorná (neogénna) panva, ktorá tvorí severný výbežok západopanónskej panvy. Jej výplň je tvorená morskými, brakickými až sladkovodnými sedimentami, hlavne pieskami, ílmi, štrkmi a vulkanoklastikami, miocénnehopliocénnho veku, ktoré prekrývajú pomerne hrubé nánosy kvartérnych štrkopieskov.[36] Celková hrúbka panvy je najväčšia v oblasti gabčíkovskej depresie, kde dosahuje až 3 500 m. Panva, ktorá je súčasťou panónskeho panvového systému, vznikla aktívnou zaoblúkovou extenziou a následnou značnou termálnou subsidenciou v postriftovom štádiu vývoja[37][38].

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
  2. Názvy geografických objektov z územia mimo SR. jan. 2022[1]
  3. a b Malá dunajská kotlina. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 418
  4. https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf
  5. TIBENSKÝ, Ján. Slovensko: Priroda. [s.l.] : Obzor, 1972. 960 s. S. 202.
  6. a b c KRÁL, V.: Fyzická geografie Evropy, 2001, najmä S. 172 a mapová príloha
  7. DÚBRAVKOVÁ, D. Syntaxonomická klasifikácia a ekologická charakteristika xerotermných rastlinných spoločenstiev v západokarpatsko-panónskom regióne 2010 [2] S. 20
  8. Malá uhorská nížina. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta. 1977. S. 297
  9. Maďarsko. In: Pyramída
  10. Historický časopis. [s.l.] : Vyd. Slovenskej akadémie vied, 1964. 672 s. S. 95.
  11. Slovenska vlastiveda. [s.l.] : Slovenska akademia vied a umeni, 1943. 646 s. S. 83.
  12. LISZKA, József. Národopis Maďarov na Slovensku. [s.l.] : Fórum inštitút pre výskum menšín, 2003. 495 s. ISBN 978-80-8062-052-3. S. 77.
  13. a b Geografičeskij žurnal. [s.l.] : VEDA, 1969. 788 s. Dostupné online. S. 107.
  14. a b c HEVESI. A. A Kárpát-medence és a Kárpátok természetföldrajzi tájtagolásáról. In: Földrajzi Értesítõ 2003. LII. évf. 3–4. füzet, pp. 253–267 [3]
  15. LUKNIŠ, Michal, (ed.). Slovensko. [Diel 2], Príroda. 1.vyd. Bratislava: Obzor, 1972.
  16. Podunajské nížiny. In: Masarykův slovník naučný V., S. 792
  17. MATOUŠEK, Karel. Podkarpatská Rus (všeobecný zeměpis se zvláštním zřetelem k životu lidu). [s.l.] : Nákl. České Grafické Unie, 1924. 250 s. S. S. 34.
  18. Ľudové staviteľstvo v karpatskej oblasti. [s.l.] : Veda, 1974. 319 s. S. 81.
  19. a b KOVÁČ, Michal. Geodynamický, paleogeografický a štruktúrny vývoj karpatsko-panónskeho regiónu v miocéne (nový pohľad na neogénne panvy Slovenska). [s.l.] : Veda, 2000. 202 s. ISBN 978-80-224-0638-3. S. 111.
  20. a b Prírodné pomery [online]. gabcikovo.gov.sk, [cit. 2022-01-19]. Dostupné online.
  21. a b c MILIČKA, J., 2017,Uhľovodíkový potenciál Podunajskej panvy. Univerzita Komenského, Bratislava, 150 s. ISBN 978-80-223-4255-1, najmä S. 19
  22. Die Österreisch-ungarische monarchie in wort und bild: bd.] Ungarn. IV bd. 1896. [s.l.] : K. K. Hof- und staatsdruckerei, 1896. 620 s. S. 203.
  23. a b c Pressburger Becken. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 16. Leipzig 1908, S. 282-283.
  24. Podunajská panva. In: Encyklopédia Slovenska, S. 378-379
  25. KRÁL, V.: Fyzická geografie Evropy, 2001, mapová príloha
  26. Karpaty. In: Pyramída
  27. Slovenska vlastiveda. [s.l.] : Slovenska akademia vied a umeni, 1943. 566 s. S. 10.
  28. a b Všeslovanske sdruženie v Bratislave; MRLIAN, Rudolf. Slováci v slovanskom svete (všeslovanský deĭ na Devíne). [s.l.] : Vydalo všeslovanske sdruženie, 1945. 117 s. S. 42.
  29. Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2022-01-19]. Dostupné online.
  30. Panónska panva. In: Pyramída
  31. TÁJFÖLDRAJZ – TÁJVÉDELEM (Némethné Dr. Katona Judit) [4]
  32. Magyarország földrajzi kistájainak növényzete[5]
  33. HAJDÚ-MOHAROS JÓZSEF (1957-2001) - HEVESI ATTILA - HORVÁTH ZSOLT A Kárpát-Pannon térség természeti tájbeosztása [6] a [7]
  34. KONDRACKI, J. Fizycznogeograficzna regionalizacja Czech, Słowacji, Węgier i Rumunii w układzie dziesiętnym. In: Przegląd Geograficzny, tom LXVIII, 3-4, 1996, S. 457–466
  35. SULZMANN, G. Der Raum Österreich - Vergleich unterschiedlicher Raumgliederungskonzepte der Geographie und der in den Schulbüchern der 3. Klasse verwendeten Raumgliederung, 2016 (Použité boli len mapy odfotené v tejto práci z iných zdrojov).
  36. Kutláková, M. a kolektív, Ottova praktická Encyklopédia Slovensko. Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 107
  37. Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001, Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
  38. Šujan, M., Rybár, S., Kováč, M., Bielik, M., Majcin, D., Minár, J., Plašienka, D., Nováková, P., Kotulová, J., 2021: The polyphase rifting and inversion of the Danube Basin revised. Global and Planetary Change, 196, 103375, https://doi.org/10.1016/j.gloplacha.2020.103375

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]