Malá dunajská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malá dunajská kotlina
geomorfologická subprovincia
GyMS-Landscape1.JPG
Malá dunajská kotlina
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko,  Rakúsko Rakúsko
Nadradená
jednotka
Západopanónska panva
Susedné
jednotky
Viedenská kotlina
Veľká dunajská kotlina a i.
Podradené
jednotky
Podunajská nížina (na Slovensku)
Súradnice 47°48′S 17°48′V / 47,8°S 17,8°V / 47.8; 17.8
Rozloha 9 000 km² (900 000 ha)
Poloha kotliny v rámci Európy
Red pog.svg
Poloha kotliny v rámci Európy
Wikimedia Commons: Little Hungarian Plain
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malá dunajská kotlina (iné názvy pozri nižšie) je geomorfologická subprovincia Západopanónskej panvy v Maďarsku, na západnom Slovensku (Podunajská nížina) a čiastočne v Rakúsku.[1]

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tejto suprovincie (resp. kotliny) sú:

  • Malá dunajská kotlina[2][3] (niekedy v tvare: Malá Dunajská kotlina[4][5]), Malá dunajská nížina[6][7], Malá uhorská nížina[8][9], Kisalföld[10];
  • zriedkavo: Malá nížina[11][12], Malá maďarská nížina[13], Rábska kotlina[14], Rábska panva[6];
  • zastarano: Malá Dolná zem[15], Podunajská nížina[16], Bratislavská nížina[17] , Komárňanská nížina[18].

Malá uhorská nížina[19][20], Malá maďarská nížina[21], Malá nížina či Kisalföld[3] môže byť v užšom zmysle len názov maďarskej časti Malej uhorskej kotliny. O iných významoch názvov Rábska kotlina, Rábska panva, Podunajská nížina, Bratislavská nížina a Komárňanská nížina pozri rozlišovacie stránky Győri-medence, Podunajská nížina (rozlišovacia stránka) a Bratislavská nížina.

Maďarské názvy Malej dunajskej kotliny sú: Kisalföld (starší pravopis: Kis-Alföld alebo Kis Alföld), Győri-medence, zastarané maďarské názvy sú: Kis-Magyar-alföld a Pozsonyi-medence. Nemecké názvy sú: Kleine Ungarische Tiefebene, Kleine Tiefebene, Kleines Ungarisches Tiefland; zriedkavo: Raaber Becken[14]; zastarané nemecké názvy sú: Pressburger Tiefebene[22], Pressburger Becken[23] alebo Oberungarische Tiefebene[23].

Z čisto geologického hľadiska sa Malá uhorská kotlina označuje aj týmito názvami: Podunajská panva[21][24], Dunajská panva[19][20], zriedkavo: Malá dunajská panva[25], zriedkavo alebo zastarano: Komárňanská panva[26][27][13][28], zastarano: Bratislavská panva[28][23]. Pojem Podunajská panva sa v užšom zmysle vzťahuje len na slovenskú časť tejto panvy a je teda rozsahom zhodný s Podunajskou nížinou v modernom ponímaní[29][30].

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Malá dunajská kotlina (synonymá pozri vyššie):

Poznámky:

1. Niekedy sa do Malej dunajskej kotliny popri vyššie uvedených územiach zahŕňa aj Sopron-Vasi-síkság s priľahlými časťami regiónu Alpokalja a bezprostredne priľahlými malými rakúskymi nižinatými územiami v strednej časti rakúsko-maďarskej štátnej hranice, niekedy sa zahŕňa navyše aj Kemeneshát (resp. Kemenesvidék) a niekedy navyše aj rakúske územie Oststeirisches Hügelland. Južná a juhozápadná hranica Malej dunajskej kotliny teda nie je jednoznačná.
2. Vorland im Osten v širšom zmysle zahŕňa aj Vorland im Südosten, t.j. Oststeirisches Hügelland a pod.. Vorland im Südosten sa ale spravidla (porov. však Poznámku 1) nezaraďuje do Malej dunajskej kotliny.
3. Győri-medence (Rábska kotlina, Rábska panva) v širšom zmysle je súhrnné označenie pre Podunajskú rovinu + Neusiedler Becken + Győri-medence v užšom zmysle. Győri-medence v najširšom zmysle je iný názov Malej dunajskej kotliny.

Zdroje kapitoly Členenie: [6][31][32][33][14][34][35][21]

Geológia (Podunajská panva)[upraviť | upraviť zdroj]

Podunajská panva je mladotreťohorná (neogénna) panva, ktorá tvorí severný výbežok západopanónskej panvy. Jej výplň je tvorená morskými, brakickými až sladkovodnými sedimentami, hlavne pieskami, ílmi, štrkmi a vulkanoklastikami, miocénnehopliocénnho veku, ktoré prekrývajú pomerne hrubé nánosy kvartérnych štrkopieskov.[36] Celková hrúbka panvy je najväčšia v oblasti gabčíkovskej depresie, kde dosahuje pravdepodobne až 4 500 m. Panva, ktorá je súčasťou panónskeho panvového systému, vznikla aktívnou zaoblúkovou extenziou a následnou značnou termálnou subsidenciou v postriftovom štádiu vývoja[37][38]. Počas mladších treťohôr (pliocén) a počas štvrtohôr je v štádiu takzvanej inverzie panvy, pri ktorej dochádza k poklesu v jej centrálnej časti a zároveň miernemu výzdvihu okrajov panvy, napríklad v oblastiach Malých Karpát, Nitrianskej a Hronskej pahorkatiny, alebo pahorkatín v oblasti okolia Győru[38].

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
  2. Názvy geografických objektov z územia mimo SR. jan. 2022[1]
  3. a b Malá dunajská kotlina. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 418
  4. https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf
  5. TIBENSKÝ, Ján. Slovensko: Priroda. [s.l.] : Obzor, 1972. 960 s. S. 202.
  6. a b c KRÁL, V.: Fyzická geografie Evropy, 2001, najmä S. 172 a mapová príloha
  7. DÚBRAVKOVÁ, D. Syntaxonomická klasifikácia a ekologická charakteristika xerotermných rastlinných spoločenstiev v západokarpatsko-panónskom regióne 2010 [2] S. 20
  8. Malá uhorská nížina. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta. 1977. S. 297
  9. Maďarsko. In: Pyramída
  10. Historický časopis. [s.l.] : Vyd. Slovenskej akadémie vied, 1964. 672 s. S. 95.
  11. Slovenska vlastiveda. [s.l.] : Slovenska akademia vied a umeni, 1943. 646 s. S. 83.
  12. LISZKA, József. Národopis Maďarov na Slovensku. [s.l.] : Fórum inštitút pre výskum menšín, 2003. 495 s. ISBN 978-80-8062-052-3. S. 77.
  13. a b Geografičeskij žurnal. [s.l.] : VEDA, 1969. 788 s. Dostupné online. S. 107.
  14. a b c HEVESI. A. A Kárpát-medence és a Kárpátok természetföldrajzi tájtagolásáról. In: Földrajzi Értesítõ 2003. LII. évf. 3–4. füzet, pp. 253–267 [3]
  15. LUKNIŠ, Michal, (ed.). Slovensko. [Diel 2], Príroda. 1.vyd. Bratislava: Obzor, 1972.
  16. Podunajské nížiny. In: Masarykův slovník naučný V., S. 792
  17. MATOUŠEK, Karel. Podkarpatská Rus (všeobecný zeměpis se zvláštním zřetelem k životu lidu). [s.l.] : Nákl. České Grafické Unie, 1924. 250 s. S. S. 34.
  18. Ľudové staviteľstvo v karpatskej oblasti. [s.l.] : Veda, 1974. 319 s. S. 81.
  19. a b KOVÁČ, Michal. Geodynamický, paleogeografický a štruktúrny vývoj karpatsko-panónskeho regiónu v miocéne (nový pohľad na neogénne panvy Slovenska). [s.l.] : Veda, 2000. 202 s. ISBN 978-80-224-0638-3. S. 111.
  20. a b Prírodné pomery [online]. gabcikovo.gov.sk, [cit. 2022-01-19]. Dostupné online.
  21. a b c MILIČKA, J., 2017,Uhľovodíkový potenciál Podunajskej panvy. Univerzita Komenského, Bratislava, 150 s. ISBN 978-80-223-4255-1, najmä S. 19
  22. Die Österreisch-ungarische monarchie in wort und bild: bd.] Ungarn. IV bd. 1896. [s.l.] : K. K. Hof- und staatsdruckerei, 1896. 620 s. S. 203.
  23. a b c Pressburger Becken. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 16. Leipzig 1908, S. 282-283.
  24. Podunajská panva. In: Encyklopédia Slovenska, S. 378-379
  25. KRÁL, V.: Fyzická geografie Evropy, 2001, mapová príloha
  26. Karpaty. In: Pyramída
  27. Slovenska vlastiveda. [s.l.] : Slovenska akademia vied a umeni, 1943. 566 s. S. 10.
  28. a b Všeslovanske sdruženie v Bratislave; MRLIAN, Rudolf. Slováci v slovanskom svete (všeslovanský deĭ na Devíne). [s.l.] : Vydalo všeslovanske sdruženie, 1945. 117 s. S. 42.
  29. Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2022-01-19]. Dostupné online.
  30. Panónska panva. In: Pyramída
  31. TÁJFÖLDRAJZ – TÁJVÉDELEM (Némethné Dr. Katona Judit) [4]
  32. Magyarország földrajzi kistájainak növényzete[5]
  33. HAJDÚ-MOHAROS JÓZSEF (1957-2001) - HEVESI ATTILA - HORVÁTH ZSOLT A Kárpát-Pannon térség természeti tájbeosztása [6] a [7]
  34. KONDRACKI, J. Fizycznogeograficzna regionalizacja Czech, Słowacji, Węgier i Rumunii w układzie dziesiętnym. In: Przegląd Geograficzny, tom LXVIII, 3-4, 1996, S. 457–466
  35. SULZMANN, G. Der Raum Österreich - Vergleich unterschiedlicher Raumgliederungskonzepte der Geographie und der in den Schulbüchern der 3. Klasse verwendeten Raumgliederung, 2016 (Použité boli len mapy odfotené v tejto práci z iných zdrojov).
  36. Kutláková, M. a kolektív, Ottova praktická Encyklopédia Slovensko. Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 107
  37. Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001, Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
  38. a b Šujan, M., Rybár, S., Kováč, M., Bielik, M., Majcin, D., Minár, J., Plašienka, D., Nováková, P., Kotulová, J., 2021: The polyphase rifting and inversion of the Danube Basin revised. Global and Planetary Change, 196, 103375, https://doi.org/10.1016/j.gloplacha.2020.103375

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]