Panónska panva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Panónska panva
geomorfologická podsústava
Hortobagy-ziehbrunnen.jpg
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko,  Rakúsko Rakúsko,  Česko Česko,  Ukrajina Ukrajina,  Rumunsko Rumunsko,  Chorvátsko Chorvátsko,  Slovinsko Slovinsko,  Srbsko Srbsko
Nadradená
jednotka
Alpsko-himalájska sústava
Susedné
jednotky
Karpaty
Alpy
Dináre
Podradené
jednotky
Západopanónska panva
Východopanónska panva
Topografická mapa Panónskej panvy.
Topografická mapa Panónskej panvy.

Panónska panva (zriedkavejšie Panónska nížina) je subsystém Alpsko-himalájskeho systému. Ide o veľkú depresiu zovretú Karpatmi, Dinármi a Alpami, vyplnenú treťohornými a štrvtohornými sedimentmi. Leží na území Česka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Rumunska, Slovinska, Chorvátska a Srbska.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsah Panónskej panvy.

Panónska panva je z geomorfologického hľadiska provinciou Alpsko-himalájskej sústavy. Člení sa na nasludujúce časti:

Poznámka: Transilvánska kotlina a Lučenecko-košická zníženina (časti Karpát) a niektoré iné nížiny sa niekedy tiež zahŕňajú do Panónskej panvy v negeomorfologických alebo starších deleniach.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Približný rozsah Panónskeho jazera vo vrchnom miocéne

Panónsky panvový systém je poklesávajucou štruktúrou vyplnenou treťohornými a štvrtohornými usadeninami, hlavne ílmi, pieskami a v najmladšom období štrkmi, pieskom a ílmi Dunaja. Panva vznikala v zaoblúkovej pozícií za formujúcim sa Karpatským horstvom v priebehu mladších treťohôr (hlavne miocénu). Počiatok poklesávania možno pozorovať podľa prítomnosti spodno- a strednomiocénnych sedimentov. Vznik panvy (tzv. extenziu) ovplyvňoval pravdepodobne ústup subdukčnej zóny flyšového pásma pozdĺž karpatského oblúka a nestabilná zhrubnutá kôra v dôsledku nakopenia druhohorných príkrovov. Panva sa na začiatku miocénu formovala v komplikovanom transtenznom a transpresnom režime[1]. V tomto období sa usadzovali v hlbších častiach panvy hlavne íly a piesky, iba na okrajoch štrky. Najmä v strednom miocéne (báden a sarmat) začalo prevažovať poklesávanie v dôsledku prítomnosti diapíru plášťových hmôt v spodnej časti zemskej kôry. Došlo k významnému prehĺbeniu, kedy sa v pomerne krátkej dobe uložilo až 3 000 m hlavne jemnozrnných sedimentov ako ílov, slieňov či pieskovcov, ktorých podstatná časť sa uložila v morskom prostredí[2]. Otváranie panvy sa v čase a priestore menilo. Na Slovenskom území (Dunajská panva) napríklad najprv poklesávala v spodnom miocéne jej severná časť, neskôr v sarmate centrálna časť a napokon v panóne južná časť.[3] V strednom miocéne sa prejavovala v celej oblasti významná sopečná činnosť, v dôsledku čoho sa miestami usadilo veľké množstvo sopečných hornín. Vo vrchnom miocéne nasledovalo štádium ochladzovania, ktoré bolo spojené s ďalším poklesávaním. Panva postupne strácala spojenie s morom, vznikali jazerá (tzv. štádium Panónskeho jazera). Zatiaľ čo v južných častiach panvy možno sledovať v pliocéne a kvartéri postupné ukončenie sedimentácie a prechod k výzdvihu[4], v jej severnej časti (na Slovensku) takýto proces zatiaľ nebol preukázaný. V oblasti Panónskej panvy sa v kvartéri výrazne prejavovala veterná erózia, jej dôsledkom je napr. vyviatie sedimentov a vznik priehlbiny jazera Balaton. Na Slovenskom území je to naopak významná akumulácia spraše.

Materské horniny ropy v Panónskej panve tvoria najmä spodnomiocénne až vrchnomiocénne bridlice, ktorých organické látky dozreli počas rýchleho pochovania v priebehu neogénu. Kolektormi ropy sú horniny rôzneho veku od prvohorných po pliocénne. Typy kolektorov sa rôznia, sú nimi štruktúrne aj stratigrafické pasce súvisiace s výzdvihmi fundamentu, ktoré boli najčastejším predmetom vyhľadávania ropy. Ďalšie zdroje ropy sú predpokladané v oblastiach rozpukaných hornín fundamentu vo väčších hĺbkach a tiež stratigrafické pasce, predovšetkým nekonformity v poklesnutých častiach neogénnej výplne[5].

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nemčok, M., Pogács, G., Pospíšil, L., 2006, Activity timing of the main tectonic systems in the Carpathian – Pannonian Region in relation to the rollback destruction of the lithosphere, in Golonka, J., Pícha, F. J. (Editori), The Carpathians and their foreland: Geology and hydrocarbon resources, AAPG Memoir 84, s. 743 – 766
  2. Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
  3. Hók J., Kováč M., Pelech O., Pešková I., Vojtko R., Králiková S., 2016, The Alpine tectonic evolution of the Danube Basin and its northern periphery (southwestern Slovakia). Geologica Carpathica, 67, 5, 495 – 505
  4. Fodor, L., Csontos, L., Bada, G., Györfi, I., Benkovics, L., 1999, Tertiary tectonic evolution of the Pannonian Basin system and neighbouring orogens: a new synthesis of palaeostress data. in Durand, B., Jolivet, L., Horvath, F., Seranne, M. (Editori), The Mediterranean Basins: Tertiary Extension within the Alpine Orogen, Geological Society, London, Special Publications, v. 156, s. 295 – 334
  5. Dank, V., 1988, Petroleum Geology of the Pannonian Basin, Hungary: An Overview. in Royden, L., Horvath, F. (Editori), The Pannonian Basin a study in basin evolution, AAPG Memoir 45, s. 319 – 331.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]