Balaton (jazero)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°50′S 17°44′V / 46,833°S 17,733°V / 46.833; 17.733
Balaton
nem. Plattensee
jazero
Views of Balatonfüred and Lake Balaton from Tihany Peninsula, Hungary.jpg
Pôvod názvu: zo slovanského blato
Prezývka: maďarské more
Štát Maďarsko Maďarsko
Nadmorská výška 104,8 m n. m.
Súradnice 46°50′S 17°44′V / 46,833°S 17,733°V / 46.833; 17.733
Dĺžka 77 km
Šírka 14 km
Priemerná hĺbka 3,2 m
 - Max. hĺbka 12,2 m
Rozloha 592 km² (59 200 ha)
Poloha jazera v Maďarsku
Blue pog.svg
Poloha jazera v Maďarsku
Wikimedia Commons: Balaton

Balaton[pozn 1] (historický slovenský názov Blatenské jazero; maď. Balaton, nem. Plattensee) je najväčšie jazero v strednej Európe. Nachádza sa v Maďarsku. Jeho hladina sa nachádza 104 metrov nad morom. Najväčšia hĺbka je 11 metrov. Rozloha je 591 km². Keďže Maďarsko je bez prístupu k moru, niekedy sa mu hovorí „maďarské more“, čo je v podstate aj pravda - je to posledný zvyšok treťohorného mora Tethys v Európe. Rieka Zala je jeho najväčším prítokom. Plytká voda jazera sa na slnku ľahko zohreje, preto maximálna teplota vody môže byť v lete až 28-29 stupňov. Balaton v zime väčšinou zamrzne, hrúbka ľadu dosahuje často až 20–30 cm.

Turistické informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol sezóny je od júna do konca augusta. Turistické aktivity sú plávanie, plachtenie, surfovanie, rybolov, jazda na člne, vodné lyžovanie a návšteva vidieka a kopcov - víno na severnom pobreží a nočný život na juhu. A žijú tu ľudia iných kultúr. Na jazere sa každoročne organizujú Medzinárodné Preteky Plachetníc – Modrá Stuha.

Hlavné strediská sú Keszthely, Badacsony, Balatonakali, Tihany, Balatonfüred, Balatonalmádi, Balatonkenese, Siófok, Zamárdi, Balatonföldvár, Balatonlelle, Balatonboglár, Fonyód, Balatonmáriafürdő a Balatonberény.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Etymológia: *BlatЪnЪ > maď. *Blatin > Balatin, Bolatin > Balatun > Balaton. Prečo má východiskové slovo má mužský a nie očakávaný stredný rod je otázne. Slovo Balaton môže byt prevzaté iba zo starej slovenčiny.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 22.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]