Dináre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dináre
pohorie
Bioć.jpg
Štáty Albánsko Albánsko,  Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina,  Čierna Hora Čierna Hora,  Chorvátsko Chorvátsko,  Slovinsko Slovinsko,  Srbsko Srbsko
Časť Alpsko-himalájska sústava
Hranice Alpy, Panónska panva
Najvyšší bod Maja Jezercë
 - výška 2 694 m n. m.
 - súradnice 42°26′30″S 19°48′45″V / 42.44167°S 19.81250°V / 42.44167; 19.81250
Dĺžka 650 - 750 km, SZ - JV
Šírka 200 km
Geologické zloženie vápenec
Perióda mezozoikum
Topografia Dinaríd
Topografia Dinaríd
Wikimedia Commons: Dinaric Alps

Dináre alebo Dinárska horská sústava alebo staršie Dinárske vrchy (srb. a chorv. Dinara) je horská sústava na juhozápade Balkánskeho polostrova dlhá 650 – 700 km a široká 220 km. Najvyšší vrch Maja Jezercë sa nachádza na albánskom území a je vysoký 2 694 m n. m. Dináre sú provinciou Alpsko-himalájskej sústavy.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Dináre dostali pomenovanie podľa vrchu Dinara (1 831 m n. m.), ktorý leží v rovnomennom pohorí na hranici Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Horská sústava sa nazýva Alpet Dinaride v Albánsku, Dinarske planine, Dinarsko gorje alebo Dinaridi v Chorvátsku, Dinarske planine (Динарске планине) alebo Dinaridi (Динариди) v Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore a Srbsku a Dinarsko gorstvo v Slovinsku.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie sa tiahne severozápano-juhovýchodným smerom v západnej časti Balkánskeho polostrova a zasahuje na územie štátov:

Zo severozápadu horský systém nadväzuje na Júlske Alpy, ktoré oddeľuje Ľubľanská kotlina a údolie rieky Soča a Idrijca. Severná časť klesá do Panónskej panvy, z juhovýchodu Dináre od Trácko-macedónskeho masívu ohraničuje údolie Drinu a Ibaru. Na juhozápadnej strane pásmo pohorí klesá k Jadranskému moru. Pri celkovej dĺžke cca 700 km je šírka od cca 35 km v severnej časti, po približne 250 km v južnej časti pri meste Dubrovnik. Nadmorská výška dosahuje v severnej časti svoje maximá zväčša medzi 1200 až 1800 m, smerom k juhovýchodu sa s rastúcou šírkou horstva zvyšuje až nad 2 500 m n. m.. Najvyššie masívy na juhovýchodnom okraji systému majú výrazne alpský charakter a vrch Maja Jezercë tu vystupuje do 2 694 m n. m.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Geomorfologické členenie Dinárov
Juhozápadné pobrežné pásmo alebo Pobrežné Dináre
  • Pohoria severného Jadranu
    • Pohoria Istrie a Krasu (A1)
    • Ostrovy severného Jadranu (A2)
  • Pohoria Dalmácie
    • Pohoria severnej Dalmácie (A3)
    • Pohoria strednej Dalmácie (A4)
    • Pohoria južnej Dalmácie a pobrežnej Hercegoviny (A5)
    • Ostrovy južného Jadranu (A6)
  • Prímorská a stredná Čierna Hora
    • Pohoria pobrežnej Čiernej Hory (A7)
    • Skupina Garač (A8)
    • Skupina Njegoš (A9)
  • Nízke pohoria Hercegoviny
    • Nízke pohoria Hercegoviny (A10)
Centrálne pásmo alebo Vysoké Dináre
  • Krasové vysočiny Slovinska a Chorvátska
    • Skupina Trnovo (B1)
    • Skupina Snežnik-Risnjak (B2)
    • Skupina Dolné Kraňsko (B3)
    • Skupina Velika Kapela (B4)
  • Pohoria Liky
    • Velebit (B5)
    • Mala Kapela a centrálna Lika (B6)
    • Plješivica (B7)
Velebit v severnej Dalmácii
Prokletije v južnej časti Dinárov
  • Pohoria západnej Bosny a Dinara
    • Masív Dinara (B8)
    • Šator (B9)
    • Skupina Cincar (B10)
    • Skupina Klekovača (B11)
    • Skupina Raduša (B12)
Maglič a pohoria juhovýchodnej časti
Dinara v strednej Dalmácii
  • Vysoké hory Hercegoviny
    • Skupina Čvrsnica (B13)
    • Prenj (B14)
    • Skupina Velez (B15)
    • Pásmo Crvanj - Lebrsnik (B16)
  • Pohoria centrálnej Bosny a Hercegoviny
    • Skupina Zelengora (B17)
    • Skupina Maglić (B18)
    • skupina Vranica (B19)
    • Skupina Bjelašnica (B20)
  • Čiernohorské vysočiny a Prokletije
    • Skupina Vojnik, Golija (B21)
    • Skupina Prekornica (B22)
    • Masív Durmitor (B23)
    • Masív Sinjajevina (B24)
    • Morača (B25)
    • Skupina Ljubišnja (B26)
    • Bjelasica (B27)
    • Skupina Komovi (B28)
    • Skupina Visitor (B29)
    • Kučka krajina (B30)
    • Prokletije (B31)
Severovýchodné pásmo
  • Pohoria Dolného Kraňska a severozápadného Chorvátska
    • Skupina Kocevski rog (C1)
    • Skupina Gorjanci/Žumberak (C2)
Bosnianska Jahorina
  • Centrálna a východná Bosna
    • Skupina Vlašić (C3)
    • Centrálna Bosna (C4)
    • Východná Bosna (C5)
    • Masív Jahorina (C6)
  • Pohoria Stari vlah a hory Rašky a Sandžaku
    • Skupina Kovač (C7)
    • Pásmo Zlatar (C8)
    • Stari vlah (9)
  • Pohoria severo-západného Srbska
    • Podrinje-Valjevo (C10)
  • Iné pohoria panónskej a dinárskej oblasti
    • Pohoria panónskej a dinárske predhorie (C11)

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Postojnska jama

Geologická stavba Dinárskej sústavy je pomerne komplikovaná; horstvo vzniklo počas alpsko-himalájskeho vrásnenia, no začiatkom neogénu bolo takmer zrovnané denudáciou. Nasledovalo postupné vyzdvihovanie jednotlivých častí, ktoré výrazne rozčlenila riečna erózia. Takto vznikli hlboké kaňony (Tara, Neretva, Diva Grabovica, Krka, Zrmanja, Piva, Morača), rokliny a údolia a tri úrovne výškovo podobne zarovnaného povrchu.

Prevládajúcim stavebným prvkom vo veľkej časti sústavy je vápenec a dolomit, ktoré umožnili vznik rozsiahlych a početných krasových útvarov (jaskyne, závrty, ponorné rieky). Najrozmanitejšie krasové útvary sa vytvorili v oblasti Velebitu neďaleko Zadaru, kde sú napr. priepaste Jazben pri Gorici (518 m), Puhaljka (318 m) a Mamet (206 m), z jaskýň Postojnska jama, Manita, Jama vodarica a iné. Dinársky kras má rozlohu 55 600 km² a z typických krasových útvarov sú rozšírené najmä rozsiahle polja (Livanjsko polje 405 km², Nevesinjsko polje 189 km², Popovo polje 185 km²).

V centrálnej časti Čiernej Hory vznikli horotvorným procesom mnohé skupiny, pre ktoré sú charakteristické rozsiahle, vysoko položené vápencové náhorné plošiny (1500 – 1 700 m n. m.) s hlbokými údoliami a strmými stenami. Takáto stavba je príznačná pre Durmitor, Sinjajevinu alebo Moračské hory. V niektorých miestach doprevádzajú vápenec ílovito - slieňovité vrstvy, bridlice alebo pieskovec, čo možno pozorovať napríklad v masívoch Bjelašnica, Igman, Treskavica, Bjelasica a Prokletije. Vnútorné pásmo sústavy je často zložené z iných hornín a tiež dosahuje nižšiu nadmorskú výšku (Vlašič, Vranica, Bitovnja, Kozara).

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Bjelašnica je jednou z najchladnejších lokalít horstva

Rozmanitosť podmieňujúcich faktorov spôsobuje výrazné rozdiely klímy jednotlivých oblastí, ktorá závisí na zemepisnej šírke, nadmorskej výške, expozícii svahov a ďalších okolnostiach. Najvyššie horské oblasti majú alpínske podnebie, charakterizované krátkym a sviežim letom a dlhými, na sneh bohatými zimami. Jeseň býva teplejšia než jar, atmosférických zrážok je vzhľadom na blízkosť stredomoria dostatok. Najvyššie horské partie bývajú dlho pod snehom a na jar i v lete sú časté hmly. Takéto podmienky má napríklad horská skupina Bjelašnica nad Sarajevom, kde záporná priemerná teplota býva po dobu šiestich mesiacov a priemerná ročná teplota dosahuje iba 0,7°C. Práve na Bjelašnici bola 17. februára 1946 nameraná najnižšia teplota na území bývalej Juhoslávie, -41,8°C.

Subalpínske podnebie (v horstvách od 1000 m do 2 000 m n. m.) je teplejšie a menšie sú tu aj rozdiely maximálnych a minimálnych teplôt. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 5 - 7°C a typickou oblasťou je napr. Durmitor. Horské oblasti s miernym kontinentálnym podnebím, obvykle nie vyššie ako 1 000 m n. m., mávajú dlhé a teplé leto a krátke zimy, často len s malým množstvom snehu. Priemerná ročná teplota tu presahuje 7°C, pričom teplotný priemer v júli dosahuje 18°C, v januári -1°C. Podobné podmienky sú vo všetkých prímorských horských oblastiach, medzi nimi vo Velebite, Bioći, Lovćene či Biokove.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Neretva v úzkom kaňone pri Jablanici

Dinárske pohoria tvoria rozvodie medzi Jadranským a Čiernym morom. Vo vnútrozemských pohoriach, kde je vápenec dopĺňaný bridlicou je vody dostatok (Igman, Bjelašnica, Treskavica, Trebevič, Jahorina) a tak aj tamojšie rieky sú bohato zásobované. Do Jadranu tečú rieky Zrmanja, Krka, Cetina, Neretva a Drin. Prostredníctvom riek Sáva a Dunaj odvádzajú svoju vodu do Čierneho mora ich prítoky Una, Kupa, Vrbas, Bosna, Drina a tiež prítoky rieky Zapadna Morava.

Vápencová časť horstva (Snježnik, Velika Kapela, Velebit, Biokovo, Prenj, Orjen) je takmer bez vody a sú pre ne typické ponorné rieky a potoky. Mnohé z nich končia ako podmorské vyvieračky. Najviac ponorných riek je v pohorí Velebit, no napríklad na morskom pobreží pri Dubrovniku vyviera rieka Trebišnjica, ktorej ponor je na Popovom polji v Hercegovine.

Mnoho horských skupín je bohatých na jazerá a plesá - v Durmitore sa nachádza Crno jezero, Zminje jezero a Malo jezero, v Prenji Boračko jezero, v Bjelasici Biogradsko jezero a Pešića jezero, vo Vranici Prokoško jezero, na rozhraní Maglića a Volujaku Trnovačko jezero a v Prokletije Plavsko jezero. Najväčším je Skadarské jazero, ktoré leží na západnom úbočí masívu Prokletije na hraniciach Čiernej Hory a Albánska.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Šafran

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Rôznorodosť podmienok Dinárov spôsobuje pestrosť prírody a vo všeobecnosti sa tu vyskytujú tri rastlinné pásma: prímorské, horské a kontinentálne. Prímorská alebo aj pobrežná vegetácia je veľmi chudobná, nakoľko rastie prevažne na skalách. Chudobnosť vegetácie na prímorských svahoch však nespôsobujú len klimatické podmienky (víchrice, odvievanie), prispelo k nej najmä dlhodobé pasenie kôz a oviec. V horskom pásme sa strieda lesná vegetácia s trávnatými porastmi a rastlinami skalných stien. Na jar svahy rozkvitnú ranými cibuľovitými rastlinami (šafran a i.). Neskôr vynikajú až meter vysoké kvetenstvá bieleho asfodelu alebo žlté vysoké horce, nápadné sú tiež cesnaky (žltý a červený). Bohato je zastúpená i kvetena alpínska (lomikameň, horec dinársky, zvonček a i.). Vnútrozemské svahy sú bohaté na bukové lesy, v nižších polohách tak prevažujú bukové a borovicové lesy. Vyskytujú sa i jedľové porasty, naopak, smrekových porastov je pomerne málo. Tieto porasty sú charakteristické pre oblasť Veľkej Kapely, Velebitu, Prenje, Durmitoru a ďalších horstiev.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Medveď hnedý

Rovnako fauna je rozdielna na prímorských svahoch a vo vnútrozemských oblastiach. Nájdeme tu veľké množstvo endemitov a glaciálnych reliktov, zvlášť motýľov a chrobákov. V mnohých horských oblastiach žijú medvede, vlky či líšky (Prenj, Bjelašnica, Igman, Trebevic, Durmitor, Bjelasica, Vraca). Takmer všade možno stretnúť vysokú a diviačiu zver a vo vyšších pohoriach často vidieť kamzíky. Hojné sú hady a jašterice.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmanitosť krajinných typov i mimoriadnu pestrosť životného prostredia pre živočíchy podmieňuje tiež rastlinstvo. Na mnohých miestach boli vyhlásené chránené územia a národné parky, ako napr. Paklenica vo Velebite neďaleko Zadaru, Plitvické jazerá, Durmitor, Lovćen a Biogradska goraČiernej Hore, Kozara a SutjeskaBosne a Hercegovine.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičný bosniansky kroj

Na časti Balkánskeho polostrova, kde sa rozkladá toto pásmo, bola v minulosti mnohonárodnostná Juhoslávia. Aj táto skutočnosť prispela k tomu, že pre celú oblasť je i v súčasnosti príznačná prítomnosť etnicky rôznorodého obyvateľstva. Severozápadné oblasti obývajú Slovinci, západný a južný okraj strednej časti Chorváti, strednú Bosniaci (čiastočne Chorváti a Srbi) a v južnej časti Čiernohorci, Srbi a Albánci. Na jednotlivých územiach žije viacero etnických skupín, ktoré vzišli z pôvodných obyvateľov. Napr. v okolí Makarskej v oblasti Biokova sú to Dalmatínci, ktorí sa živili prevažne poľnohospodárstvom a rybolovom. Oblasť Durmitora obývajú pôvodní obyvatelia Čiernej Hory - Pivljani a Drobnjaci, oblasť Komy zasa čiernohorské národnostné skupiny Vasojevičov a Kučov.

Celým regiónom viedol už v staroveku rad dôležitých obchodných ciest a jednotlivé oblasti sa stávali predmetom rozmanitých mocenských záujmov. Takmer na každom kroku tu narazíme na pamiatky z jednotlivých epoch ľudskej činnosti už od dôb antiky, pričom najmä v Dalmácii sa dodnes zachovali výrazné stopy s ucelenými pamiatkami. V nedávnej dobe (po roku 1991) došlo k rozpadu Juhoslávie, štátu umelo vytvoreného po 1. svetovej vojne. Etnická nevraživosť viedla k sporom pri rozdeľovaní územia, čo vyústilo do občianskej vojny. Napriek ukončeniu konfliktov na niektorých úsekoch nie sú hranice presne vymedzené, rovnako nejasná je aj príslušnosť jednotlivých horských oblastí ku konkrétnym novo vzniknutým štátom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dinara (Sinjal) – vrch na hranici Chorvátska a Bosny a Hercegoviny
  • Dinara – rovnomenné pohorie v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Dinárské hory na českej Wikipédii a Alpes dinariques na francúzskej Wikipédii.