Ilýri

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ilýrska prilba

Ilýri boli staroveký národ indoeurópskeho pôvodu, zahŕňajúci obyvateľstvo starovekej Ilýrie (čiže zhruba dnešnej južnej a strednej Dalmácie, Bosny, Čiernej Hory a severného a stredného Albánska). Ich jazyk bola ilýrčina a na jej základe ich viacerí medzi Ilýrov nepresne zaraďovali.

Pojem "Ilýri" je súhrnný názov viacerých kmeňov. Do Ilýrskeho kmeňového zväzu patrili Japodi (žili na severozápade bývalej Juhoslávie), Dalmáti (Dalmácia), Audariáti (východná Bosna, západné Srbsko), Liburni (na sever od ostrova Krk), Histrovia (Istrijský polostrov), Dokleáti (juh Čiernej hory) a ďalší. Na území severozápadného Balkánu došlo k ich stmeleniu do jedného etnického celku. Za potomkov starovekých Ilýrov sa dnes považujú Albánci.

Hospodárstvo

Ilýri sa vo veľkej miere živili chovom oviec a morským aj sladkovodným rybolovom, no istú úlohu zohrávalo aj pirátstvo.

Obchod

Vďaka bohatým ložiskám striebra mali rozvinuté baníctvo a hutníctvo, striebro sa exportovalo do Grécka, odkiaľ sa zas dovážali zbrane. Predpokladá sa obchodovanie s jantárom zo severu.

Mincovníctvo

Pod vplyvom Grécka sa od 4. storočia pred Kr. razili strieborné mince.

Pohrebný rítus

Ilýri boli pochovávaní pod mohylami, ktoré mohli mať v priemere až 100 m. Typický bol skrinkový centrálny hrob. Medzi najznámejšie mohylníky patria napr. Trebenište a Stična.

Sídliská

Poznáme tri typy ilýrskych sídliskových foriem:

  • hradiská
  • nížinné otvorené osady
  • tzv. palafyty - nákolné stavby.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]