Ilýrčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Il(l)ýrčina môže byť aj zastaraný názov srbochorvátčiny, pozri srbochorvátčina.

Ilýrčina alebo zriedkavo illýrčina je mŕtvy indoeurópsky jazyk, ktorým hovorili najmä Ilýri (v dnešnom západnom Balkáne, čiže v Albánsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku). Hovorili ním ale napríklad aj Messapovia v Apúlii. Používal sa cca od 500 pred Kr. do cca 500 po Kr.

Tradične, najmä v Albánsku, sa ilýrčina vzhľadom na geografickú polohu považuje za predchodcu dnešnej albánčiny, pri bližšom preskúmaní je to však nepravdepodobné, pretože ilýrčina bol (pravdepodobne) kentumový jazyk, kým albánčina je satemový jazyk. Albánčina sa naopak javí ako výsledok vplyvu viacerých jazykov a príbuznosť je možná skôr s tráčtinou.