Závrt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diablova diera neďaleko Hawthorne, Florida, USA.
Zvláštny typ závrtu - vytvorený dažďovou vodou presakujúcou chodníkom a odnášajúcou zem do poškodenej odpadovej rúry.
Závrt neďaleko Mŕtveho mora, vytvorené rozpustením podzemnej soli pritekajúcou čerstvou vodou ako výsledok postupného poklesu hladiny mora.
Lievikovitý závrt Kržľa, Malé Karpaty

Závrt alebo krasová jama je veľmi rozšírená povrchová krasová forma.

Krasová jama predstavuje lievikovitú alebo misovitú depresiu s hĺbkou niekoľko metrov až niekoľko desiatok metrov. Podobné rozmery má aj šírka krasovej jamy.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa spôsobu vzniku rozlišujeme závrty:

  • korózne (vytvorené rozpúšťaním vápencového podložia)
  • korózno-sufózne (vytvorené na vápencoch s mocnou pokrývkou fluviálnych a glacifluviálnych sedimentov)
  • prepadové (vznikli prepadnutím podzemného priestoru)

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Závrty často vznikajú na križovaní puklín a trhlín. Aktívne sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa nachádza otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. Stabilizované krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru splachom a soliflukciou zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú krasové jazierka.

Najväčšie rozmery dosahujú závrty v tropických a subtropických oblastiach. V miernej klíme vznikali najskôr v treťohorách v podmienkach zakrytého krasu, na čo poukazuje ich výplň, ktorú tvoria staré reziduálne sedimenty. Tvoria ich lateritové a kaolinitové červené hliny nazývané terra rossa. Ak sú mladšieho (pleistocénneho) veku, sú v nich zachované okrové hliny nazývané terra fusca. V holocénnych závrtoch sa nachádzajú väčšie akumulácie kalcimorfných pôd, rendzín.

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska rozčleňujú misovité aj lievikovité krasové jamy v hojnom počte predovšetkým planiny Slovenského krasu. V súčasnosti sa najväčšia a zároveň najhlbšia známa krasová jama zvaná Hmlistý závrt nachádza na Plešiveckej planine v Slovenskom krase. Má elipsovitý pôdorys s rozmermi 350 x 300 m, a hĺbku až 44 m. Priamo v jej najnižšom bode sa nachádza ústie vertikálnej jaskyne s rovnakým názvom. Jaskyňa nebola známa až do roku 2006, kedy ju spriechodnili a začali v nej sondovať členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti. Hmla, ktorá je dôsledkom situovania a termodynamiky jaskyne, a ktorá túto krasovú jamu sezónne vypĺňa, jej dala meno a vlastne predstavovala indíciu, vďaka ktorej bola v závrte objavená jaskyňa. V Panskom lese na Silickej planine, takisto v Slovenskom krase, neďaleko Panskej priepasti, sa nachádza len o 5 m plytšia, a v oboch pôdorysných parametroch len cca o 10 m menšia krasová jama. Obe sú výrazne tektonicky predisponované. Aj na planine Dolný vrch sa spomedzi 350 závrtov vyníma jeden z nich - tzv. Brezový závrt, mohutná ponorová krasová jama v katastrálnom území Hrhova, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice. Má rozmery 300 x 300 m a hĺbku 35 m. Ponor na jeho dne je speleologicky veľmi perspektívny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]