Laterit

Laterit je pomenovanie pre typ pôdy, ktorá vznikla zvetrávaním všetkých typov hornín (okrem vápenca), teda tvorených predovšetkým silikátovými minerálmi, v oblastiach s vlhkým tropickým a subtropickým podnebím^[1]. Je červenkastej až hnedej farby prípadne škvrnitý, obsahuje veľké množstvo oxidov a hydroxidov železa, hliníka, titánu, mangánu a ílových minerálov (najmä kaolinitu) a má málo humusu. Železitý laterit môže byť o železo (hematit a goethit) obohatený natoľko, že sa ťaží ako železná ruda. Na niektorých miestach sa ťaží aj pre obsah niklu. Hlinitý laterit, bohatý na zmes gibbsitu a boehmitu, je dôležitou rudou hliníka (bauxit). Laterit môže mať rôzne vlastnosti, býva sypký aj spevnený, ak jeho povrch stvrdne vytvára tzv. krusty. Možno v ňom pozrovať pizolitickcú až konkréciovitú makrostavbu^[2].

Vznik lateritu spôsobuje proces chemického zvetrávania vo vlhkom teplom podnebí (tzv. laterizácie), pri ktorom dochádza k postupnému vylúhovaniu alkalií a alkalických zemín, v pokročilom štádiu aj SiO₂ vplyvom kyslého prostredia, pričom v zvyškovej hornine sa hromadia nerozpustné ióny železa, hliníka, mangánu, titánu a pod. - dochádza k obohateniu rezídua o oxidy príslušných prvkov.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské laterity sú väčšinou mladotreťohorného a štvrtohorného veku. Nachádzajú sa v podobe červených kôr ako fosílne zvyšky prikryté inými horninami napríklad vo Vihorlate, Štiavnických vrchoch, Poľane^[1].