Slovenský kras

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°33′S 20°32′V / 48,55°S 20,53°V / 48.55; 20.53
Slovenský kras
pohorie
geomorfologický celok
Zadielska tiesnava.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Gelnica, Rožňava, Košice-okolie
Nadradená
jednotka
Slovenské rudohorie
Susedné
jednotky
Bodvianska pahorkatina
Juhoslovenská kotlina
Revúcka vrchovina
Košická kotlina
Rožňavská kotlina
Volovské vrchy
Podradené
jednotky
Jelšavský kras
Koniarska planina
Plešivská planina
Silická planina
Horný vrch
Zádielska planina
Jasová planina
Dolný vrch
Turnianska kotlina
Súradnice 48°33′S 20°32′V / 48,55°S 20,53°V / 48.55; 20.53
Najvyšší bod Matesova skala
 - výška 925 m n. m.
Poloha Slovenského krasu na Slovensku
Poloha Slovenského krasu na Slovensku
Wikimedia Commons: Slovenský kras
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.[1]

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km² vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú Pipitka (1 225 m) a Matesova skala (925 m).

V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach.

Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti so zimnými priemernými teplotami −2 – −5 °C a letnými teplotami 16 – 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.

Na území Slovenského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, z ktorých je sprístupnená Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Podcelky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.
  2. Biosférické rezervácie v SR [online]. SAŽP, 2008, [cit. 2016-02-14]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]