Drieňovec (vrch v Slovenskom krase; 804 m)
| Drieňovec | |
| vrch | |
 Drieňovec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Drnava |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Horný vrch |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 804,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°38′22″S 20°40′33″V / 48,6394°S 20,6759°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Drnavy |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Drieňovec[1] (804,3 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Drnava, približne 10 km východne od Rožňavy.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Drnava.[1] Najbližším sídlom je na západnom úpätí situovaná Drnava, východne sa nachádza Kováčová a Lúčka, južne Jablonov nad Turňou a západne tiež Lipovník.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras a rovnomennej NPR.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Drieňovec leží na severnom okraji planiny Horný vrch. Západne sa nachádza Pavlova skala (610 m n. m.), Dievčenská skala (660 m n. m.), Turecká (953 m n. m.) a Rákoš (800 m n. m.), severne Čipkov vrch (966 m n. m.), Pipitka (1 225 m n. m.) a Orlia studňa (1 103 m n. m.), východne Osadník (1 186 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.) a Kresadlo (802 m n. m.) a južne Luhota (817 m n. m.), Široká (735 m n. m.) a Buková (746 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Slanej, kde vodu odvádza severným úpätím tečúca Čremošná a jej prítoky Vrbový potok z juhozápadných a Hrkotavý potok z juhovýchodných svahov. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť najmä okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, Nízke Tatry, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný chodníkmi z blízkej Drnavy.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- 1 2 3 Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 85.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.