Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 679 m)
| Malý vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Brzotín |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Silická planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 678,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°36′33″S 20°29′46″V / 48,6092°S 20,4962°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Brzotína |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Malý vrch[1] (678,9 m n. m.[2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží pri obci Brzotín, približne 4 km juhozápadne od Rožňavy.[4] Je najvyšším vrchom Silickej planiny.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Silická planina.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Brzotín.[1] Najbližším sídlom je severne situovaný Brzotín, juhozápadne leží Slavec, južne Silica, východne Krásnohorská Dlhá Lúka a Jovice a severovýchodne Rožňava.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Malý vrch leží na severozápadnom okraji Silickej planiny, nad údolím Slanej. Severným smerom sa nachádza Roveň (528 m n. m.), Turecká (953 m n. m.), Drieňovec (676 m n. m.) a Rákoš (800 m n. m.), východne leží Dievčenská skala (660 m n. m.), Malinčiak (637 m n. m.) a Maruša (618 m n. m.), južne Bukovec (629 m n. m.), Zakázané (631 m n. m.) a Vysoké bralo (672 m n. m.) a západne Bukový vrch (653 m n. m.), Malý vrch (744 m n. m.), Ostrý vŕšok (775 m n. m.), Červený kopec (802 m n. m.) a Štít (851 m n. m.).[2] Planina je súčasťou povodia Slanej, ktorá preteká západným úpätím. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, Volovské a Stolické vrchy, Kráľovu hoľu i hrebeň Vysokých Tatier, no tiež prihraničné vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no juhovýchodným úbočím prechádza 
zeleno značený chodník z rázc. Závozná nad Gombasekom na rázc. Lukáčova bučina nad obcou Jovice.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-16]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-16]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-16]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-16]. Dostupné online.