Rožňava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°39′30″S 20°31′51″V / 48,658333°S 20,530833°V / 48.658333; 20.530833
Rožňava
maď. Rozsnyó
mesto
Bskaly 6.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Región Gemer
Rieka Slaná
Nadmorská výška 313 m n. m.
Súradnice 48°39′30″S 20°31′51″V / 48,658333°S 20,530833°V / 48.658333; 20.530833
Rozloha 45,62 km² (4 562 ha) [1]
Obyvateľstvo 19 291 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 422,86 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1230
Primátor Pavol Burdiga[3] (MOST-HÍD)
PSČ 048 01
ŠÚJ 525529
EČV RV
Tel. predvoľba +421-58
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Šafárikova 29
048 01 Rožňava
E-mailová adresa primator@roznava.sk
Telefón 058 / 777 31 11
Fax 058 / 732 45 09
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Rožňava
Webová stránka: www.roznava.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál
Stará radnica
Rožňavská katedrála
Kostol sv. Anny
Pomník Františky Andrášiovej

Rožňava (maď. Rozsnyó, nem. Rosenau) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza v regióne Gemer, v Rožňavskej kotline. Z južnej strany mesto obkolesuje Slovenský kras, zo severu úpätia Volovských vrchov. Cez mesto preteká Rožňavský potok Drázus a rieka Slaná.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15. a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.

Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva.[4]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Historické jadro v Rožňave pozostáva z priestranného štvorcového námestia, najväčšieho svojho druhu na Slovensku a niekoľkých priľahlých ulíc.

Námestie[upraviť | upraviť zdroj]

Strážna veža
  • Na námestie sa dá dostať 3 prístupovými cestami a tromi ďalšími pešími uličkami. Keďže Rožňava bola baníckym mestom aj námestie je pomenované po baníkoch "Námestie baníkov".
  • V strede námestia je postavená strážna veža , ktorá slúžila na ochranu mesta pred vpádmi Turkov.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Historická 38 metrov vysoká strážna veža z polovice 17. storočia sa stala symbolom mesta.
  • Kostol sv. Františka Xaverského z roku 1650 dal postaviť arcibiskup György Lippay v barokovom štýle. Kostol od začiatku 19. storočia vlastnili premonštráti.
  • Katedrála nanebovzatia Panny Márie postavená na začiatku 14. storočia v gotickom slohu. Niekoľkokrát prestavovaná. Jeden z obrazov je z r. 1511.
  • Evanjelický kostol z roku 1784 až 1786 bol postavený bez veže.
  • Biskupský úrad, sídlo Rožňavskej rímskokatolíckej diecézy v roku 1776 založila cisárovná Mária Terézia.
  • Kláštor Vincentiek
  • Gymnázium P. J. Šafárika
  • Starý špitál
  • Rím.kat. kostol sv. Anny a kláštor františkánov z roku 1733 bol postavený v barokovom slohu.
  • Radnica z roku 1810.
  • Banícke múzeum.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník partizána Tótha, popraveného fašistami počas SNP (Rožňava vtedy patrila Horthyho Maďarsku), na Námestí baníkov.
  • Socha Františky Andrássyovej (1838-1902), patrónky všetkých chudobných, slávnostne odhalená 29. 10. 1905 na námestí.
  • Socha Ľudovíta Košuta (Lajosa Kossútha), uhorského politika, pri Baníckom múzeu.
  • Pomník pre všetkých padlých v boji za oslobodenie Rožňavy počas 2. svetovej vojny, na Mestskom cintoríne.
  • Morový stĺp na Námestí baníkov.
  • Busta Štefana Moyzesa (prvého predsedu Matice slovenskej), Námestie baníkov (na rohu pri ceste ku hlavnej pošte).
  • Pamätník Pavla Jozefa Šafárika, pred budovou OKC.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov: 18 368 (k 31. decembru 2014)

Národnostné zloženie (2011)
Národnosť Počet Percento
Slováci 11 816 59,96 %
Maďari 3 909 19,84 %
Rómovia 470 2,38 %
Česi 79 0,40 %
nezistená 3 301 16,75 %
Vierovyznanie
Vierovyznanie Percento
Rímskokatolícke 41,1%
Bez vyznania 32,3%
Evanjelické 12,0%
Gréckokatolícke 1,3%
nezistené 4,0%

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rožňavská televízia (RVTV) - pravidelné vysielanie informácií z regiónu v slovenskom a maďarskom jazyku
  • Amatérsky Filmový Klub Rožňava GEMERFILM
  • Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave
  • Turistický a informačný sprievodca regiónom Gemer - www.gemer.biz
  • Gemerská hvezdáreň Rožňava

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské divadlo ACTORES

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Banícke múzeum - V zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza ojedinelý technický unikát – tretí najstarší parný cestný valec na svete. Pracovný stroj vyrobila firma Aveling & Porter vo Veľkej Británii v roku 1883 s výrobným číslom 1904.
  • Mestská galéria

Verejné ustanovizne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský park pri dome humanity Slovenského Červeného kríža, známy aj ako Póschova záhrada (u maďarskej menšiny), sídlisko Stred
  • Park pri Obchodnej Akadémii
  • Mestský park pri Gemerskej knižnici

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ústav vzdelávania UPJŠ Košice
  • Detašované pracovisko PF UPJŠ Košice
  • Gymnázium P. J. Šafárika
  • Obchodná akadémia Rožňava
  • SPŠ - stavebná
  • Stredná odborná škola technická
  • Združená stredná škola služieb
  • Stredná zdravotnícka škola

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • MBK Agrotrade Rožňava - basketbal ženy (Extraliga)
  • TJ Geológ Rožňava - stolný tenis (Extraliga)
  • Thor Hatecore Podrakos - klasicky box (čoskoro amaterska liga SR)
  • HKM 98 Rožňava - hokej (2. liga)
  • BK ŠPD Rožňava - basketbal muži (1.liga)
  • Auto Moto Klub Rožňava - automobilové športy
  • Herkules Rožňava - silový trojboj
  • Asahi Dojo Rožňava - karate
  • TJ Elán Rožňava - lyžovanie a turistika
  • JUDO CLUB pri TJ Elán Rožňava
  • Taekwondo Hakimi Rožňava - taekwondo WTF
  • SP MFK Rožňava - futbal (4. liga)
  • Spinning štúdio Rožňava
  • Klub gemerských Badmintonistov (KGB Rožňava) - bedminton

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rožňavský jarmok (2. septembrový týždeň) - výročie vzniku Rožňavy
  • Dni mesta Rožňava (2. septembrový týždeň) - výročie udelenia mestských privilégií
  • Vianočné trhy (3. decembrový týždeň)
  • Tempus Art - Medzinárodný festival alternatívnych divadiel (september)
  • Novoročný výstup na vrch Volovec (1 293 m n. m.) (prvá sobota v roku)

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Regiónom horného Gemera prechádzajú dva významné cestné ťahy:

Cestné vzdialenosti z Rožňavy:

  • Bratislava - 329 km
  • Nitra - 238 km
  • Zvolen - 143 km
  • Banská Bystrica - 143 km
  • Poprad - 74 km
  • Košice - 70 km

Autobusová doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Z Bratislavy (cez Nitru, Zvolen, Lučenec) do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú druhú hodinu. Z Košíc do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú hodinu. [1].

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Južným okrajom mesta vedie železničná trať Zvolen – Košice, na ktorú sa pripája trať do Dobšinej. Z Bratislavy do Rožňavy (cez Zvolen) premávajú denne dva rýchliky, niekoľko ďalších začína vo Zvolene. Z Košíc do Rožňavy premávajú denne štyri rýchliky a niekoľko osobných vlakov.

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Najbližšie letiská sa nachádzajú v Poprade a v Košiciach.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Stručná história mesta

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]