Rožňava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°39′30″S 20°31′51″V / 48,658333°S 20,530833°V / 48.658333; 20.530833
Rožňava
maď. Rozsnyó
mesto
Rožňava (6).jpg
Rožňavská katedrála a kostol sv. Anny
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Región Gemer
Rieka Slaná
Nadmorská výška 313 m n. m.
Súradnice 48°39′30″S 20°31′51″V / 48,658333°S 20,530833°V / 48.658333; 20.530833
Rozloha 45,62 km² (4 562 ha) [1]
Obyvateľstvo 19 291 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 422,86 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1230
Primátor Pavol Burdiga[3] (MOST-HÍD)
PSČ 048 01
ŠÚJ 525529
EČV RV
Tel. predvoľba +421-58
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Šafárikova 29
048 01 Rožňava
E-mailová adresa primator@roznava.sk
Telefón 058 / 777 31 11
Fax 058 / 732 45 09
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Rožňava
Webová stránka: www.roznava.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál
Mestská veža
Rožňavská katedrála
Kostol sv. Anny
Evanjelický kostol
Biskupský úrad a socha Immaculaty
Stará radnica
Pomník Františky Andrášiovej

Rožňava (maď. Rozsnyó, nem. Rosenau) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza v regióne Gemer, v Rožňavskej kotline. Z južnej strany mesto obkolesuje Slovenský kras, zo severu úpätia Volovských vrchov. Cez mesto preteká Rožňavský potok Drázus a rieka Slaná.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15. a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.

Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva.[4]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Historické jadro v Rožňave pozostáva z priestranného štvorcového námestia, najväčšieho svojho druhu na Slovensku a niekoľkých priľahlých ulíc.

Námestie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na námestie sa dá dostať 3 prístupovými cestami a tromi ďalšími pešími uličkami. Keďže Rožňava bola baníckym mestom aj námestie je pomenované po baníkoch "Námestie baníkov".
  • V strede námestia je postavená strážna veža , ktorá slúžila na ochranu mesta pred vpádmi Turkov.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník partizána Tótha, popraveného fašistami počas SNP (Rožňava vtedy patrila Horthyho Maďarsku), na Námestí baníkov.
  • Socha Františky Andrássyovej (1838-1902), patrónky všetkých chudobných, slávnostne odhalená 29. 10. 1905 na námestí.
  • Socha Ľudovíta Košuta (Lajosa Kossútha), uhorského politika, pri Baníckom múzeu. Vzhľadom na Košutove názory pôsobí socha na nemaďarskú časť obyvateľstva provokačne. Matica Slovenská podala proti umiestneniu sochy protest. Najviac kritizovaný je Košutov prejav na poslednom Uhorskom sneme pred protihabsburkým povstaním, v roku 1947: "Nikdy neuznám v rámci Uhorskej svätej koruny inú národnosť ako maďarskú. Viem že sú rasy a ľudia ktorí hovoria iným jazykom, národ je tu však jeden!". Napriek kontroverzii a diskusiam v médiach, socha doposiaľ nebola odstránená.
  • Pomník pre všetkých padlých v boji za oslobodenie Rožňavy počas 2. svetovej vojny, na Mestskom cintoríne.
  • Morový stĺp na Námestí baníkov.
  • Busta Štefana Moyzesa (prvého predsedu Matice slovenskej), Námestie baníkov (na rohu pri ceste ku hlavnej pošte).
  • Pamätník Pavla Jozefa Šafárika, pred budovou OKC.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov: 18 368 (k 31. decembru 2014)

Národnostné zloženie (2011)
Národnosť Počet Percento
Slováci 11 816 59,96 %
Maďari 3 909 19,84 %
Rómovia 470 2,38 %
Česi 79 0,40 %
nezistená 3 301 16,75 %
Vierovyznanie
Vierovyznanie Percento
Rímskokatolícke 41,1%
Bez vyznania 32,3%
Evanjelické 12,0%
Gréckokatolícke 1,3%
nezistené 4,0%

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rožňavská televízia (RVTV) - pravidelné vysielanie informácií z regiónu v slovenskom a maďarskom jazyku
  • Amatérsky Filmový Klub Rožňava GEMERFILM
  • Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave
  • Turistický a informačný sprievodca regiónom Gemer - www.gemer.biz
  • Gemerská hvezdáreň Rožňava

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské divadlo ACTORES

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Banícke múzeum - V zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza ojedinelý technický unikát – tretí najstarší parný cestný valec na svete. Pracovný stroj vyrobila firma Aveling & Porter vo Veľkej Británii v roku 1883 s výrobným číslom 1904.
  • Mestská galéria

Verejné ustanovizne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský park pri dome humanity Slovenského Červeného kríža, známy aj ako Póschova záhrada (u maďarskej menšiny), sídlisko Stred
  • Park pri Obchodnej Akadémii
  • Mestský park pri Gemerskej knižnici

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ústav vzdelávania UPJŠ Košice
  • Detašované pracovisko PF UPJŠ Košice
  • Gymnázium P. J. Šafárika
  • Obchodná akadémia Rožňava
  • SPŠ - stavebná
  • Stredná odborná škola technická
  • Združená stredná škola služieb
  • Stredná zdravotnícka škola

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • MBK Agrotrade Rožňava - basketbal ženy (Extraliga)
  • TJ Geológ Rožňava - stolný tenis (Extraliga)
  • Thor Hatecore Podrakos - klasicky box (čoskoro amaterska liga SR)
  • HKM 98 Rožňava - hokej (2. liga)
  • BK ŠPD Rožňava - basketbal muži (1.liga)
  • Auto Moto Klub Rožňava - automobilové športy
  • Herkules Rožňava - silový trojboj
  • Asahi Dojo Rožňava - karate
  • TJ Elán Rožňava - lyžovanie a turistika
  • JUDO CLUB pri TJ Elán Rožňava
  • Taekwondo Hakimi Rožňava - taekwondo WTF
  • SP MFK Rožňava - futbal (4. liga)
  • Spinning štúdio Rožňava
  • Klub gemerských Badmintonistov (KGB Rožňava) - bedminton

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rožňavský jarmok (2. septembrový týždeň) - výročie vzniku Rožňavy
  • Dni mesta Rožňava (2. septembrový týždeň) - výročie udelenia mestských privilégií
  • Vianočné trhy (3. decembrový týždeň)
  • Tempus Art - Medzinárodný festival alternatívnych divadiel (september)
  • Novoročný výstup na vrch Volovec (1 293 m n. m.) (prvá sobota v roku)

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Regiónom horného Gemera prechádzajú dva významné cestné ťahy:

Cestné vzdialenosti z Rožňavy:

  • Bratislava - 329 km
  • Nitra - 238 km
  • Zvolen - 143 km
  • Banská Bystrica - 143 km
  • Poprad - 74 km
  • Košice - 70 km

Autobusová doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Z Bratislavy (cez Nitru, Zvolen, Lučenec) do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú druhú hodinu. Z Košíc do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú hodinu. [1].

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Južným okrajom mesta vedie železničná trať Zvolen – Košice, na ktorú sa pripája trať do Dobšinej. Z Bratislavy do Rožňavy (cez Zvolen) premávajú denne dva rýchliky, niekoľko ďalších začína vo Zvolene. Z Košíc do Rožňavy premávajú denne štyri rýchliky a niekoľko osobných vlakov.

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Najbližšie letiská sa nachádzajú v Poprade a v Košiciach.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Stručná história mesta
  5. Rožňavská mestská veža [online]. Retep.sk. Dostupné online.
  6. Je západná empora v katedrálnom kostole v Rožňave gotická? [online]. OZ Gotická cesta. Dostupné online.
  7. Rožňava [online]. Retep.sk. Dostupné online.
  8. Evanjelický kostol, vzhľad a historické prvky [online]. Cirkevný zbor ECAV Rožňava. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]