Anna (svätica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svätá Anna
Kaplnka sv. Anny06.jpg
Svätá Anna vyučuje Pannu Máriu, súsošie v kaplnke svätej Anny v Katedrále svätého Martina v Bratislave.
Atribúty ľalia, otvorená kniha
Patronát matiek a manželstva, šťastného pôrodu, mlynárov, tkáčov, debnárov, Frolencie, Innsbrucku, Neapola, Bretónska
Cirkev rímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi
Sviatok 21. september (rímskokat. cirkev), 16. november (vých. cirkvi)
Portal.svg Biografický portál

Svätá Anna (hebr. Hannah, חַנָּה, t. j. milostiplná, milá) bola podľa raných apokryfných evanjelií matka Panny Márie a manželka svätého Joachima. Žiadne z novozákonných kanonických evanjelií svätú Annu vôbec nespomína.

Život svätej Anny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa tradície Anna pochádzala z rodovej línie starozákonného proroka a prvého veľkňaza Árona a jej manželom bol svätý Joachim. Manželia žili v Nazarete a obaja boli už vo veľmi pokročilom veku. Boli bezdetní čo ich veľmi trápilo. Joachim preto odišiel hlboko do púšte kde v modlitbách k Bohu a držaním pôstu strávil štyridsať dní. Vtedy sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho modlitby boli vypočuté a jeho manželka čoskoro porodí vytúžené dieťa (tento námet sa v biblických textoch objavuje aj v ďalších prípadoch, napr. Abrahám a Sára, Zachariáš a Alžbeta). Narodenie dcéry vyvolalo v ich okolí veľký údiv.

Joachim umrel krátko po Máriinom narodení. Podľa Zlatej legendy, zbierky životopisov svätých z rokov 1255 – 1266, sa Anna po Joachimovej smrti vydala ešte dvakrát. Druhým manželom bol Kleofáš (jeden zo sedemdesiatich apoštolov) a tretím muž menom Šalamún. Legenda uvádza, že s každým z mužov mala jednu dcéru (obe sa volali Márie). Umrela vraj ako sedemdesiatdeväťročná a spolu s Joachimom sú pochovaní v hrobke v Getsemanskej záhrade.

Úcta svätej Anny[upraviť | upraviť zdroj]

Ich sviatok sa v liturgickom kalendári katolíckej cirkvi slávi 26. júla. Napriek nevierohodným svedectvám sa kult svätej Anny rozšíril pomerne rýchlo po celom kresťanskom svete; vo východných cirkvách ho možno doložiť od šiesteho, v kresťanských cirkvách na Západe od ôsmeho storočia. Najintenzívnejší bol v 15. a 16. storočí zásluhou pápeža Sixta IV., ktorý v roku 1481 prijal Annu do rímskeho kalendára. O storočie neskôr, v roku 1584, nariadil pápež Gregor XIII. slávenie sviatku svätej Anny. Šíreniu kultu svätej Anny pomohlo uctievanie matky Panny Márie viacerými rehoľnými spoločenstvami.

O mimoriadnej obľúbenosti tejto svätice svedčí nepreberné množstvo umeleckých diel s námetom svätej Anny a jej rodiny. Prvé spodobnenia svätej Anny nachádzame na freskách v ranokresťanských kostolíkoch z 8. – 10. storočia. Takmer všetci velikáni výtvarného umenia neskorších období zanechali diela s námetom svätej Anny; v drvivej väčšine ide o diela, ktoré zachytávajú tri postavy Svätej rodiny (okrem svätej Anny Pannu Máriu a malého Ježiša odtiaľ pomenovanie Svätá Anna samotretia). Ich autormi sú majstri výtvarného umenia takmer všetkých výtvarných epoch a štýlov – Giotto, Jacopo Pontormo, Leonardo, Agnolo Bronzino, Caravaggio, Peter Paul Rubens, Albrecht Dürer a ďalší.

Svätej Anne je zasvätených viacero sakrálnych stavieb, jednými z najznámejších sú vatikánsky Kostol svätej Anny a jeruzalemská Bazilika svätej Anny. Meno svätej Anny nesie jedna z vatikánskych mestských brán. Na Slovensku je niekoľko kostolov a farností zasvätených sv. Anne. Napr. Sušany, Oravská Lesná, Vavrečka, Medvedzie, Oravice, Zemianska Dedina (filiálka farnosti Nižná), Veľký Grob, Vranov nad Topľou – Čemerné, Štefultov.

Ikonografické zobrazenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa kresťanskej ikonografie býva svätá Anna zobrazovaná v dlhých šatách, s hlavou zahalenou závojom. K jej atribútom patria kniha ako symbol učenosti a múdrosti (pomerne časté zobrazenie ako svätá Anna vyučuje mladú Máriu) alebo ľalia ako odkaz na nepoškvrnenosť Panny Márie. Zvláštnym ikonografickým typom je Svätá Anna samotretia (zobrazenie spolu s Pannou Máriou a Ježišom).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Dňa 9. septembra : Sv. Joachim a Anna." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 489-491. ISBN 80-7165-381-0
  • "Joachim a Anna, predkovia Pána : 9. september, 9. december, 25. júl." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 19. ISBN 80-967341-1-3
  • Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Святая Анна na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]