Oravská Lesná
| Oravská Lesná | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | |
| Okres | Námestovo | |
| Región | Hornooravský | |
| Vodné toky | Biela Orava, Katrenčíkovský potok | |
| Nadmorská výška | 780 m n. m. | |
| Súradnice | 49°22′00″S 19°11′00″V / 49,366667°S 19,183333°V | |
| Rozloha | 65,63 km² (6 563 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 449 (31. 12. 2024) [2] | |
| Hustota | 52,55 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 23. júla 1731 | |
| Starosta | Marek Majdiš[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 029 57 | |
| ŠÚJ | 509906 | |
| EČV (do r. 2022) | NO | |
| Tel. predvoľba | +421-43 | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | 043/5593 122 | |
| Fax | 043/5593 128 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Oravská Lesná | ||
| Webová stránka: oravskalesna.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Oravská Lesná (maď. Erdőtka, 1920-1927 Erdútka, 1927-1945 Erdótka) je obec na Slovensku v okrese Námestovo.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza na západnom okraji okresu Námestovo a teda i celej Oravy, na Lesnianskej planine, najzápadnejšej časti Podbeskydskej vrchoviny.[4] Na severnom okraji zasahujú výbežky Oravských Beskýd, z južnej strany je to masív Oravskej Magury a na juhozápade aj výbežky Kysuckej vrchoviny. Severným okrajom obce preteká Juríkov potok, centrálnu časť odvodňuje Katrenčíkovský potok a južný okraj vymedzuje tok Bielej Oravy. Značná nadmorská výška (okolo 800 m n. m.) a poloha v chladnej oblasti radia Oravskú Lesnú medzi obce s najchladnejším počasím na Slovensku. Obcou prechádza cesta II. triedy z Krásna n/Kysucou do Lokce.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Dejiny obce sú dobre zmapované, keďže podnet na jej založenie podal až v roku 1731 gróf Juraj Erdődy.
Dôležitú úlohu pri vzniku obce malo goralské obyvateľstvo, ktoré sa na územie dostalo kopaničiarskou kolonizáciou. Keďže bolo pohraničné územie Poľska s Uhorskom v tomto období riedko osídlené, rozhodnutie osídliť toto územie nebolo len hospodárske, ale aj politické. Takýmto spôsobom vzniklo 24 goralských obcí v oblasti Hornej Oravy, Oravská Lesná vznikla ako posledná z nich.[5]
Po majiteľovi územia dostala nová obec aj pomenovanie Erdútka, ktoré sa na súčasný názov zmenilo až v roku 1946. Na osídľovaní územia mal významný podiel Ján Mutnianský, ktorý sa stal aj prvým richtárom. V chotári obce postupne vznikli osady Pribišská, Bučina, Tanečník, Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská a Demänová. Samotné centrum sa začalo formovať až výstavbou kostola sv. Anny v roku 1914, čo podnietilo výstavbu nových domov v údolí. V medzivojnovom období tu mali prevádzku 4 mlyny, 2 obchody, 2 krčmy, pekáreň a potravinový gazdovský spolok. Rok po skončení I. svetovej vojny bol dokončená výstavba lesnej železničky, ktorá zjednodušila prepravu dreva z okolitých dolín (zároveň však zobrala prácu furmanom) na sklad a pílu v Lokci. V roku 1925 bola dokončená úvraťová prepojovacia trať s Kysuckou lesnou železnicou, čím vznikla Kysucko-oravská lesná železnica s prepojením na Košicko-bohumínsku železnicu v Krásne nad Kysucou.
Notársky úrad tu vznikol v roku 1938, no rozvoj zastavila ďalšia vojna, do ktorej odišli aj muži z obce. Koncom II. svetovej vojny ustupujúci Nemci zničili mosty, čím prerušili spojenie do obce. Nová cesta do Zákamenného bola dokončená v roku 1948, o dva roky neskôr bolo dokončená cesta na Čadcu. Autobusové spojenie z Námestova bolo zavedené v máji 1952 a v nasledujúcich rokoch boli vybudované pohostinstvo, obchod so zmiešaným tovarom, požiarna zbrojnica, Miestny národný výbor, škola, štvorbytovka a zdravotné stredisko. Od roku 1959 bola veľká časť obce napojená na elektrickú sieť. V roku 1960 bola otvorená základná škola, následne pribudlo zdravotné stredisko a 26. júna 1964 aj obchodný dom Lesňanka s jedálňou. V roku 1966 tu bola otvorená prevádzka Tesly Nižná a 30. augusta 1979 bol dokončený klubový dom.
V obci sa zachovala goralská kultúra, avšak v súčasnosti sa postupne vytráca. Kým v rámci dospelého obyvateľstva aktívne využíva goralský dialekt 45%, medzi deťmi je to už iba 5%.[5]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Garyk Žatkuliak (* 1914 – † 1988), vysokoškolský pedagóg a autor vedeckých kníh knižničnej a informačnej vedy
- Milan Holubčík (* 1925 – † 1982), lesný výskumník
- Jozef Hübel (* 1931 – † 2014), poslanec SNR
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke do Vychylovky - po
značke na Talapkov Beskyd - po značke do sedla pod Okrúhlicou
- po
značke do sedla Podúšust
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online.
- 1 2 RAVASZ, Ábel; KOVÁCS, Ľuboš; ZAMIŠKOVÁ, Anna. Atlas Goralov Slovenska. Bratislava : Veda, 2025. 160 s. ISBN 978-80-224-2119-5. S. 89, 90, 128.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravská Lesná
