Lokca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°22′00″S 19°24′37″V / 49,366667°S 19,410278°V / 49.366667; 19.410278
Lokca
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Námestovo
Región Orava
Rieky Biela Orava, Hruštínka, Lokciansky potok, Petrenkov potok
Nadmorská výška 703 m n. m.
Súradnice 49°22′00″S 19°24′37″V / 49,366667°S 19,410278°V / 49.366667; 19.410278
Rozloha 24,2 km² (2 420 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 374 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 98,1 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1496 (1552)
Starosta Miroslav Valčičák[3] (KDH)
PSČ 029 51
ŠÚJ 509809
EČV NO
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obec Lokca
Trojičné námestie 3/8
029 51 Lokca
E-mailová adresa oculokca@stonline.sk
Telefón 043/55 91 212
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Webová stránka: www.lokca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Lokca je obec na Slovensku v okrese Námestovo.

Obec má 2 308 obyvateľov a jej rozloha je 2 424 ha. Nachádza sa tu Kostol Sv. Trojice. Nachádza sa na sútoku riek Biela Orava a Hruštínka. V obci sa začala v roku 1914 stavať železnica do Zákamenného s odbočkou do Mútneho. Znak obce tvorí sedliak modliaci sa pred krížom so zopnutými rukami.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Meno obce sa vysvetľuje od rieky Hruštínky,rieky ktorá preteká cez obec, ktorá sa pôvodne volala Lokčou. Lokáč –mláka, bahno, močiar. Lokačia, lokčia voda značí potok s bahnitými brehmi. Lokčia dedina je osada vzniknutá na lokáčoch, na mlákach močiaroch. Podľa inéhých názov Lokca pochádza od slova „lakeť“ , lebo Biela Orava spájajúca sa s Hruštínkou vytvára tvar lakťa.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v nadmorskej výške 655 m.n.m., je obývaná 2346 obyvateľmi na rozlohe 24,2 km2.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Lokca je najstaršou obcou oravského Zamaguria a prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1552, kedy sa spomína ako Lokza s 8 portami. K tomu je poznamenané, že sú to valasi, ktorí neboli zdanení. Potom sa počet port menil. Tieto ustavičné zmeny v počte obsadených usadlostí vyvolávala fluktuácia počtu obyvateľstva, spôsobená menlivosťou pracovných pomerov a výkyvmi v úrodnosti pôdy v dôsledku primitívneho obrábania a drsného podnebia. Osada nebola veľká, bolo v nej len 25 sedliackych domov, totiž gazdovských domácností na zdanenie, okrem chudobných želiarov bez pôdy. Neprestajný vojnový stav a drancovanie Bocskayho hajdúchmi priviedlo ďalšie klesanie ľudnatosti. R. 1604 bolo v Lokci 13 domov – opustené 3, ostáva 10 domov. V roku 1608 ostávajú v  Lokci pre hajdúske spustošenie a pre veľký hlad na zdanenie 3 sedliacke domy. Vo vizitácií E. Lányiho r. 1611 mala Lokca faru, teda i kostol, ktorý bol drevený. Sem patrili všetky zamagurské dediny, a to : Babín, Hruštín, Vaňovka, Krušetnica, Breza, Ťapešovo, Jasenica, Vasiľovo, Námestovo, Lomná, Vavrečka, Polhora, Rabča. R. 1615 sa Lokci prenecháva hoľa „pol Minčzowa a Pilsko“, r.1619 má okrem šoltýstva 9 sedliackych usadlostí, r. 1624 sa spomína časť hruštínskeho chotára nad potokom Lokcou, r. 1624-1626 bolo na šoltýskych a sedliackych raliach osevnej plochy na 700 lukien zrna, lúk na 410 vozov sena, žilo tu 41 rodín (asi 210 ľudí). Šoltýsi : Krištof Lokczanski, Gašpar Furanda, Michal Kossovecz. Meno Furandu sa zachovalo v pomenovaní Furandovej hole. Lokčania pod vplyvom protireformačného hnutia, v ktorom značnú úlohu mala rodina Lokčianskych, začali sa obracať na katolícku vieru a r. 1665 si postavili murovaný kostol a starý predali Babíncom. R. 1672-1676 rodina Lokčianskych s rodinou Klinovskych dostala armáles a spoločný címer od kráľa Leopolda I. „za horlenie pre katolícke náboženstvo“. Armáles bol publikovaný v Oravskej stolici r. 1676. V roku 1683 za litovskej vojny a  v  dobe požiarov sa zničili listinné dokumenty šoltýsov. V tom čase zhoreli aj armálne listiny šľacht. rodiny Lokčianskych vo farskom kostole, keď totiž litovské vojská vpadli do tejto stolice a tiahli oslobodiť mesto Viedeň od tureckého obležania. Lokca sa na konci 16. storočia stala východiskom ďalšej kolonizácie. Lokca bola strediskom duchovného života celej zamagurskej oblasti.

Lokca počas prvej svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Lokca počas druhej svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 1939 vznikol samostatný Slovenský štát. Ľudia očakávali, že tieto zmeny zlepšia ich hospodárske postavenie. Na Orave si začali uplatňovať územné nároky Poliaci a vznikla obava, že časť Oravy bude odtrhnutá od Slovenska, čo vyvolávalo nepokoj v obci, hoci priamo nehraničila s Poľskom.

Hlavnou politickou stranou v Lokci bola SĽS, no bola tu aj agrárna strana a komunistická strana. Po príchode Slovenského štátu  v roku 1939, občania privítali zmeny v politickom systéme, no očakávali od nich zlepšenie svojej hospodárskej situácie- tá sa však akosi nemenila. V Auguste 1939 sa dedina zaplnila nemeckým vojskom. To sa Lokčanom nepáčilo, najmä keď  museli rukovať aj chlapi z obce.

Vojnový rozmach, ktorý nastal postupne otvoril trh aj pre väčších roľníkov. Odstránila sa nezamestnanosť a začal sa dopyt po pracovných silách. V Lokci začala pracovať píla, ťažba dreva či prevoz dosák do Oravského Podzámku. V roku 1939 sa začala stavať nová budova pre obecnú školu a v roku 1941 sa začalo zo stavbou novej fary.

Charakteristický pre režim bol aj „pohyb“ obecných funkcionárov. Do roku 1941 bol starostom obce Ján Ončák- Truslík, ktorého vo funkcii nahradil Ján Socha- čelný funkcionár HSĽS.

V lete roku 1942 Bolo do obce zavedená elektrina, našli sa však jednotlivci ktorý ju odmietali a naďalej svietili petrolejkami alebo sviečkami.

V zmysle vládnych nariadení boli miestni židovskí   obyvatelia začiatkom roku 1942 sústreďovaný do zberných táborov a následne odvážaný do koncentračných táborov. V Lokci sa to týkalo 14 ľudí. Židovské deti boli už skôr premiestnené do židovskej školy v Trstenej. Hnuteľný majetok bol rozpredaný na verejnej dražbe.

Prvý partizáni sa v Lokci začali objavovať už v júli 1944. Po nociach bolo vidieť zapálené ohne, keď tadiaľto prechádzali partizánske skupiny a zastihla ich noc.

Dlhšie sa tu nezdržali a kontakt z občanmi nevyhľadávali.

V auguste 1944 vypuklo SNP- 30. augusta na základe všeobecnej mobilizácie narukovalo z obce 42 mužov. Tí boli nasadený do bojov na sedle Brestová, pri Vrútkach, Martine, Ružomberku, Banskej Bystrici a na východnom Slovensku.  V čase SNP sa v Lokci nebojovalo. Začiatkom septembra tadiaľto prešli iba vojenské jednotky, ktoré bojovali pri Oravskej Polhore a Rabči, neskôr tadiaľto prechádzalo viac partizánskych oddielov.

Z oddielu Sorsč v novembri 1944 po bojoch na neznámom mieste pochovali dvoch Ruských partizánov. Hrob nebol nikdy označený, pretože ostatný príslušníci nevedeli presnejšie lokalizovať miesto. Hrob ďalšieho partizána bol pri Petrenkovom potoku, v obci sa o tom nevedelo- evidencia týchto hrobov ostala utajená.

Vojaci ktorý bojovali pri Brestovej, museli opustiť bojisko kvôli nemeckému nátlaku. Takto prišla 17-členná skupina cez hory domov do Lokce. Skupina potom na výzvu Nemcov musela odovzdať výstroj a výzbroj vládnemu komisárovi- Jánovi Sochovi.

Koncom januára frontové udalosti zasiahli aj Lokčiansky chotár. Do obce sa natrvalo nasťahovalo nemecké vojsko. V budove školy sa prestalo vyučovať , pretože  tu bola zriadená vojenská poľná nemocnica.  Každý deň do nej prinášali nových zranených. Tí ktorý tu zomreli, boli pochovaný na miestnom cintoríne.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]