Rabča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°28′44″S 19°28′58″V / 49.478800°S 19.482753°V / 49.478800; 19.482753
Rabča
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Námestovo
Región Žilinský
Rieka Polhoranka
Nadmorská výška 620-670 m n. m.
Súradnice 49°28′44″S 19°28′58″V / 49.478800°S 19.482753°V / 49.478800; 19.482753
Rozloha 25,16 km² (2 516 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 890 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 194,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1550
Starosta Július Piták[3] (nezávislý)
PSČ 029 44
ŠÚJ 510025
EČV NO
Tel. predvoľba 043 55
Adresa obecného
úradu
Rabča 426
E-mailová adresa rabca@rabca.sk
Telefón 043 / 55 941 01, 55 942 19
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.rabca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Rabča je obec na Slovensku v okrese Námestovo, vzdialená od Oravskej priehrady približne 10 km.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v Podbeskydskej brázde Oravskej kotliny, v údolí Polhoranky, asi 8 km severne od Námestova. Z juhu na sever prechádza z Námestova na hraničný prechod cesta I/78, pokračujúca do mesta Żywiec.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci prvá písomná zmienka o obci sa zachovala z roku 1564, Rabča existovala už v roku 1550, kedy je ako jedna z obcí zaznačená na rukopisnej mape Oravy. Ťažké podmienky hornooravských drevorubačov napriek ich oslobodeniu od platenia daní spôsobili ich odsťahovanie a koncom 16. storočia zostali v osade obývané už iba 2 domy. Majiteľ územia Juraj Turzo pristúpil v roku 1608 k opätovnému osídleniu obce. 9. augusta poveril nového richtára Jána Ramzu k osídleniu valaskými kolonistami a už v roku 1616 bola odčlenením časti chotára založená obec Rabčice. V roku 1624 zanikli pre osadníkov výhody, plynúce z ich stráženia severnej hranice, čím došlo k zrovnoprávneniu Rabče s ostatnými poddanskými obcami. Nepokojná druhá polovica 17. storočia znamenala pre Rabču opäť výrazný úbytok obyvateľov a v roku 1672 tu zostalo len 5 sedliackych usadlostí. Tie boli v roku 1683 vydrancované Litovským vojskom, smerujúcim na obranu Viedne. V tomto období boli v Rabči už len dve usadlosti a niekoľko bezmajetných obyvateľov.

Až prechod vlastníctva na Erdődyovcov prispel k hospodárskemu oživeniu a zlepšeniu podmienok na život, čo sa odrazilo v opätovnom zaľudňovaní regiónu. V obci žilo v roku 1715 už 240 obyvateľov, ktorí zúrodňovali okolitú pôdu. V roku 1772 bola založená škola, no tiež farnosť s pôsobnosťou aj pre obce Oravská Polhora, Rabčice, Sihelné. Zavedením tereziánskeho urbáru sa v roku 1774 ukončilo pôsobenie dedičných richtárov, ktoré nahradil systém volených richtárov na jeden rok. Právo voliť mali len gazdovia platiaci dane. Pri sčítaní v roku 1778 žilo v Rabči už 829 obyvateľov a fungovali tu dva mlyny a štyria tkáči, využívajúci rozšírené pestovanie ľanu. Miestni sa živili tiež ťažbou dreva, jeho spracovaním a chovom dobytka.

Novú budovu školy postavili v hornej Rabči v roku 1842, pričom deti z Polhory a Sihelného sem chodili až do roku 1878. V tomto roku bola zriadená škola aj na dolnom konci, druhá budova na hornom bola dokončená v roku 1884.

Počas prvej svetovej vojny trpeli obyvatelia nedostatkom, čo zhoršoval odchod mužov na front. Miestni, ktorých živilo najmä poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a povozníctvo, museli pravidelne odvádzať dobytok, seno a slamu pre armádu. V ťažkých medzivojnových rokoch si Rabčania prestavali kostol, postavili novú školskú budovu a farský úrad a v roku 1935 zaviedli telefón na poštu a notársky úrad. Po druhej svetovej vojne bola opravená hlavná cesta, no zároveň bol zatvorený hraničný prechod do Poľska. Založené bolo roľnícke družstvo a zoštátnené súkromné majetky, čím sa výrazne zmenil ráz celej oblasti. Po roku 1989 nastal rozvoj živností a veľká časť obyvateľov začala za prácou dochádzať do iných regiónov.

Po komunálnych voľbách v novembri 1990 boli do vedenia obce dosadení priamo zvolení predstavitelia. Postupne bol vynovený kostol, komplex školských budov, športová hala, obvodné zdravotné stredisko, Dom kultúry, Dom služieb a novými investíciami sa zlepšuje občianska vybavenosť a tým podmienky na život.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je hlavným propagátorom športu TJ Oravan a medzi organizované odvetvia patria futbal, stolný tenis, armwrestling, florbal, hokej, volejbal, basketbal, streľba a turistika, doplnené o každoročnú súťaž drevorubačov.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Briššák (1904 – 1978), katolícky kňaz a autor náboženskej obradnej literatúry

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]