Juraj VII. Turzo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Juraj VII. Turzo
gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska
gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska
Narodenie 2. september 1567
Lietavský hrad
Úmrtie 24. december 1616 (49 rokov)
Bytča, Uhorsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Juraj VII. Turzo

Juraj (VII.) Turzo (staršie Juraj Thurzo; uvádzaný aj ako III., V. a podobne) (* 2. september 1567 Lietavský hrad - † 24. december 1616, Bytča) bol v rokoch 1606 - 1616 gróf, v rokoch 1585 - 1616 hlavný župan Oravy a v rokoch 1609 - 1616 palatín Uhorska. Syn Františka I. Turzu a Kataríny Zrínskej.

Juraj Turzo bol bojovník proti Turkom (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách), známy diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. Od roku 1598 bol radcom cisára Rudolfa II., od roku 1599 kráľovský pohárnik, od roku 1602 kapitán preddunajského vojska a hlavný veriteľ novozámockej posádky. Ako palatín v roku 1610 odčlenil luteránsku (evanjelickú a. v.) cirkev od katolíckej. Dôsledne uplatňoval právo „Cuius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo).

V Žiline od 28. do 30. marca 1610 sa konala prvá zákonodarná synoda Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.[1]

Počas stavovského Bočkajovho povstania sa nepridal na stranu povstalcov a preto sa stali jeho majetky cieľom rabovania. V roku 1605 Bočkajovi vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a vyrabovali aj hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci Bodiná. Turzo niektorých dedinčanov dal bez súdu a riadneho vyšetrenia obesiť a obec dal podpáliť. Neskôr sa zistilo, že dedinčania boli nevinní a veci si ukryli v dedine Bočkajovi vojaci. Lúpežného rytiera Telekesiho pozval do Bytče pod zámienkou udelenia amnestie. Keď lúpežný rytier prišiel, dal ho Turzo uväzniť. Neskôr ho poslal do Bratislavy a odtiaľ na popravu. Juraj Turzo nie vždy ctil spravodlivosť. Istému drobnému zemanovi zabral neprávom jedenásť dedín. V dlhotrvajúcom súdnom spore sa rozhodlo v neprospech Juraja Turzu.

Ako obdivovateľ humanizmu bol mecenášom mnohých umelcov a vzdelancov. Zo svojho sídla v Bytči vytvoril významné kultúrne centrum, kde sa konali divadelné predstavenia, koncerty, teologické a filozofické dišputy a podobne, a kde mal veľkú knižnicu.

Jeho agenda sa viedla sčasti v slovenčine a zastával sa Slovákov v národnostných sporoch.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Turzov náhrobok na Oravskom hrade

Jeho prvou manželkou bola Žofia Forgáčová (Forgách; * 1568 - † 1590), dcéra protitureckého bojovníka Šimona Forgáča a sestra vtedajšieho palatína Žigmunda Forgáča. Oženil sa s ňou v Hertníku dňa 15. novembra 1585. Ich manželstvo trvalo iba päť rokov, Žofia umrela pri pôrode v roku 1590 vo veku 22 rokov. Z tohto manželstva vzišiel syn František (* 1586), ktorý ale zomrel krátko po narodení. V manželstve sa okrem neho narodili aj dve dcéry Zuzana a Judita. Zuzana mala štyroch manželov, Judita (* 1585 - † 1637) sa v roku 1607 vydala za baróna Andreja Jakušiča.

Jeho druhou manželkou bola od roku 1592 barónka Alžbeta Coborová (Czobor; * 1578 - † 1626). Oženil sa s ňou v Šaštíne. V tomto manželstve sa narodilo deväť detí, ale niektoré zomreli v detskom veku. Dospelého veku sa dožilo päť dcér (Barbora, Helena, Mária, Katarína a Anna) a syn Imrich (* 1598 - † 1621), ktorý sa stal dedičom Juraja VII. Turzu.
Imrich zomrel náhle v roku 1621 ako 23-ročný. V nehistorických prameňoch sa uvádza, že bol zavraždený na podnet syna Alžbety Bátoriovej Pavla Nádasdyho, keď sa zúčastnil na mierových rokovaniach Betlena a cisára Ferdinanda II. v Mikulove. Úmrtím Imricha Turzu v roku 1621 tento rod vymrel. Juraj VII. Turzo je pochovaný na Oravskom hrade v krypte pod hradnou kaplnkou.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • DVOŘÁK, Pavel et al.: Juraj Turzo. Martin : Matica slovenská, 2012. 183 s. ISBN 978-80-8128-043-6
  • KOČIŠ, Jozef: Korešpondencia Alžbety Coborovej (1592 - 1626). In: Slovenská archivistika, roč. XXV., 1990, č. 1, s. 104 – 113.
  • KOČIŠ, Jozef: Bytčiansky zámok. Martin 1976
  • KOČIŠ, Jozef - KURUCÁROVÁ, Jana: Palatín : Životné osudy Juraja Thurzu. Žilina : GEORG, 2012. 152 s. ISBN 978-80-89401-76-5
  • LENGYELOVÁ, Tünde a kol.: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava : Spoločnosť Pro Slovakia - Historický ústav SAV, 2012. 260 s. ISBN 9788089396191
  • TKÁČ, Marián: Turzovci. Bratislava : Post Scriptum, 2010, 160 s. ISBN 978-80-970489-3-8
  • Juraj Turzo, dokumentárny film RTVS, 2016 /scenár Miloslav Gdovin, réžia Fedor Bartko/

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zilinska synoda