Bytča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O obci v Bielorusku pozri Bytča (Bielorusko).
Súradnice: 49°13′21″S 18°33′30″V / 49,222500°S 18,558333°V / 49.222500; 18.558333
Bytča
mesto
Zamky.Sk Bytca.jpg
Coat of arms of Bytča.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Bytča
Región Považie
Rieky Váh, Petrovička
Nadmorská výška 337 m n. m.
Súradnice 49°13′21″S 18°33′30″V / 49,222500°S 18,558333°V / 49.222500; 18.558333
Rozloha 43,17 km² (4 317 ha) [1]
Obyvateľstvo 11 320 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 262,22 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1234[3]/1250[4]
Primátor Miroslav Minárčik[5] (SMER-SD)
PSČ 014 01
ŠÚJ 517461
EČV BY
Tel. predvoľba +421-41
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie SR 1/1
014 01  Bytča 1
E-mailová adresa sekretariat@bytca.sk
Telefón 507 39 24 (sekretariát)
Fax 507 39 12
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Bytča
Webová stránka: www.bytca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Meno občana: Bytčan[6]
Portal.svg Slovenský portál

Bytča je okresné mesto na severozápade Slovenska, v Žilinskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží prevažne na pravom brehu Váhu, v Bytčianskej kotline. Zo severozápadu mesto ohraničujú Javorníky a z juhovýchodu Súľovské vrchy. Stredom námestia preteká potok Petrovička s miernym výskytom rýb.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[7][upraviť | upraviť zdroj]

  • 1223 – časť majetku Bytče vlastní Nitrianske biskupstvo
  • 1234 – prvá písomná zmienka o Bytči (terra Bycha); zvyšok majetku predali Rode, Boleslav, Kračun a Mykud nitrianskemu biskupovi Jakubovi
  • 1250 – kráľ Belo IV. potvrdil vlastníctvo Bytče Štefanovi a Mikulášovi
  • 1378 – prvý údaj o Bytči ako meste – civitas
  • 1454 – písomne doložená obytná veža s opevnením
  • 1468 – mesto získava Blažej Podmanický
  • 1484 – vydaná najstaršia zachovaná listina mesta (hraničný spor medzi Hliníkom a Kotešovou)
  • 1496 – Bytča prechádza späť do vlastníctva nitrianskeho biskupa Antona
  • 1500 – nariadením kráľa Vladislava II. získava mesto Michal Imrefim zo Serdahelu
  • 1534 – Ján Zápoľský potvrdil Podmanickovcom vlastníctvo Bytče a Hričovského hradu
  • 1541 – mesto s vypáleným a opusteným zámkom získal Gašpar Dominith
  • 1549 – za okupáciu mesta odsúdil Ferdinand I. na sťatie Rafaela Podmanického
  • 1558 – Bytča a Hričovské panstvo získava kráľovská komora
  • 1563 – Hričovský hrad a s ním aj panstvo Bytča kúpil František Turzo
  • 1571 – 1574 – výstavba nového zámku (František sa do stavby nedožil)
  • 1590 – bol prestavaný farský kostol v Bytči
  • 1601 – bol postavený Sobášny palác
  • 1605 – mesto vyplienili a podpálili hajduci pod vedením Bieleho Steča
  • 1614 – vzniká cech mäsiarov, najstarší v meste
  • 1616 – v meste zomrel palatín Juraj Turzo
  • 1626 – kronika spomína existenciu troch mlynov v meste
  • 1629 – mesto a celé panstvo získal Mikuláš Esterházi
  • 1638 – posledná správa o evanjelickom gymnáziu
  • 1647 – vyhorel Sobášny palác
  • 1659 – Leopold I. udelil mestu jarmočné právo
  • 1673 – v meste bolo 93 remeselníckych dielní
  • 1696 – oprava farského kostola
  • 1708 – mesto obsadilo nemecké cisárske vojsko; v oddiele v zámku slúžil Juraj Jánošík
  • 1708 – 1710 – epidémia moru
  • 1761 – požiar zasiahol kostol a časť mesta
  • 1767 – bola postavená nová fara
  • 1774 – bola zriadená židovská škola a modlitebňa
  • 1796 – zriadené sídla pobočky Slovenského učeného tovarišstva po presune z Veľkého Rovného
  • 1801 – písomne je doložená synagóga
  • 1816 – v Záhumní bol vybudovaný židovský cintorín
  • 1828 – v meste sú dve triviálne školy
  • 1831 – mesto zasiahla cholera
  • 1848 – chotár Bytče sa rozkladal na ploche 2670 katastrálnych jutár
  • 1849 – opakovane mesto zasiahla cholera
  • 1850 – v meste vzniká pobočka pošty, v r. 1857 aj poštový úrad
  • 1858 – "Minčolské" zemetrasenie zasiahlo aj Bytču
  • 1861 – obnovená činnosť obecnej samosprávy
  • 1868 – panstvo kúpil Leopold Popper; výstavba parnej píly i židovskej školy
  • 1875 – bol založený Dobrovoľný hasičský spolok
  • 1878 – bola založená továreň na zápalky; založenie reálnej školy
  • 1883 – v blízkosti mesta bola sprevádzkovaná Považská železnica
  • 1884 – bolo vydláždené námestie
  • 1888 – bola zriadená pobočka Tatra banky a dievčenská meštianska škola
  • 1894 – vznikla materská škola
  • 1904 – vybudovaný most cez Váh; mesto zasiahol veľký požiar aj povodeň
  • 1912 – cesty a chodníky dostali asfaltový povrch; výstavba budovy obecnej školy
  • 1919 – vznik TJ Sokol, Miestnej jednoty Československej obce legionárskej a Slovenského katolíckeho kruhu
  • 1920 – vznik Miestneho spolku ČSČK
  • 1921 – založenie Klubu československých turistov
  • 1922 – začiatok elektrifikácie Bytče
  • 1925 – založenie Okresného živnostenského spoločenstva
  • 1926 – príchod prvého autobusu do mesta
  • 1928 – výstavba meštianskej školy; vznik Živeny
  • 1930 – výstavba telocvične a kina Sokol
  • 1933 – výstavba plavárne
  • 1934 – výstavba okresného úradu, vybudovanie kanalizácie a dlažby na námestí, založenie továrne na športové náradie, stavba štadióna na Sihoti
  • 1941 – otvorenie továrne na bielizeň
  • 1945 – vznik miestneho národného výboru
  • 1947 – výstavba mosta cez Váh; znárodnenie firiem v meste
  • 1955 – založenie drevárskeho závodu Súľov Bytča
  • 1962 – výstavba vodného diela Mikšová
  • 1972 – odovzdané prvé byty na Sídlisku 9. mája
  • 1975 – vybudovanie autobusového nástupišťa
  • 1988 – začatá výstavba sídliska Úvažie
  • 1990 – prvé voľby do mestského zastupiteľstva a voľby primátora
  • 1996 – zriadenie okresu Bytča
  • 2001 – rekonštrukcia mosta cez Váh; výstavba sociálnych bytov
  • 2007 – sprevádzkovaná diaľnica D1 s priamym napojením mesta

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci – 98,27 %
  • Česi – 0,58 %
  • Rusíni – 0,02 %
  • Maďari – 0,02 %
  • Rómovia – 0,01 %
  • iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímski katolíci – 90,87 %
  • bez vyznania – 4,35 %
  • evanjelici a. v. – 1,51 %
  • grécki katolíci – 0,11 %
  • pravoslávni – 0,02 %
  • iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je národná kultúrna pamiatka Bytčiansky zámok. Pozostáva z vlastného renesančného paláca, tzv. Sobášneho paláca, a ďalších obytných a hospodárskych a budov. Sobášny palác prešiel v rokoch 2008 – 09[8] komplexnou renováciou.

Rímskokatolícky kostol zasväteným Všetkým svätým je dominantou námestia a s priľahlými uličkami tvorí mestskú pamiatkovú zónu.

V meste je synagóga židovskej obce, ktorá už od konca komunistického zriadenia chátra. V súčasnosti sú však snahy o jej rekonštrukciu. Synagóga patrí Biblickému centru.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Bytča má futbalový klub FO Kinex Bytča, ktorý hrá tretiu najvyššiu súťaž na Slovensku. Bohužiaľ v súčasnosti vyzerá, že sa prepadne o ďalšiu ligu dole.

Cenné úspechy však dosahuje mesto najmä v mládežníckej ženskej hádzanej. V sezóny 1985/86 sa staršie dorastenky Bytče stali federálnymi majsterkami ČSSR. Súčasná mladá generácia v posledných rokoch na tento úspech úspešne nadviazala. Mládežnícke celky MHK Bytča získali v rokoch 2007 – 2010 štyri tituly majsteriek Slovenska. Dvakrát mladšie dorastenky (2008 a 2009), raz staršie žiačky (2007) a najčerstvejší titul z roku 2010 zaknihovali staršie dorastenky. Medzi veľké talenty ženskej hádzanej na Slovensku patria aj hráčky z Bytče, predovšetkým brankárky Adriana Baginová a Lenka Janešíková, spojky Iveta Mičiníková, Eva Minarčíková, Alica Kostelná, Nikola Ďuriníková a krídla Darina Šichmanová a Martina Vaninová.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel je v okrese sústredený hlavne v meste Bytča a v obci Veľké Rovné, v ostatných obciach sa nachádzajú menšie podnikateľské subjekty.

Z väčších organizácií sú to:

  • Kinex a. s.,
  • Makyta a.s. Púchov, závod Bytča, – svoju prevádzku v Bytči už ukončila
  • Drevoindustria Súľov s.r.o.,
  • Leader Gasket of Slovakia s.r.o.,
  • Pivovar Popper, – už ukončil prevádzku
  • Ľudová tvorba, textilné výrobné družstvo Veľké Rovné,
  • Metal Factory s.r.o. Veľké Rovné,
  • TRW s.r.o.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom prechádza železničná trať Bratislava – Žilina, ako aj európska cesta 442 v koridore cesty I/10 na Makov, ľavým nábrežím vedie cesta I/61 z Trenčína do Žiliny. Po pravom brehu Váhu mestom vedie zo Žiliny do Považskej Bystrice cesta II/507.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. www.Bytca.sk: História mesta Bytča
  4. MOŠ/MIS
  5. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  6. JÚĽŠ. Bytčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  7. Dejiny mesta
  8. Sobášny palác v Bytči [online]. [Cit. 2010-04-12]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]