Turzovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Turzovci (Thurzovci)
Turzo - coat of arms.png
Erb rodu Turzovcov
KrajinaČeské kráľovstvo, Uhorské kráľovstvo
Titulyslobodní páni, župan, kráľovský pokladník, kráľovský tajomník, kráľovský pohárnik, veliteľ
ZakladateľMartin Turzo (Ján z Betlanoviec)
Rok založenia
dynastie
14. storočie
Posledná hlava dynastieAdam Turzo v r. 1635 (spišská vetva)
Rok zániku dynastie1635
Štátna príslušnosťuhorská, nemecká
Ďalšie vetvy dynastiespišská, oravsko-bytčianska, augsburská

Turzovci (základný tvar Turzo, historické slovenské písanie Thurzo alebo Turzo, po nem. Thurzo alebo Turzo, po maď. Thurzó) bol uhorský šľachtický rod. Jeho historicky najvýznamnejší členovia mali prevažne slovensko-nemeckých rodičov.

Dejiny rodu[upraviť | upraviť kód]

Pôvodné majetky rodu boli na Spiši v Betlanovciach, pôvodne nazývaných Betlhem. Prvým známym predstaviteľom rodu je Ján z Betlanoviec, ktorý tam žil na prelome 14. a 15. storočia, spoločne s bratmi Jurajom Tatárom a Martinom. Priezvisko „Turzo“ prvý raz použil jeho syn Juraj († pred 1458), levočskí mešťan. Od konca 15. storočia boli mešťanmi v Levoči a Krakove a obchodníkmi a podnikateľmi na Spiši, Gemeri, strednom Slovensku, Poľsku, Sedmohradsku, Čechách a Nemecku v oblasti hutníctva a baníctva. V roku 1494 založili Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť, niekedy považovanú za vôbec prvý rano-kapitalistický podnik v Európe. S ňou čoskoro získali monopol na trhu s meďou a otvorili obchodné miesta po celej Európe. Okolo roku 1500 ovládali výrobu drahých a neželezných kovov v Uhorsku.

Vlastnili viacero strategických hradov Bytča, Oravský Podzámok, na istý čas aj Spišský hrad, Bojnice, Lietava, Červený Kameň a Hlohovec.

Za zarobené peniaze kupovali pozemky. Stali sa vlastníkmi panstiev Šintava, Hlohovec, Bojnice, Tematín, Trenčín, Spiš, Orava, Bytča, Červený Kameň, Hričov, Lietava, Zvolen, Tokaj a ďalších pozemkov v Uhorsku a Nemecku.

Po celé 16. storočie a začiatkom 17. storočia boli jedným z najvýznamnejších magnátskych rodov v Uhorsku. Postupne zastávali takmer všetky najvýznamnejšie hodnosti v správe Uhorska. Boli dedičnými županmi Spiša a Oravy. Mnohí členovia študovali na slávnych univerzitách v Padove a Wittenbergu. Pritom práve rozhľadenosť a poučenie, ktoré získali v nemeckom prostredí, ukotvili v ich prístupe zvyk hľadať východiská z tých najdôležitejších konfliktov skôr dohadmi než mečom. Turzovci patrili k šľachtickým rodom, ktoré mali veľmi blízko aj k slovenským vzdelancom. Dobre ovládali slovenský jazyk, samotný palatín Juraj III. Turzo sám v listoch používal termín „slovenský národ“.

Rodinní príslušníci sa priatelili s takými velikánmi ako bol Erazmus Rotterdamský či Eliáš Láni.

V roku 1621 vymrela Imrichom po meči oravsko-bytčianska vetva, roku 1635 a 1636 Adamom a Michalom spišské vetvy rodu.[1]

Významnejší členovia rodu[1][upraviť | upraviť kód]

Turzovsko–Fuggerovská mediarska spoločnosť[upraviť | upraviť kód]

Rozvoj stredovekej Banskej Bystrice súvisel s ťažbou a spracovaním strieborno-medenej rudy. V roku 1495 založil v meste podnikateľ Ján Turzo (* 1437 – † 1508) šplajsovaciu medenú hutu a hámor a skoncentroval produkciu medi a striebra. Postupne skúpil alebo prenajal bane v Starých Horách, Pieskoch a Španej Doline. V podnikaní sa spojil s nemeckým bankárom Jakubom Fuggerom (* 1459 – † 1525) z Augsburgu, jedným z najbohatších mužov v Európe. Vlastnil bane, huty, lesy a nehnuteľnosti; podporil aj vznik Bratskej baníckej pokladnice. Podpísaním predbežnej zmluvy 15. novembra 1494 a zakladacej zmluvy 16. marca 1495 vytvorili Turzovci a Fuggerovci banskobystrickú podnikateľskú spoločnosť. Turzovsko-fuggerovská spoločnosť v časoch najväčšieho rozmachu vybudovala podnik, ktorý patril medzi najdokonalejší v Európe.

Vyčerpávajúca práca a nedostatočné hygienické podmienky sa odrážali na zdravotnom stave baníkov a hutníkov. Fuggerovci preto v roku 1496 priviedli do Banskej Bystrice nimi plateného lekára. Pre spoločnosť pracovali mnohí banskí odborníci – faktori, desiatky špecializovaných remeselníkov a veľa banských robotníkov.

V rokoch 15211529 bol v službách aj Ján Dernschwam, ktorý sa vypracoval na významnú osobnosť slovenského baníctva 16. storočia. Turzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť kúpila v Banskej Bystrici štyri domy na hlavnom námestí: Oberhaus (horný dom), na mieste ktorého dnes stojí Katedrála sv. Františka Xaverského (vtedajší kapitulský kostol), Unterhaus (dolný dom) známy ako Kammerhof, ktorý v rokoch 19131914 dôkladne prestavali s priechodom na terajšiu Národnú ulicu, Mittelhaus (stredný dom), dodnes nazývaný Turzov dom, v ktorom sídli Stredoslovenské múzeum.

Vlastnili aj Stürtzerov dom, ktorý stál na mieste dnešného biskupského sídla. Po smrti Jána Turza prevzal vedenie jeho syn Juraj. Banskobystrický magistrát viedol s mediarskou spoločnosťou dlhodobý spor o porušovaní mestských výsad. Mesto síce prvý spor prehralo, no v nasledujúcom spore svoje práva už dokázalo potvrdiť. Po Jurajovom odchode do Nemecka nastúpili na jeho miesto bratia Alex a Ján Turzo ml. V roku 1523 sa skončilo obdobie prenájmu kremnickej banskej a mincovej komory, krajina bola v hospodárskom rozvrate, spôsobenom aj zavedením menej hodnotnej drobnej mince moneta nova (1521) so zníženým obsahom striebra. V Banskej Bystrici a okolí vypukla séria vzbúr, ktoré prerástli do otvoreného povstania. Upokojenie sa nedostavilo ani po skonfiškovaní mediarskej spoločnosti a po zatknutí jej domácich „konateľov“ vrátane Alexa Turzu (* 1490 – † 1543).

Turzovci z podnikateľskej hry vypadli. Nevieme, či dobrovoľne, či ich odmietla fuggerovská strana. Alex Turzo po prepustení z väzenia začal zmätky naprávať vo funkcii kráľovského pokladníka. Kráľ Ferdinand I. ho čoskoro odškodnil – stal sa kráľovským miestodržiteľom. Turecké nebezpečenstvo a politické pomery spôsobili, že Fuggerovci z mesta v roku 1546 definitívne odišli. Pri vyrovnávaní účtov mali smolu. Veľa listín zhorelo pri požiari mesta v roku 1500, iné boli vystavené iba na Turzovcov. Po päťdesiatročnom hospodárení bola fuggerovská firma odškodnená za celý majetok mediarskej spoločnosti iba sumou 3 915 zlatých a 16 denárov. Kým Turzovci pobudli v Banskej Bystrici viackrát, z Fuggerovcov mesto navštívil v roku 1538 iba jeden reprezentant – Ján Jakub Fugger.

Čistý zisk Fuggerovcov a Turzovcov z banskobystrického medeno-rudného revíru predstavoval v rokoch 14951546 vyše dva a pol milióna zlatých. V uvedenom období sa Banská Bystrica stala križovatkou duchovného a technického života. Turzovsko-fuggerovský mediarsky komplex prispel k mimoriadne čulým obchodným a spoločenským kontaktom stredoslovenských banských miest s Nemeckom, Českom, Poľskom, Sliezskom, a ďalšími vyspelými krajinami Európy.[2]

Produkcia medi a striebra Turzovsko - Fuggerovskej spoločnosti
obdobie meď v t. ročný priemer v t. striebro v kg ročný priemer v kg celkový zisk
1494 - 1523 49 453.5 1545.5 82 598 2 581 868 916
1526 - 1539 16 153.5 1 242.5 27 527 2 117 1 297 192
1541 - 1545 6 587.5 1 089 9 095 1 516 1 063 768

V období svojho najväčšieho rozmachu bola slovenská meď resp. medená ruda (90% medenej rudy sa vyvážalo na spracovanie do Krakova vďaka nižším daniam a následne sa meď vozila naspať na Slovensko na spracovanie - už vtedy to boli poriadni špekulanti) vyvážaná do celého sveta, napr. do Číny, Indie a takmer všetkých európskych krajín. V období medzi 16. a 17. storočím spoločnosť vyprodukovala neuveriteľných 125 000 ton medi čo nedokázal nikto iný na svete. Kvalitu bystrických hutníkov dokázala aj súťaž, ktorú nariadil panovník Ferdinand III. v roku 1633. Súťažili medzi sebou hutníci z Banskej Bystrice a Tirolska. Banskobystrickí robotníci vyrobili za rovnakých podmienok a pri polovičnej spotrebe paliva viac ako dvojnásobok medi.

Zaujímavosť[upraviť | upraviť kód]

Lode Krištofa Kolumba mali pod čiarou ponoru medené opláštenie, ktoré malo chrániť trup lodí pred biologickými usadeninami. Tieto opláštenia boli s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyrobené práve z medi pochádzajúcej z okolia Banskej Bystrice.[3]

Galéria[upraviť | upraviť kód]


Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 89.
  2. PAMATIHODNOSTI.SK. THURZOVSKO–FUGGEROVSKÁ MEDIARSKA SPOLOČNOSŤ [online]. pamatihodnosti.sk, [cit. 2019-09-01]. Dostupné online.
  3. HIRAKAWA, Kayo. The Pictorialization of Dürer's Drawings in Northern Europe in the Sixteenth and Seventeenth Centuries. [s.l.] : Peter Lang Publishing, 2009. ISBN 3-03911-725-4. S. 48.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • LENGYELOVÁ, Tünde: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava 2012.
  • SAKTOROVÁ, Helena: Turzovské knižnice. Osobné knižné zbierky a knihy dedikované členom rodu Turzovcov. Martin 2009.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turzovci

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]