Turzovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Turzovci
Coa Family Thurzo.svg
erb rodu Turzovcov
KrajinaČeské kráľovstvo, Uhorské kráľovstvo
Titulyslobodní páni, župan, kráľovský pokladník, kráľovský tajomník, kráľovský pohárnik, veliteľ
ZakladateľMartin Turzo (Ján z Betlanoviec)
Rok založenia
dynastie
14. storočie
Posledná hlava dynastieAdam Turzo v r. 1635 (spišská vetva)
Rok zániku dynastie1635
Štátna príslušnosťuhorská, nemecká
Ďalšie vetvy dynastiespišská, banskobystrická, oravsko-bytčianska, trenčianská, bojnická, šintavská, augsburská, dolno-rakúska, krakovsko-moravsko-sliezska a sedmohradská

Turzovci (staršie Thurzovci; základný tvar: Turzo, staršie Thurzo, nem. Thurzo alebo Turzo, maď. Thurzo de Bethlenfalva, Thurzó, Thurzó család, poľ. Turzonowie) bol uhorský šľachtický rod. Jeho historicky najvýznamnejší členovia mali prevažne slovensko – nemeckých rodičov.

Dejiny rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné majetky rodu boli na Spiši v Betlanovciach, pôvodne nazývaných Betlhem. Prvým známym predstaviteľom rodu je Ján z Betlanoviec, ktorý tam žil na prelome 14. a 15. storočia, spoločne s bratmi Jurajom Tatárom a Martinom. Priezvisko „Turzo“ prvý raz použil jeho syn Juraj, levočskí mešťan. Od konca 15. storočia boli mešťanmi v Levoči a Krakove a obchodníkmi a podnikateľmi na Spiši, Gemeri, strednom Slovensku, Poľsku, Sedmohradsku, Čechách a Nemecku v oblasti hutníctva a baníctva.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Turzovsko-fuggerovská spoločnosť

Ján III. Turzo s Jakubom Fuggerom podpísaním predbežnej zmluvy 15. novembra 1494 a zakladacej zmluvy 16. marca 1495 založili podnikateľskú spoločnosť v Banskej Bystrici. Turzovsko-fuggerovská spoločnosť už v roku 1500 patrila medzi najväčšie európske obchodné spoločnosti. V 16. a 17. storočí bola táto spoločnosť najväčším svetovým výrobcom medi, keď celkovo vyprodukovala spolu 125 000 ton medi. Vyrábali viac ako tisíc ton medi ročne a k tomu viac ako desiatky ton striebra. Spoločnosť si v rámci Európy vydobyla dominantné (monopolné) postavenie na trhu s meďou. Jej pôsobenie zasahovalo aj do Tirolska a Soľnohradska a neskôr presiahla hranice strednej Európy. Meď z Karpát a Tirolska sa vyvýžala do Poľska a na lodiach hanzových miest ďalej do Hamburgu, Francúzska, Španielska a Portugalska. Stala sa aj najväčšou bankou vtedajšieho sveta. [1] Thurzovsko-fuggerovský mediarsky komplex prispel k kontaktom stredoslovenských banských miest s vyspelými krajinami Európy a to napriek tomu že Fugerovci v roku 1546 definitívne z podniku odišli, po tom čo Turzovci boli z neho vytlačení už na začiatku 16 storočia. Ján Turzo III sa vďaka spoločnosti stal najbohatším občanom Krakova.[2] Čistý zisk Fuggerovcov a Turzovcov z banskobystrického medeno-rudného revíru predstavoval v rokoch 14951546 vyše dva a pol milióna zlatých.

Turzovci vlastnili viacero strategických hradov Bytča, Oravský Podzámok, na istý čas aj Spišský hrad, Bojnice, Lietava, Červený Kameň a Hlohovec.

Za zarobené peniaze kupovali pozemky. Stali sa vlastníkmi panstiev Šintava, Hlohovec, Bojnice, Tematín, Trenčín, Spiš, Orava, Bytča, Červený Kameň, Hričov, Lietava, Zvolen, Tokaj a ďalších pozemkov v Uhorsku a Nemecku.

Po celé 16. storočie a začiatkom 17. storočia boli jedným z najvýznamnejších magnátskych rodov v Uhorsku. Postupne zastávali takmer všetky najvýznamnejšie hodnosti v správe Uhorska. Boli dedičnými županmi Spiša a Oravy. Mnohí členovia študovali na slávnych univerzitách v Padove a Wittenbergu. Pritom práve rozhľadenosť a poučenie, ktoré získali v nemeckom prostredí, ukotvili v ich prístupe zvyk hľadať východiská z tých najdôležitejších konfliktov skôr dohadmi než mečom. Turzovci patrili k šľachtickým rodom, ktoré mali veľmi blízko aj k slovenským vzdelancom. Dobre ovládali slovenský jazyk, samotný palatín Juraj III. Turzo sám v listoch používal termín „slovenský národ“.

Rodinní príslušníci sa priatelili s takými velikánmi ako bol Erazmus Rotterdamský či Eliáš Láni.

V roku 1621 vymrela Imrichom po meči oravsko-bytčianska vetva, roku 1635 a 1636 Adamom a Michalom spišské vetvy rodu.[3]

Známi príslušníci rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FILIPOW, Krzysztof. Tažba medi v Uhorsku a Poľsku a jej využitie na razbu mincí in BANÍCTVO A MINCOVNÍCTVO V DEJINÁCH SLOVENSKA (Zborník príspevkov z medzinárodného numizmatického seminára) [online]. Kremnica : Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica, 2013, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.
  2. BANÍCTVO A MINCOVNÍCTVO V DEJINÁCH SLOVENSKA (Zborník príspevkov z medzinárodného numizmatického seminára) [online]. Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica, 2013, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.
  3. a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 89.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LENGYELOVÁ, Tünde a kol.: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava : Spoločnosť Pro Historia a Historický ústav SAV, 2012, 260 s. ISBN 978-80-89396-19-1
  • SAKTOROVÁ, Helena: Turzovské knižnice. Osobné knižné zbierky a knihy dedikované členom rodu Turzovcov. Martin 2009.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turzovci

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]