Hodkovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°40′38″S 21°05′59″V / 48,6772°S 21,0998°V / 48.6772; 21.0998
Hodkovce
obec
Hodkovce, kostol Obetovania Pána.jpg
Kostol Obetovania Pána
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Rieka Hodkovský potok
Nadmorská výška 323 m n. m.
Súradnice 48°40′38″S 21°05′59″V / 48,6772°S 21,0998°V / 48.6772; 21.0998
Rozloha 7,57 km² (757 ha) [1]
Obyvateľstvo 332 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 43,86 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1318
Starosta Gabriel Sobota[3] (nezávislý)
PSČ 044 21 (pošta Šemša)
ŠÚJ 521426
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Hodkovce 2
044 21 Šemša
E-mailová adresa hodkovce@hodkovce.eu
Telefón 055/697 01 78
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Hodkovce
Webová stránka: www.hodkovce.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hodkovce (v minulosti Hadkovce, maď. Hatkóc) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na rozhraní Medzevskej pahorkatiny (podcelok Košickej kotliny) a Holičkou (podcelok Volovských vrchov).[4] Obcou preteká Hodkovský potok, ktorý ústí do Slaného potoka, prítoku Šemšianskeho potoka. Južným okrajom obce vedie cesta II/548 z Košíc do Jasova. V tesnom susedstve východným smerom leží obec Šemša. Centrum Košíc je vzdialené 18 km východne, Moldava nad Bodvou 19 km juhozápadne.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce zobrazuje strieborný strom s listami, vyrastajúci zo zelenej pažite. Na ľavej strane je zobrazený bežiaci zajac, v pravej časti je zlaté slnko s tvárou. Obecnú vlajku tvoria štyri pozdĺžne farebné pruhy, ukončené troma cípmi, vo farbe zelený, žltý, modrý a biely.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o tomto území pochádza z roku 1318, samotná obec „Hothkowch“ sa spomína v roku 1427. V roku 1832 si obyvatelia vybudovali kostol a v rokoch 18411846 kroniky uvádzajú neúrodné roky a s nimi spojený hlad, no tiež epidémiu cholery, čo zapríčinilo úbytok obyvateľov.

Po vzniku ČSR vznikla obecná samospráva a v tomto období sa spomína dobrovoľný hasičský zbor. Prvá viedenská arbitráž spôsobila pričlenenie územia obce k Maďarsku a maďarskí vojaci ju opustili až 17. januára 1945. K oslobodeniu Hodkoviec došlo o dva dni neskôr.

V januári 1988 bol vytvorený spoločný národný výbor s obcou Šemša, no už v roku 1991 došlo k rozdeleniu obcí.

V roku 1948 sa v obci rozšíril šarlach, o dva roky neskôr bol vybudovaný nový cintorín. Rovnako v roku 1950 bol pre MNV zriadený obecný dom, na kostole boli inštalované bleskozvody. V roku 1952 bola do nových priestorov presunutá kancelária MNV, zriadené prvé JRD i predajňa s pohostinstvom. O tri roky neskôr bol vybudovaný kultúrny dom, v roku 1956 bola obec elektrifikovaná a o rok neskôr pribudlo verejné osvetlenie. Začala sa výstavba budovy požiarnej zbrojnice a v roku 1958 bolo po rozpade prvého JRD založené celoobecné roľnícke družstvo. Motorová striekačka pribudla hasičom v roku 1959, o dva roky pribudli predajňa a pohostinstvo Jednoty, následne boli obnovené mosty a cesty v obci. Obecný rozhlas bol srevádzkovaný v roku 1967, kultúrny dom a kancelárie MNV boli budované v roku 1972, o dva roky pribudla materská škola a v roku 1976 boli vybudované chodníky a rozšírená hlavná cesta.

Po roku 1991 začalo zveľaďovanie životného prostredia, zintenzívnila sa výsadba zelene, opravili sa cesty, verejné osvetlenie, obecný rozhlas a vybudovalo sa detské ihrisko. Z mnohých investícií bola v roku 2000 realizovaná plynofikácia obce a v rokoch 2014 a 2015 bol vybudovaný verejný vodovod.[5]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Obetovania Pána, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1832. Obnovou prešiel po požiari v roku 1910. Interiér je zaklenutý dvoma poľami pruskej klenby. Svätyňa je zaklenutá konchou. Nachádza sa tu murovaný chór. Oltárny obraz Obetovanie Pána v chráme, olej na plátne, je dielom Karola Wölcka z roku 1820. nachádzajú sa tu dve polychrómované drevorezby, sv. Anna, Panna Mária a Ježiško z obdobia okolo roku 1860. Fasády kostola sú hladké, okná sú polkruhovo ukončené. Veža s terčíkom v korunnej rímse je ukončená barokovou helmicou.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online.
  5. Historia [online]. hodkovce.eu, [cit. 2018-05-20]. Dostupné online.
  6. Hodkovce - Kostol Obetovania Pána [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]