Cestice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°35′34″S 21°06′06″V / 48,592778°S 21,101667°V / 48.592778; 21.101667
Cestice
obec
Cestice, evanjelický kostol.jpg
Reformovaný kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 211 m n. m.
Súradnice 48°35′34″S 21°06′06″V / 48,592778°S 21,101667°V / 48.592778; 21.101667
Rozloha 13,03 km² (1 303 ha) [1]
Obyvateľstvo 844 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 64,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1317
Starosta Róbert Grešo[3] (SMER-SD, MOST-HÍD)
PSČ 044 71 (pošta Čečejovce)
ŠÚJ 521272
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Cestice
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Cestičan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Cestice (maď. Szeszta)[5]obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v južnej časti okresu Košice-okolie vzdialená asi 9 kilometrov od štátnej hranice s Maďarskom. Najbližšími obcami sú Čečejovce ležiace 3 kilometre západnejšie a Komárovce, ktoré sa nachádzajú 2 kilometre juhovýchodne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Cestice sa prvýkrát spomínajú v roku 1317 ako villa Zozta[6]. Názov obce sa v priebehu histórie ďalej vyvíjal - v roku 1402 sa obec spomína ako Shesta, v 1773 ako Szeszta, Czesticze, v 1786 ako Seszta, Cschesztice a v roku 1808 pod názvami Szeszta, Ceztice, Sestice. V súpise obcí z roku 1863 sa názov obce uvádza v tvare Szeseka a od roku 1873 sa používal už len maďarský názov Szeszta, ktorý zostal v platnosti až do rozpadu monarchie[5][6].

V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako maďarsko-ruská (rusínska) s 849 obyvateľmi[7]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Cesticiach 639 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti[8].

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal starší slovenský názov z prelomu 18. a 19. storočia, ktorý bol upravený podľa platných pravopisných noriem na Cestice. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no druhej svetovej vojne sa Cestice vrátili späť do teritória Česko-Slovenska[5].

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2001 žilo v Cesticiach 824 obyvateľov, z toho bolo 411 Slovákov (51,63%), 376 Maďarov (47,24%), 2 Česi (0,25%) a 7 obyvateľov s nezistenou, resp. inou národnosťou (0,88%)[9].

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty zo začiatku 19. storočia. Úpravami prešiel v roku 1877. Interiér je zaklenutý valenou a pruskou klenbou, svätyňa konchou. Priečelie je členené pilastrami, lizénami a oblúčkovým vlysom. Veža je ukončená zvonovitou helmicou.[11]
  • Reformovaný kostol, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1850-1867. Interiér je zaklenutý zrkadlovou klenbou, v ktorej strede je štukový kalich v oblakoch. Nachádzajú sa tu dve protiľahlé drevené empory a murovaná kazateľnica z roku 1867 so secesnou rezonančnou strieškou.[12] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je členená lizénovým rámovaním a oblúčkovým vlysom v priestore pod korunnou rímsou a ukončená je ihlancovou helmicou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Cestičan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b c MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. a b KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, I. zväzok A-J. Bratislava : Veda, 1977.
  7. FÉNYES, Elek. Magyarország Geographiai Szótára. Pest : [s.n.], 1851. (maďarský)
  8. Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (maďarský)
  9. Cestice - Vybrané výsledky zo sčítania v roku 1991 a 2001 [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2011-01-03]. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Cestice - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Cestice - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]