Ďurďošík
O iných významoch výrazu Ďurďošík pozri Ďurďošík (rozlišovacia stránka).| Ďurďošík | |
| obec | |
 Obecná zvonica
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Nadmorská výška | 233 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′32″S 21°24′55″V / 48,7421°S 21,4153°V |
| Rozloha | 4,59 km² (459 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 800 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 174,29 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1330 |
| Starosta | Iveta Hadašová[3] (KDH) |
| PSČ | 044 45 (pošta Bidovce) |
| ŠÚJ | 521353 |
| EČV (do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
| E-mailová adresa | obec.durdosik@post.sk |
| Telefón | 055 6965 215 |
| Fax | 055 6965 215 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Ďurďošík | |
| Webová stránka: obecdurdosik.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ďurďošík (maď. Györgyi, Gyürgyi) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza vo východnej časti Košickej kotliny,v časti Toryská pahorkatina, v údolí rieky Trstianka, 15 kilometrov od krajského mesta Košice. Obec katastrálne susedí na severe s Trsťanmi, na východe s Bidovcami, na západe s Košickými Oľšanmi a na juhu s Olšovanmi.
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Ďurďošíkom preteká vodný tok Trstianka, ktorý sa juhovýchodne od obce vlieva do Olšavy.
Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]
Juhovýchodne od obce sa nachádza chovný rybník Bidovce.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvú písomnú zmienku o obci Ďurďošík poznáme z roku 1330. Podľa nej vieme, že Ďurďošík predtým patril komesovi Budunovi (Bodun) z rodu Aba spolu s Ďurkovom, Chabžanmi a Janovíkom. Pre nevernosť kráľovi však o ne prišiel a na základe kráľovskej donácie ich už držal Imrich, syn Pavla, vnuk Kompolta z rodu Aba. V roku 1330 však musel spomínaný Imrich vydať z týchto odobraných majetkov na dievčenskú štvrť.
Korene Ďurďošíka sú však oveľa staršie, než je rok na prvej písomnej zmienke. Našlo sa tu aj staré slovanské sídlisko. V roku 1332 protestoval Michal, syn Buduna, v mene svojom i svojich bratov proti zaujatiu ich majetkov bánom Mikčom a Imrichom, synom Pavla. Medzi spomínanými majetkami sa nachádza aj Ďurďošík.
Ďalšiu písomnú zmienku o Ďurďošíku poznáme z roku 1337, kde sa spomína pri opise hraníc majetkov kláštora v Krásnej nad Hornádom, a to ako dedina, ktorá susedí s Košickými Olšanmi. Podľa zápisu z roku 1351 na kongregácii Abaujskej a Šarišskej stolice predniesol Ján, syn Donča z Ďurkova a vnuk Buduna, v mene svojom a ostatných žalobcov, že ich dedičné majetky boli odcudzené a držia ich synovia Imricha, vnuci Pavla. Medzi týmito majetkami sa spomína aj Ďurďošík. Táto listina konštatuje, že Jánovmu starému otcovi Budunovi boli tieto majetky odňaté pre nevernosť v čase pred bitkou v Rozhanovciach. Vtedy bol Ladislav, syn Pavla a vnuk Kompolta v Ďurkove zabitý synmi Buduna.
K ďalšej zmene vlastníka dochádza v roku 1369. Vtedy sa delili bratia Ján s Imrichom, synovia Imricha o Ďurkov, ktorý rozdelili na dve polovice. Vtedy došlo asi aj k zmene majiteľa Ďurďošíka. V roku 1378 Ján, syn Ladislava, vnuk Lukáša z Ďuďošíka predal Ďurďošík za 200 budínskych mariek Gregorovi, synovi Jána, vnukovi Buduna.
V roku 1390 Ján, syn Ladislava, syna Lukáša zvaného Nemeth daroval Ďurďošík kostolu sv. Mikuláša z Myšle. Teda nie je jasné, či v roku 1369 dedinu naozaj odpredal Gregorovi, alebo s obchod nakoniec nekonal. To viedlo v roku 1391 k sporu, pretože podľa sudcu bol Ďurďošík v roku 1378 prisúdený Šimonovi a Anne, deťom spomínaného Gregora. Súd bol asi úspešný pre potomkov Gregora, pretože v roku 1435 dedina nepatrila myšlianskemu prepošstvu. V roku 1553 patrila obec zemanom a boli tam 4 porty, čiže to bola malá dedina, žilo tam asi 12 až 20 ľudí.V roku 1565 tam žilo jedenásť poddaných. V roku 1598 tam stálo 7 domov.
Na začiatku 18. storočia bol Ďurďošík úpnle vyľudnený. Ešte aj v roku 1720 tam nikto nežil a v roku 1746 tam stáli len dva domy s pánom Zombori. V roku 1773 to bola už opäť dedina, kde sa rozprávalo prevažne po slovensky. V roku 1851 tu žilo 247 obyvateľov.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba s prvkami neogotiky s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z prvej polovice 20. storočia. Interiér kostola je plochostropý, nachádza sa tu murovaná empora. Kostol má okná dekorované šambránami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.[4]
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza materská škola na mieste bývalej štvorročnej základnej školy. Navštevuje ju 16 detí (2011).
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Obec má dobré dopravné zabezpečenie autobusmi. V obci nie je vlakové spojenie. Najbližšia železničná stanica je v Košiciach.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]
- Marek Sapara (* 1982), futbalista a reprezentant, účastník Majstrovstiev sveta v roku 2010.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Ďurďošík. Kostol nanebovzatia Panny Márie. [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]