Kysak (okres Košice-okolie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kysak
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 260 m n. m.
Súradnice 48°51′13″S 21°13′17″V / 48,8535°S 21,2213°V / 48.8535; 21.2213
Rozloha 10,92 km² (1 092 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 436 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 131,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1330
Starosta Ľubomír Krajňák[3] (KDH)
PSČ 044 81
ŠÚJ 521639
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kysak
Webová stránka: kysak.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kysak je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Je významným železničným uzlom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Významnými rokmi v histórii obce sa stali rok 1870, keď bola spustená do prevádzky železničná trať Košice - Kysak - Prešov a rok 1872, keď došlo k dobudovaniu Košicko-bohumínskej železničnej magistrály, ktorá sa v Kysaku napojila na úsek Kysak - Košice. Z Kysaku sa stal významný železničný uzol.

Búrlivé dni prežíval Kysak v dňoch a týždňoch po vzniku Česko-slovenska na konci októbra 1918. V Kysaku došlo ku živelnému prejavu odporu voči maďarskej vláde. Ľudia v eufórii vtrhli do miestnej školy a spálili maďarské učebnice a školský archív.

V novembri 1918 sa z frontu začali vracať vojaci. Začiatkom novembra prišiel na stanicu v Kysaku vlak s vojakmi bez akéhokoľvek velenia. Vojaci v eufórii z konca vojny vyrabovali staničnú reštauráciu a z dediny vyhnali maďarských žandárov. Onedlho prišli Spišskej Novej Vsi maďarskí vojaci. Vystúpili ešte pred Kysakom a po krátkej prestrelke vojakov pochytali. Na Štedrý deň 1918 sa v Kysaku a blízkych Obišovciach objavilo Československé vojsko, ktoré miestni obyvatelia nadšene vítali.

Na konci mája 1919 vtrhli na Slovensko vojská maďarskej červenej armády. Dňa 11. júna 1919 sa v Kysaku a blízkom okolí strhla trojdňová bitka o Kysak. Československé jednotky z 30. pešieho pluku sa po počiatočnom úspechu museli pred presilou maďarských jednotiek stiahnuť späť ku Košickým Hámrom. POčas bitky o Kysak padlo desať československých vojakov a traja dôstojníci. [4]

Ďalších dramatických dní sa Kysak dočkal po Viedenskej arbitráži, Nová štátna hranica mala viesť za Kostoľanmi a Budimírom. Cez Kysak utekali z Košíc Česi a Slováci. Z Košíc sa do Obišoviec stiahol aj peší pluk.

Vojnové útrapy sa Kysaku nevyhli ani počas 2. svetovej vojny. V skorých ranných hodinách 1. septembra 1944 sa v Obišovciach objavili partizáni zo zväzku Čapájev podporovaní piatimi ľahkými tankami. Došlo k bitke s nemeckými vojakmi a pancierovým vlakom, ktorá sa preniesla aj do Kysaku na stanicu. Počas bitky padlo 14 slovenských vojakov a partizánov. Siedmi z nich sú pochovaní na starom cintoríne v Kysaku.[5].

Kysak ako železničný uzol sa v decembri 1944 stal terčom bombardovania lietadlami Červenej armády. Zničená bola viac ako polovica obce, železničná stanica aj kostol. [6]

Tesne pred svojim ústupom zničili nemecké vojská veľkú časť stanice. Dňa 19. januára 1945 odišiel z Kysaku posledný nemecký transport zložený zo 16 vozňov, v ktorom Nemci odviezli najnevyhnutnejší inventár stanice. Po odchode transportu sa začalo so zničením stanice. Vypálená bola budova stanice, zničené boli rampy, vodáreň, poškodené boli koľaje, výhybky a návestidlá. Podmínované a vyhodené do povetria boli aj mosty v Obišovciach. [5]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec preteká rieka Hornád, prameniaca pod Kráľovou hoľou. Rieka tečie prevažne východným smerom a až v Kysaku odbočuje na juh a všeobecne týmto smerom pokračuje až po štátnu hranicu. Pri Kysaku sa do Hornádu vlieva jeden z menších riečnych prítokov – nenápadná malá riečka Svinka.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kysacký hrad, zvyšky zaniknutého stredovekého hradu nad obcou. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1423. Zanikol pravdepodobne na prelome 15. a 16. storočia.
  • Evanjelický kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou. V interiéri sa nachádza neoklasicistický oltár s obrazom Krista s dvoma apoštolmi.[8] Kostol má hladké fasády a polkruhovo ukončené okná. Priečelie je ukončené prelamovaným štítom. Veža má ihlancovú helmicu.

Organizácie a spolky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Poľovnícke združenie

Poľovníci sú organizovaní v Poľovníckom združení Uhrinč, ktoré vzniklo v roku 1992.

  • Spevácky zbor Kysačanka

V obci pôsobí ženský spevácky zbor Kysačanka, ktorý zaznamenal už nejeden veľký úspech doma a v zahraničí.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Beh Hornádskou dolinou
  • Kysacký pivný maraton
  • Turist rally
  • Volejbalové turnaje (od roku 2000)
  • Tenisový turnaj

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná deväťročná škola
  • Materská škola

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Inžinierske stavby - Výrobňa prefabrikátov (PREFA), patriaca pod Inžinierske stavby sa zameriava na výrobu výrobkov priemyslu stavebných hmôt – betónové panely, prefabrikáty a konštrukcie a patrí k najvýznamnejším a najväčším podnikateľským subjektov v obci Kysak. Z hľadiska priemyselnej produkcie je to jediný výrobný podnik v obci.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná stanica Kysak

V obci sa nachádza Železničná stanica Kysak, ktorá je železničným uzlom pre nasledujúce trate:

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Kysak funguje bohatým športovým životom. Vyše 30-ročnú tradíciu má Kysacký orientačný beh, trial a polmaratón. Počiatky orientačného behu sa v obci spájajú s menom Stanislav Franko, ktorý si pre tento šport získal mnoho mladých nadšencov. Od roku 1991 v obci funguje Telovýchovná jednota SOKOL Kysak, ktorá združuje okolo 90 členov a organizuje množstvo športových a spoločenských podujatí.

  • Klub orientačného behu SOKOL Kysak
  • Pre milovníkov tenisu sú k dispozícii moderné tenisové kurty.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. MEDVEC, Anton. Koleso času : Obišovce. 1. vyd. Obišovce : Obecný úrad, 2014. 342 s. ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola V prvej Československej republike : Koniec vojny a na ceste k vzniku novej republiky, s. 94-98.
  5. a b MEDVEC, Anton. Koleso času : Obišovce. 1. vyd. [s.l.] : Obišovce : Obecný úrad, 2014. 342 s. ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola V Slovenskom štáte : Vojnové útrapy, krvavá prestrelka v Obišovciach a oslobodenie obce, s. 113-121.
  6. MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 53.
  7. Kysak [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  8. Kysak - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]