Preskočiť na obsah

Bitka v Obišovciach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka v Obišovcach
Súčasť Slovenské národné povstanie
Dátum 1. september 1944
Miesto Obišovce a železničný uzol v Kysaku
Výsledok víťazstvo Nemcov
Protivníci
nemecká bojová skupina Rintelen partizánsky zväzok Čapajev
Velitelia
dôst. zást. Ján Naništa, veliteľ tankovej čaty
Sila
pancierový vlak, počet vojakov nezistený 5 ľahkých tankov, počet partizánov nezistený
Straty
nezistená počet 14 mrtvých, min. 5 zajatých, 5 tankov zničených alebo opustených
Slovenské národné povstanie
RužomberokStrečnoSpišTrnava, Hlohovec, SereďNitraKartoffelernteObišovceTelgártPriekopaRajecká dolinaTri DubyOstrôBaťovanyPrievidzaPiešťanySvätý Kríž nad HronomČremošnéJalnáPoľana

Bitka v Obišovciach bolo bojové stretnutie medzi partizánmi zväzku Čapajev podporovanými piatimi ľahkými tankami čaty III/1 (dôst. zást. Ján Naništa) a nemeckou jednotkou podporovanou pancierovým vlakom Panzerzug 62, ktoré sa odohralo 1. septembra 1944. Bitka sa skončila porážkou partizánov.

Dňa 31. augusta 1944 začali Nemci odzbrojovať Východoslovenskú armádu. Aby sa vyhli zajatiu, tak sa v popoludňajších hodinách z Čemerného pri Vranove nad Topľou do Zlatej Bane v Slánskych vrchoch presunulo 333 vojakov, 13 tankov LT vz. 38 a 2 stíhače tankov Marder III a niekoľko desiatok nákladných vozidiel s vojenským materiálom a proviantom. Šlo o časť Poľnej jednotky Pluku útočnej vozby, ktorá bola súčasťou Východoslovenskej armády.

V tom čase mal štáb partizánskeho zväzku Čapajev sídliaceho v Slánskych vrchoch už pripavený plán ovládnutia Giraltovského okresu a v rámci neho aj ovládnutie železničného uzla Kysak-Obyšovce na Košicko-bohumínskej magistrále, Od postavenia magistrály až do 50. rokov 20. storočia niesol železničničný uzol spojený názov Kysaku a nasledujúcej stanice [1].

Po krátkej porade bolo rozhodnuté vytvoriť dve útočné skupiny zložené z obrnenej techniky a partizánov. Väčšia skupina, v ktorej bolo osem tankov a oba stíhače tankov Marder III vyrazila na Prešov, menšia vyrazila na Obišovce (v tom čase Obyšovce) s cieľom zaistiť železničný uzol.

Priebeh akcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Krátko po polnoci 1. septembra 1944 vyrazila útočná skupina zložená z tankovej čaty piatich tankov LT vz. 38 (veliteľ dôstoj. zást. Ján Naništa) a dvoch nákladných automobilov s partizánmi od Zlatej Bane do Obišoviec. Skupina šla po trase Kokošovce - Žehňa - Drienov až sa dostala na hlavnú komunikáciu spájajúcu Košice a Prešov. Cestou zlikvidovali posádku nemeckého osobného automobilu a dva konské povozy s nemeckými vojakmi.

Železničný most nad cestou na Ruské Pekľany
Železničný most v Obišovciach nad cestou na Ruské Pekľany vybudovaný po II. svetovej vojne. V roku 1944 o niečo ďalej za ním nachádzal podjazd pod traťou, ktorý nadväzoval na železničný viadukt 1. septembra 1944 sa toto miesto stalo dejiskom dramatického boja..

Do Obišoviec skupina dorazila približne o 4. hodine nadránom. Na základe informácií partizánskeho prieskumu, ktoré vraveli, že v Kysaku je len malá nemecká jednotka bol pôvodný plán zaujať vežové postavenie na návrší pri trati zmenený a skupina začala zostupovať do dediny. Naništov tank a ďalšie dva podporné zamierili k Obišovskému viaduktu nad cestou na Ruské Pekľany. Na korbách vozidiel sa nachádzali po 2-3 partizáni. Keď sa tanky približovali k viaduktu, vedúci tank odstrelil strážňu búdku na moste. Chvíľu na to sa na železničnej trati na viadukte objavil pancierový vlak. Výstrelom z tanku umiestneného na prvom vagóne bol zasiahnutý motor posledného tanku Naništovej skupiny. Zahynul veliteľ tanku a jeden partizán. Ďalšie dva tanky sa ukryli pod viaduktom čelami k sebe a opätovali paľbu nemeckých vojakov. Tí zhadzovali výbušniny z mosta a strieľali na tanky pod mostom z pancieroviek. Partizáni, ktorí nepadli na začiatku sa hneď rozpŕchli, niektorí v dôsledku bezvýchodiskovej situácie spáchali samovraždu.

Pancierový vlak - Panzerzug 62
Pancierový vlak - Panzerzug 62

Do paľby pancierového vlaku sa dostali aj ďalšie dva tanky (velitelia: slob, Gajdoš a dôst, zástupca Smoleň) a dva nákladné automobily, ktoré postupovali ku kysackej stanici. Tank slob. Gajdoša, ktorý šiel prvý a dostal sa už cez most ponad Hornád, dostal zásah a celá posádka zahynula. Veliteľ druhé tanku Blažej Smoleň sa pokusil rádiostanicou nadviazať spojenie s velením. Keďže sa mu to nepodalilo nariadil ústup. Pri úhybnom manévri však jeho tank zapadol do rigóla (podľa miestnej kroniky sa zosunul do mlynského potoka) a stal sa nepojazným, Posádka ho opustila a ukryla sa v blízkom lese. Smoleňovi sa podarilo vrátiť sa k jednotke v Slánskych vrchoch no osud ďalších členov posádky jeho tanku neznámy.

Medzitým pokračoval boj pod mostom uväznených tankov s nemcami. Veliteľ čaty dôst. zást. Naništa sa rádiostanicou pokúšal neúspešne nadviazať spojenie. Po zvážení bezvýchodiskovel situácie sa približne o 8.00 hod. pokúsil s Nemcami vyjednávať no pri pokuse opustiť tank bol smrteľne ranený. Do 11. hodiny došlo tankom strelivo a posádky ich chceli opustiť. Pritom zahynuli strelníci oboch tankov a ďalší členovia posádok boli zajatí. Nemci ich chceli zastreliť no na rozkaz ich veliteľa sa od toho upustilo.

Výsledok boja

[upraviť | upraviť zdroj]
Pamätná tabuľa v Kysaku, umrtie B. RImáka
Pamätná tabuľa v Kysaku na železničnej stanici pripomínajúca umrtie železničiara Bartolomeja Rimáka, ktorý padol 1. septembra 1944. Pri príležitosti 80. výročia SNP bola doplnená malá tabuľa s popisom udalosti.

Celkový výsledok bojového stretnutia v Obišovciach bol z pohľadu partizánskeho zväzku Čapajev jednoznačným neúspechom. Čapajevovci prišli o všetkých päť tankov Naništovej čaty a úlohu zabezpečiť kysacký železničný uzol nesplnili. V boji pri viadukte a pri stanici v Kysaku padlo celkovo 14 tankistov a partizánov. Boli pochovaní do spoločných hrobov na starom cintoríne v Obišovciach a v Kysaku.

Hrob partizánov a vojakov v Obišovciach
Hrob partizánov a vojakov na starom cintoríne v Obišovciach

Ďalší 4 tankisti a neznámy počet partizánov bolo zajatých a odvezených do Nemecka. Celkovo z 20 tankistov sa na základňu v Slánskych vrchoch vrátil len jeden.

Straty na nemeckej strane nie sú známe, nakoľko Nemci svojich mŕtvych okamžite odviezli. Počas prestrelky na stanici v Kysaku zahynul železničiar - službukonajúci hradlár Bartolomej Rimák, čo pripomína pamätná tabuľa na budove železničnej stanice v Kysaku.

Po bitke Nemci všetkých mužov z dediny sústredili na stanici v Kysaku a začali vyšetrovať ich možnú spoluprácu s partizánmi. Obyvatelia Obišoviec boli varovaní, aby sa nepokúšali o kontakty s partizánmi.

Nemecký pancierový vlak Panzerzug 62 sa ešte v ten istý deň presunul ku Prešovu, kde pomohol odraziť útok druhej väčšej skupiny. Tá sa stiahla späť k Zlatej Bani. V noci z 1. na 2. septembra 1944 sa zbytok vojakov aj s technikou presunul od Zlatej Bane do Hermanoviec nad Topľou, hlbšie do Slánskych vrchov,


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. POPOVEC, Peter. Trať Kysak – Prešov - Muszyna včera, dnes a zajtra (1) [online]. vlaky.net, 27.5.2015, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MEDVEC, Anton. Koleso času - Obišovce. Obišovce : [s.n.], 2014. (97 Dejiny slovenských regiónov a miest.) ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola V Slovenskom štáte - Vojnové útrapy, krvavá prestrelka v Obišovciach a oslobodenie obce, s. 114-121.
  • PAŽUROVÁ, Helena. Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. prvé. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2014. (Monografie.) ISBN 978-80-89514-26-7. Kapitola V - Činnosť zväzku Čapajev po vypuknutí Slovenského národného povstania, s. 94-115.
  • UHRÍN, Marián. Pluk útočnej vozby 1944. prvé. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2012. ISBN 9788089514144. Kapitola 2 - Nasadenie jednotiek PÚV v roku 1944 - Zánik poľných jednotiek PÚV, s. 71-85.