Bitka pri Baťovanoch

Slovenské národné povstanie
Strečno – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Ostrô – Baťovany – Prievidza – Svätý Kríž nad Hronom – Čremošné

Bitka pri Baťovanoch (dnešné Partizánske) bolo bojové stretnutie v Slovenskom národnom povstaní, ktoré sa odohralo v dňoch od 4. do 8. septembra 1944 medzi jednotkami Česko-slovenskej armády na Slovensku, podporovanými partizánskymi skupinami, a nemeckou bojovou skupinou Schill, ktorá do stredu Slovenska postupovala od juhozápadu a pri Baťovanoch po prvýkrát narazila na koncentrovanú obranu povstalcov. Bitka skončila víťazstvom Nemcov a stiahnutím povstalcov.

Povstanie na Ponitrí

V dopoludňajších hodinách 29. augusta 1944 prenikli na Slovensko nemecké jednotky bojových skupín Ohlen a Junck a v podvečer toho istého dňa sa na dohodnuté heslo začalo ozbrojené povstanie.

Dňa 31. augusta 1944 v dopoludňajších hodinách prednikli na Slovensko vlakové súpravy s jednokami nemeckej bojovej skupiny Schill a v priebehu dňa boli presmerované k Bratislave, kde Nemci nasledujúci deň v podvečerných hodinách so súhlasom prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisa odzbrojili bratislavskú posádku. Z Bratislavy si to Schill nasmeroval na stredné Slovensko. V kasárňach v Hlohovci, ktorej posádka sa zväčša rozišla domov, sa okupanti zmocnili niekoľkých protilietadlávých kanónov.

Veliteľ posádky v Nitre mjr. Šmigovský zostal verný ľudáckemu režimu a nechal zatknúť dôstojníkov a vojakov, ktorí sympatizovali s povstaním, vrátane Jána Černeka. Dňa 3. septembra 1944 sa okupanti po polhodinovej prestrelke zmocnili Topoľčian, kde im v kasárňach Delostreleckého pluku 1 padla do rúk padla do rúk bohatá korisť, ktorá im umožnila vyzbrojiť ďalšiu delostreleckú batériu.

Medzitým sa z posádok na juhozápadnom Slovensku organizovali aj povstalecké jednotky. V trnavskej posádke, kde sa nachádzal náhradný prápor pešieho pluku, 1. pracovná rota a rota VOP, nechal npor. Karol Fraňo napojený na odboj zatknúť členov Hlinkovej gardy, Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Deutsche Partei a v popoludňajcích hodinách na rozkaz velenia povstaleckej armády a pod vplyvom informácií, že sa blížia Nemci, vydal inštrukcie smerujúce k evakuácii mesta. Pracovná rota a rota VOP rozkazy ignorovali a v Trnave zostala jedna rota ako krytie. Celkovo mesto opustilo približne 2 000 mužov, asi 1 500 vojakov a 500 dobrovoľníkov. Cestou na stredné Slovensko nabrali niekoľko desiatok vojakov z Hlohovca a asi 200 príslušníkov posádky z Topoľčian.

V posádke v Topoľčanoch velil od rána 30. augusta stot. Ján Malár. Po vydaní mobilizačnej vyhlášky sa do kasární dostavilo približne 1 500 záložníkov, z ktorých sa však veľká časť po vypočutí Tisovho prejavu rozišla domov.

Už 29 augusta 1944 sa začala formovať povstalecká obrana na Ponitrí. V posádke v Zemianskych Kostoľanoch bol zosadený jej pôvodný veliteľ a velenia sa ujal stot. Adolf Weinhold, ktorý z dvoch prítomných rôt, asanačnej a pracovnej začal okamžite formovať bojové jednotky. Na druhý deň vojaci zo Zemianskych Kostoľan oslobodili väzňov nováckeho židovského pracovného tábora. Súčasne sa na Hornej Nitre začali formovať aj partizánske skupiny.

Už 30. augusta 1944 vznikol v Baťovanoch partizánskych oddiel Pavel pod velením Jozefa Trojana o približne 600 členoch. Menšie partizánske skupiny vznikali aj na ďalších miestach, ako Prievidza či Nemecké Pravno. Partizáni predstavovali v okrese Bánovce nad Bebrovou rozhodujúcu zložku povstaleckých síl, nakoľko v okrese nesídlila žiadna vojenská posádka.

Povstalecké síly na Hornej Nitre

Dňa 31. augusta 1944 oficiálne vznikla Česko-slovenská armáda na Slovensku rozdelená na dve obranné oblasti. Horná Hitra spadala pod Obrannú oblasť 1 (veliteľ plk. pech. Pavol Kuna) a stot. Adolf Weinhold sa stal veliteľom povstaleckých síl na Hornej Nitre, vojenských aj partizánskych.

Weinholdova skupina mala k dispozícii 6 poľných kanónov 76,5 mm vz. 17, dva mínomety 81 mm vz. 36. V skladoch Zbrojnice I v Bošanoch.boli nájdené štyri protitankové kanóny KPÚV 37 mm vz. 34P, z ktorých bola vytvorená trojkanónová čata KPÚV. Povstalecké sily mali k dospozícii aj dva tančíky vz. 33. Weinhold nariadil z kasární Delostreleckého pluku 1 v Topoľčanoch odviesť všetok vojenský materiál, avšak do príchodu Nemcov stihli povstalci z mesta odviezť iba deväť húfnic 100 mm vz. 14/19, osemnásť vagónov munície a osemnásť poľnohospodárskych traktorov.

Napriek všetkým problémom dokázal stot. Weinhold z dostupných vojenských jednotiek vytvoriť bojovú skupinu o sile približne 2 000 ľudí. Skladala sa zo štábu, piatich peších rôt, pionierskej roty, čaty KPÚV, mínometnej čaty a výpomocne motorizovaného delostreleckého oddielu, ktorému velil stot. Ján Malár. Boli to nedostatočné sily na obranu údolia Nitry. Navyše hrozbu nemeckého útoku zo smeru Nitra - Topoľčany. Navyše prikázalo posádkovému veliteľstvo Zemianske Kostoľany v spolupráci s partizánmi okamžite oslobodiť Nitru.

Stot. Weinhold, uvedomujúc si nereálnosť vykonania rozkazu, sústredil svoje hlavné sily na obrannej línii Broďany – Malé Bielice – Veľké Bielice – Návojovce – Skačany a do údolia rieky Nitrice vyslal podskupinu „Kolník“ (npor. Rudolf Kolník), ktorá pri Dolných Vesteniciach prehradila smer Nováky - Bánovce. V priestore Topoľčian zostali len príslušníci partizánskeho oddielu Pavel, pričom dve z jeho siedmich rôt boli vysunuté k obci Čakajovce, 8 km severne od Nitry. Blízky železničný uzol Zbehy partizáni z neznámych dôvodov neobsadili, ani sa ho nepokúsili zničiť. Takto rozostavené povstalecké jednotky čakali na príchod útočníkov.

Priebeh bitky

Po dobytí Topoľčian sa okupačné jednotky zamerali na vyčisťovanie a zabezpečenie okolia mesta. Odohnali partizánov z Čakajoviec a Mýtnej Novej Vsi, obsadili Chynorany a ich postup po jednotlivých dedinách sa zastavil až pred povstaleckou obrannou líniou, nachádzajúcou sa tesne pred Baťovanmi.

Pozície v údolí rieky Nitra boli obsadené hlavnými silami skupiny Weinhold a na krídlach sa nachádzali partizánske jednotky. Delostreleckú podporu poskytovali 1. a 2. batéria z oddielu stot. Malára, ktoré mali po troch húfniciach 100 mm vz. 14/19. Prvá (npor. Robert Altus) zaujala palebné postavenie na južnom okraji Malých Uheriec, druhá (por. Karol Pitner) sa nachádzala pri dedinke Pažiť. Tretia batéria (por. Rosínsky-Rosenberg) s tromi kanónmi 76,5 mm vz. 17 bola začlenená do podskupiny „Kolník“.

Od 3. septembra 1944 disponovali povstalci na Hornej Nitre obstarožnými tančíkmi vz. 33 z banskobystrického Automobilového práporu 11, ktoré boli pôvodne tri, no jeden zostal krátko po príchode do Zemianskych Kostolian nepojazdný. Oba bojaschopné stroje potom stot. Weinhold pridelil partizánskemu oddielu Dolné Vestenice (Štefan Humaj) zaisťujúcemu vstup do údolia Nitrice.

Pondelok – 4. septemer 1944

Nemecký útok na Baťovany sa začal v skorých ranných hodinách. Veliteľ skupiny Schill SS-Stubaf. Klotz do útoku nasadil roty „Mathiebe“, „Tantau“, „4.Kp.K“ a „Schulz“, obrnenú skupinu „Rösser“ a čatu „Pikowitz“. Pechota práporu „Teutberg“ a rota „Maier“ v tom čase zaisťovali údolie rieky Nitry od Chynorian až po Čakajovce,

Útočníci narazili na rozhodný odpor obrancov Baťovian a tak v prvých hodinách dosiahli výraznejší úspech len na ľavom brehu rieky Nitra, kde roty „Tantau“ a „Schulz“ dobyli Broďany a kótu 237,7 Stopa. Na strategickej výšine umiestnili štyri mínomety, ktorými začali ostreľovať juhozápadný okraj mesta Baťovany. Partizáni z oddielu „Pavel“ ich odtiaľ chceli vyhnať, no boli odrazení.

Do bojov pri Baťovanoch na povstaleckej strane významne zasiahli aj príslušníci povstaleckej Kombinovanej letky, ktorí už v prvý deň na svojich zastarávajúcich lietadlách Letov Š 328 a Avia B 534 neúnavne napádali nemeckú pechotu, delostrelectvo a zásobovacie vozidlá.

Silný odpor obrancov prínútil SS-Stubaf. Klotza presunúť rotu „Tantau“ k Veľkým Bieliciam a do úseku na ľavom brehu Nitry nasadil celý prápor „Teuteberg“ zosilnený čatou „Pikowitz“.

Utorok – 5. september 1944

Boje sa začali o 04:37 silnými prestrelkami medzi nemeckými a povstaleckými delostreleckými batériami. Partizáni sa opätovne pokúšali obsadiť výšinu Stopa, zatiaľ čo na pravom brehu Nitry dobyli Nemci obce Malé a Veľké Bielice. Do Topoľčian sa v priebehu dňa presunula čata „Hradischko“, ktorú v Seredi vystriedala nemecká policajná jednotka.

Po strate Veľkých Bielic zaslal stot. Weinhold do Banskej Bystrice telegram, uvedomujúc si, že jeho bojová skupina nedokáže lepšie vyzbrojeným Nemcom dlho vzdorovať. Požiadal v ňom o posily, no Veliteľstvo Česko-slovenskej armády na Slovensku mu v noci z 5. na 6. septembra 1944 poslalo len 200-členný prápor Petra Kubíka z Partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku (Michal Sečanský) a desať protitankových pušiek z prvých sovietskych leteckých dodávok.

Streda – 6. september 1944

Podľa rozkazu štábu okupačných vojsk v Bratislave sa mali jednotky skupiny Schill zamerať na dôkladné vyčistenie dobytého územia, ale povstalci podnikli už ráno na oboch brehoch rieky Nitry silné protiútoky. Situácia Nemcov bola natoľko vážna, že SS-Stubaf. Klotz musel na úsek pri Veľkých Bieliciach odveliť rotu „Stubenböck“ a čatu „Pikowitz“.

Do bojov na pravom brehu rieky Nitra sa zapojila i rota „Maier“, ktorá doposiaľ zaisťovala priestor Chynorany – Veľké Ostratice – Malé Ostratice – Livina. Na jej miesto potom nastúpila čata „Hradischko“.

Húževnatý odpor vojakov a partizánov skupiny „Weinhold“ Nemcov presvedčil, že odpor slovenských vojakov v údolí Nitry len tak ľahko nezlomia. Veliteľ skupiny Shill SS-Stubaf. Klotz preto zameral svoju pozornosť na pravé krídlo povstaleckej obrannej línie a vyslal do tohto priestoru prieskumné hliadky. Z ich hlásení sa dozvedel, že výšiny medzi Skačanmi a Baťovanmi nie sú zabezpečené žiadnymi jednotkami. Veliteľ skupiny „Schill“ sa rozhodol túto chybu okamžite využiť.

Štvrtok – 7. september 1944

V dopoludňajších hodinách pokračoval tlak povstalcov s cieľom opätovne ovládnuť priestor Veľkých Bielic. Stot. Weinhold však veľmi dobre vedel, že jeho vyčerpaní muži už nedokážu nemeckému tlaku dlho vzdorovať, preto naliehal na brigádneho generála Jána Goliana, aby mu okamžite poskytol ďalšie posily.

Po prvej mobilizácii zo 6. septembra sa formovali ďalšie povstalecké jednotky a na Hornú Nitru začali prichádzať ďalšie vojenské posily vrátane tankovej čaty por. útv. Pavla Krúpu a roty KPÚV s kanónmi KPÚV 7,5 cm npor. útv. Andreja Galuščáka. Ich príchod sa však kvôli technickým problémom oneskoril.

Piatok – 8. september 1944

V noci zo 7. na 8. septembra 1944 prebrodili príslušníci práporu „Kettgen“ a roty „Stubenböck“ pri Veľkých Bieliciach rieku Nitrica a bez toho, že by narazili na odpor, prenikli kopcovitým terénom na severný okraj Baťovian, a hneď po rozvidnení vyrazili do útoku. Zaskočení obrancovia sa nezmohli na vážnejší odpor a Nemci vďaka momentu prekvapenia mestečko rýchlo dobyli, pričom sa zmocnili úplne nepoškodeného zariadenia Baťových závodov a veľkých zásob kvalitnej obuvi.

Po bitke

Strata Baťovan povstalcami otriasla. Desiatky povstaleckých vojakov odišli domov, no hlavná časť Weinholdových jednotiek urýchlene ustúpila a v popoludňajších hodinách zaujala obranu na línii Malé Uherce – Malé Kršteňany – Veľké Kršteňany. Tieto obce sa vzápätí stali terčom nemeckého ostreľovanie, ktoré prinútilo ich obyvateľov hľadať úkryt v okolitých lesoch. Nedostatočne vybudovaná povstalecká obrana sa hneď 9. septembra stala terčom útoku jednotiek skupiny Schill a náletu troch strmhlavých bombardérov Ju 87D, ktoré štartovali z letiska v Malackách, v dôsledku čoho došlo k jej rozpadnutiu a veľkému chaosu. Stot. Weinhold bol ranený a padol do zajatia.

Bitka napriek víťazstvu priniesla precitnutie nemeckého velenia. Veliteľa síl Waffen-SS v Protektoráte Čechy a Morava a prvého veliteľa bojovej skupiny Schill generálporučíka Carl-Friedricha von Pückler-Burghaussa hlásenia o silnom odpore na Ponitrí nepríjemne prekvapili. Musel priznať, že proti ním nestoja žiadne bandy, ale rovnocenný súper. Nemecký generál pri slovenskom Ministerstve obrany Alfred von Hubicki vo svojom hlásení z 5. septembra 1944 uvádzal, že protivník kladie pri Vrútkach a Veľkých Bieliciach

„tvrdošijný odpor ruským bojovým spôsobom“.

Obidvaja nemeckí dôstojníci sa sporili o ďalšom použití skupiny Schill. Pückler dokonca zaslal do Prahy K.H. Frankovi žiadosť, aby sa mohol vrátiť do Prahy, kde na neho čaká oveľa naliehavejšia práca ako

„na bezvýznamnom bratislavskom veliteľskom štábe Waffen-SS.“

Súčasne štátneho ministra upozorňoval, že ďalšie nasadenie skupiny Schill na Slovensku nie je žiaduce, lebo táto jednotka je zostavená predovšetkým z inštruktorov a frekventantov dôstojníckych škôl, ako aj z mužov, ktorí sú sčasti už pripravení na nasadenie na dôležitejších frontoch. Dostal však zamietavú odpoveď, nakoľko ako Frank, tak aj najvyššie miesta Berlíne si uvedomovali, že bez jeho jednotiek nebude možné povstanie potlačiť.

Literatúra

• KLUBERT, Tomáš. Smrť sa volala Schill. 1. vyd. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2012. ISBN 978-80-89335-69-5. S. 242.
• UHRÍN, Marián. Pluk útočnej vozby 1944. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2012. ISBN 9788089514144. Kapitola III: Útočná vozba v povstaní - Jednotky útočnej vozby v bojoch na Hornej Nitre, s. 135-138.