Ján Černek

Ján Černek
slovenský vojak, legionár a odbojový dôstojník
Narodenie	21. február 1896 Turá Lúka, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	20. apríl 1977 (81 rokov) Myjava, Česko-Slovensko
Profesia	vojak
Biografický portál

Ján Černek (* 21. február 1896, Turá Lúka – † 20. apríl 1977, Myjava) bol slovenský vojak, generál, československý legionár, dôstojník česko-slovenskej armády a slovenský odbojový dôstojník. Počas Slovenského národného povstania velil VI. taktickej skupiny „Zobor“, Po skončení druhej svetovej vojny bol politicky perzekvovaný. V roku v roku 1969 rehabilitovaný a bola mu vrátená hodnosť plukovníka. V roku 1990 mu bola udelená hodnosť generálplukovníka in memoriam.

Život

Meštiansku školu s vyučovacím jazykom slovenským navštevoval Černek v rokoch 1908 – 1911 na Myjave. V štúdiách pokračoval vo Viedni, kde v rokoch 1911 – 1914 študoval na verejnej Priemyselnej škole pre truhlárov s vyučovacím jazykom nemeckým. Po vypuknutí Veľkej vojny bol v marci 1915 odvedený a 16. júla 1915 bol ako domobranec zaradený do náhradnej roty III. práporu bratislavského 72. pešieho pluku. Po dvojtýždňovom výcviku bol poslaný do školy v Trnave. V septembri 1915 bol zaradený do 15. poľného práporu a odvelený na ruský front, kde v Haliči 23. septembra 1916 padol do zajatia.

V česko-slovenských ozbrojených silách

Legionár

Dňa 8. októbra 1917 vstúpil v Kyjeve do česko-slovenského vojska na Rusi a v hodnosti strelníka bol zaradený do záložného práporu v Žitomíri. Dňa 30. novembera 1917 bol odtransportovaný na polostrov Kola. Vo februári 1918 sa v Murmansku nalodili a preplavili do Veľkej Británie a odtiaľ ďalej do francúzskeho prístavu Le Havre. V ďalšom francúzkom meste Cognac absolvoval vojenský výcvik a bol pridelený 11. rote 21. česko-slovenského streleckého.pluku česko-slovenských. légií vo Francúzsku. V júli 1918 bol odoslaný na západný front. V októbri 1918 sa ako veliteľ polčaty 11. roty zúčastnil bojov pri Terrone. Dňa 15. januára 1919 sa vrátil do vlasti.

V Česko-slovenskej armáde

Po príchode do vzniknutého Česko-slovenska bolo potrebné na celom území nového štátu zabezpečiť novú moc a hranice. Preto sa 21. česko-slovenský strelecký pluk, v ktorom slúžil aj Černek v januári 1919 nasadený do bojov o Tešínsko proti Poliakom. Dňa 15. apríla bol pridelený vojenskému referátu ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska v Bratislave a odtiaľ Župnému úradu v Nitre.

• Od 21.júna do 30. augusta 1919 bol inštruktorom útočného práporu Jánošíkovských družín v Ružomberku (neskôr hraničiarsky prápor 8).

• Od septembra 1919 do apríla 1920 mal študijnú dovolenku, v rámci ktorej absolvoval notársky kurz v Turčianskom Sv. Martine.
• Od mája 1920 bol pridelený do hraničiarskeho práporu 8 v Šahách, kde od augusta 1920 do októbra 1921 zastával funkciu veliteľa guľometnej čaty a neskôr veliteľa guľometnej roty.
• V októbri 1921 – apríl 1929 pôsobil v pešom pluku 9 v Moste, v ktorom slúžil ako inštruktor nováčikov maďarskej národnosti, neskôr ako veliteľ guľometnej čaty, veliteľ 10. poľnej roty veliteľ 4. guľometnej roty a pobočník veliteľ práporu.
• V polovici apríla 1929 bol premiestnený do pešieho pluku 12 „Generála M. R. Štefánika“ v Komárne. Najskôr bol ustanovený za veliteľa 4. poľnej roty, pričom ďalej zastával funkciu veliteľa poddôstojníckej školy.
• Od októbra 1932 do septembra 1937 bol veliteľom 12. poľnej roty.
• Dňa 15. septembra 1937 bol premiestnený k pešiemu pluku 39 „Výzvedný generála Grazianiho“ v Bratislave a ustanovený za veliteľa 4. roty. Od 24. septembra do 15. októbra 1938 velil pochodovému práporu pluku.
• Od 18. októbra do 15. decembra 1938 pôsobil vo funkcii mobilizačného dôstojníka náhradného práporu pešieho pluku 39. Od decembra 1938 až do marca 1939 bol veliteľom 8. roty pešieho pluku 39 v Pezinku.

Počas služby v medzivojnovej česko-slovenskej armáde absolvoval viacero vojenských kurzov:

• kurz v obvodnom stredisku pre výcvik v Komárne (1920),
• plynový kurz pri veliteľstve 10. divízie v Banskej Bystrici (1921),
• guľometný kurz v Miloviciach (1923)
• strelecký kurz pre dôstojníkov pechoty v Miloviciach (1925)
• ekvitačný kurz pre dôstojníkov pechoty v Moste (1926 – 1927)
• guľometný kurz na streľbu na lietadlá v Prahe (1929)
• vozatajský pre dôstojníkov guľometných rôt pechoty v Pardubiciach (1934).

V ozbrojených silách Slovenského štátu

Po vzniku Slovenského štátu Černek pokračoval vo vojenskej službe. Dňa 15. marca 1939 prevzal velenie pešieho pluku 39 v Bratislave. V polovici mája 1939 bol v hodnosti majora pechoty odvelený do Revúcej a ustanovený za veliteľa II. samostatného práporu, s ktorým sa v septembri 1939 zúčastnil ťaženia slovenskej armády proti Poľsku.

Ďalšie pôsobenie

• Od novembra 1939 do septembra 1940 veliteľ pešieho pluku 7 v Žiline.
• Od októbra 1940 velil pešiemu pluku 5 v Levoči. Po vypuknutí vojny proti ZSSR odišiel so svojím plukom do poľa. V septembri 1941 odovzdal velenie pešieho pluku 21 a vrátil sa na Slovensko, kde opätovne prevzal funkciu veliteľa pešieho pluku 5 v Levoči. Koncom apríla 1942 prevelený na veliteľstvo Vojenskej divíznej oblasti 1 do Trenčína, s určením za prednostu oblastného úradu a ZV p. pl. 2.
• Od 30. septembra 1942 bol pridelený na DOV v Nitre, kde ho 1. januára 1943 ustanovili za veliteľa DOV (Okresné doplňovacie veliteľstvo) (od 7. februára 1944 bol zároveň posádkovým veliteľom v Novom Meste nad Váhom) a súčasne ho preložili do skupiny dôst. dopl. služby z povolania.

Po anabáze v odboji a Slovenskom národnom povstaní vstúpil v marci 1945 do 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR. Od apríla 1945 zaujal funkciu veliteľa západného Slovenska s veliteľstvom v Nitre a krátko nato v Bratislave, s veliteľskou právomocou od Rimavskej Soboty až po Malacky. Od júna 1945 bol veliteľom 9. pešej divízie v Nitre a zastával aj ďalšie veliteľské funkcie.

Počas Slovenského národného povstania

Už na jar 1944 bol Černek Golianovým tajným Vojenským ústredím získaný a určený za odbojového veliteľa v posádke Nitra Černek sa však v Nitre veľmi nezdržiaval a v auguste robil len všeobecné odvody v dedinách okresu. V jednotkách nerobil žiadne prípravy na povstanie a po vypuknutí Slovenského národného povstania odišiel do Banskej Bystrice po inštrukcie hoci odbojový rozkaz mal už od 25. augusta. Dňa 1. septembra (30. augusta ) sa vrátil do Nitry a stretol sa s veliteľom posádky mjr. pech. Jánom Šmigovským, pričom ho vyzval, aby sa posádka pridala k povstaniu, Šmigovský ho však nechal zaistiť. Hneď na druhý deň sa mu s pomocou strážnych podarilo z kasární ujsť a dostať sa na povstalecké územie. Dňa 4. septembra sa presunul z Banskej Bystrice na Liptov s úlohou prevziať velenie na peším plukom 4. Po zlyhaní plk. pech, Bodického ako veliteľa Obrannej oblasti 2 prevzal s účinnosťou od 6. septembra 1944 velenie nad oblasťou a 10. septembra 1944 sa v rámci reorganizácie Česko-slovenskej armády na Slovensku stal veliteľom VI. taktickou skupinou „Zobor“ s veliteľstvom v Liptovskej Osade.

Už ako veliteľ Obrannej oblasti 2 zachytil a skonsolidoval ustupujúce povstalecké jednotky od Ružomberka a Liptovského Mikuláša a niektoré časti z priestoru Poprad – Levoča. Následne jeho VI. taktická skupina celý mesiac odolávala nemeckým útokom rôznej intenzity pri obrane vrchu Ostré v Nízkych Tatrách a bránil prístupy zo severu do stredu Slovenska. Od 12. do 18. októbra sa priestor Liptovskej Osady, kde sa nachádzal Černekov štáb, stal terčom leteckých náletov. Obranu vojakov Černekovej taktickej skupiny sa Nemcom podarilo zdolať až po začatí záverečného útoku proti povstaniu. Dňa 23. septembra zaútočili jednotky SS brigády Dirlewanger a po celodennom boji ovládli priestor vrchu Ostré. Černekovi vojaci sa stiahli na novú obrannú líniu.

Počas záverečných bojov a ústupu jednotlivých jednotiek 1. Česko-slovenskej armády na Slovensku do nových obranných postavení v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre bola Černekova VI. Taktická skupina jedna z troch skupín, s ktorou velenie povstaleckej armády nestratilo spojenie. Dňa 28. októbra Černekov štáb stretol velenie 1. Česko-slovenskej armády na Slovensku, ktoré sa z Donovál cez Polianku presúvalo ďalej do hôr Po prechode do hôr pokračoval v partizánskom spôsobe boja v oblasti Balážov, Kališťa a Rudlovej, pričom spolupracoval s partizánskymi oddielmi „Petrov“ a „Vpred“.

Politické perzekúcie

V roku 1946 rozpútali orgány Obranného spravodajstva proti jeho osobe kampaň a 1. júna 1948 bol Ján Černek preložený do výslužby. V 1950 mu odňali vojenskú hodnosť plukovníka pechoty a priznali dôchodok, ktorý nedosahoval ani existenčné minimum. Vo februári 1956 ho na základe ďalších vykonštruovaných obvinení zatkli a väznili v Trenčíne. Ľudový súd na Myjave mu vymeral trest dva roky väzenia a päť rokov vyhnanstva z Bratislavského kraja, ale na základe odvolania Krajský súd v Bratislave v apríli 1956 rozsudok napokon zrušil a z väzenia bol prepustený. Potom až do penzie pracoval ako remeselník a tesár na individuálnej výstavbe. Žil sám v Turej Lúke v skromných podmienkach, opustený a zabudnutý. V roku 1969 bol rehabilitovaný a bola mu vrátená hodnosť plukovníka.

Hodnostný postup

• Od 1. augusta 1918 – desiatnik
• Od 12. decembra 1918 – čatár
• Od 12. apríla 1919 – rotmajster
• Od 1. septembra 1919 – podporučík pechoty
• Od 1. septembra 1920 – poručík pechoty.
• Od 1. novembra 1921 – nadporučík pechoty
• Od 31. decembra 1923 – kapitán pechoty
• Od 1. júla 1928 – štábny kapitán pechoty
• Od 17. mája 1939 – major pechoty
• Od 1. júla 1940 – podplukovník pechoty
• Od 1. októbra 1944 – plukovník pechoty (povýšilo ho exilové česko-slovenské Ministerstvo národnej obrany v Londýne)
• Od 26. októbra 1990 – generálmajor in. memoriam

Vyznamenania

Československé a slovenské

• Československý vojnový kríž 1918 (1918)
• Československá revolučná medaila (1919),
• Slovenská pamätná medaila so štítkom, Za hrdinstvo 2. stupňa
• Za hrdinstvo 3. stupňa (1941)
• Vojenný víťazný kríž II. triedy (1944)
• Československá vojenská medaila Za zásluhy I. stupňa (1945)
• Rad SNP I. triedy (1945)
• Československý vojnový kríž 1939 (1945)
• Československá medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1946) a iné.

Francúzske

• Medaila De la grande guerre (1924)

Nemecké

• Das Verdienstkreuz des Ordens vom Deutschen Adler 2. Stufe (1941),

Medzinárodné

• Spojenecká medaila Za Víťazstvo (1922)

Externé odkazy

• Ján Černek na válka.cz