Liptovská Osada

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°57′03″S 19°15′45″V / 48,9507181°S 19,26249°V / 48.9507181; 19.26249
Liptovská Osada
obec
Liptovská Osada - ulica obce.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Región Liptov
Rieky Revúca, Korytnica, Lúžňanka
Nadmorská výška 609 m n. m.
Súradnice 48°57′03″S 19°15′45″V / 48,9507181°S 19,26249°V / 48.9507181; 19.26249
Rozloha 50,2 km² (5 020 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 621 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 32,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1288
Starosta Róbert Kuzma[3] (nezávislý)
PSČ 034 73
ŠÚJ 510637
EČV RK
Tel. predvoľba +421-44
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Liptovská Osada
Webová stránka: www.liptovskaosada.com
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Liptovská Osada je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívnou súčasťou obce je aj osada Korytnica kúpele.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie obce bolo osídlené už na prelome 11. a 12. storočia. Vtedy tu vznikla benediktínska pustovňa (spomínaná ako Gothal, božie domčeky), okolo ktorej postupne vyrástla osada. Prvá písomná zmienka o nej sa datuje roku 1288. Ďalšia písomná zmienka týkajúca sa územia dnešnej Liptovskej Osady je z roku 1340, v listine Karola Róberta I., v ktorej určoval chotár Ružomberka až po pustovňu nachádzajúcu sa na sútoku rieky Lúžňanky a Revúcej.[4]

Obec sa postupne vyvíjala tak, že roku 1649 tu bol postavený drevený kostol. Cirkevne patrila osada pod Ružomberok[5], ale v roku 1752 sa osamostatnila s filiálkami Revúce a Lúžna. V 18. storočí bola v Liptovskej Osade zriadená stála stanica cisársko-kráľovskej pošty s dostavníkovou dopravou, ktorá určila aj erb obce. V roku 1908 bola postavená úzkorozchodná železnica na trase Ružomberok - Liptovská Osada - Korytnica, miestnymi obyvateľmi prezývaná Korytnička. Jej trasu dnes kopíruje náučný cyklistický chodník - Cyklokorytnička (otvorená v lete 2016), vedúca z Ružomberku do Korytnice. V roku 1926 v obci vznikol zbor Cirkvi československej husitskej a bol postavený jediný kostol tejto cirkvi na území Slovenska. Počas 2. svetovej vojny tu bola zhodená prvá paradesantná skupina na Slovensku, kapitána Veličku. Obec sa zapájala do Slovenského národného povstania a v obci bolo veliteľstvo 6. taktickej skupiny, pod vedením kapitána (neskôr generála) Vesela.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová baroková stavba s transeptom, pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1756-1762. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola spomínaného v roku 1646. Upravovaný bol v roku 1923, kedy bol zväčšený. V interiéri sa nachádza výmaľba od V. Droppu z roku 1943. Zariadenie je okrem lavíc novodobé.[6] Fasády kostola sú členené pilastrami, veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.
  • Kostol Cirkvi československej husitskej, jednoloďová modernistická stavba s prvkami neogotiky s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1928. Autorom stavby je český architekt Auxt. Ide o jediný kostol tejto cirkvi na Slovensku. Táto stavba je dlhé roky nevyužívaná, pred rokom 1989 sa plánoval v objekte zriadiť sklad, kvôli ktorému bola zbúrana jedinečná drevená gotizujúca klenba.[7] V interiéri sa nachádza drevená empora nesená dvoma vyrezávanými stĺpmi. V súčasnosti je objekt prázdny a uvažuje sa o jeho ďalšom využití.[8] Fasáde dominuje kamenný neomietaný sokeľ. Fasáda je členená kamennými opornými pilermi. Štíhla prevýšená veža je ukončená atypickou ihlancovou helmicou.
  • Súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné troj či štvorpriestorové zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so šindľovou či plechovou strechou z prelomu 19. a 20. storočia.[9] Strecha je riešená ako polovalbová či sedlová s podlomenicou. Štít býva niekedy ukončený kuklou.
  • Liečebný ústav Hygea v kúpeľoch Korytnica, dvojpodlažná murovaná stavba s výrazným rizalitom s drevenými prvkami z obdobia okolo roku 1873.[10] Objekt bol upravovaný v roku 1953. V súčasnosti objekt chátra.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V obci bol v roku 2015 vybudovaný multifunkčný areál Gothal ponúkajúci ubytovanie, šport a relax. Ubytovanie je v apartmánoch a moderne zariadených tradičných chalupách. Na relax je určený vodný svet, v ktorom je okrem plávania dostupný aj wellness, sauny a masáže. Športu slúžia vonkajšie aj vnútorné ihriská.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza na významnom cestnom európskom ťahu E77. V pláne je výstavba rýchlostnej cesty R1, ktorá by mala obísť obec zo západu tunelom a odľahčiť tak centrum obce od medzinárodného tranzitu.

V minulosti viedla cez obec úzkorozchodná železničná trať Ružomberok- Korytnica, ktorá mala byť súčasťou spojenia až do B.Bystrice, ale v roku 1974 bola zrušená.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Šípka, E.: Kto je kto v Liptovskej Osade
  5. Hagovský, J. - Šípka, E.: Farnosť svätého Jána Krstiteľa v Liptovskej Osade
  6. Liptovská Osada - Kostol sv. Jána Krstiteľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Liptovská Osada - husit. kostol [online]. Ohrozené kostoly. Dostupné online.
  8. Liptovská Lúžna - Kostol Československej cirkvi husitskej [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]