Stankovany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°08′44″S 19°10′15″V / 49,1456°S 19,1708°V / 49.1456; 19.1708
Stankovany
obec
Stankovany kostol 01.jpg
Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Región Liptov
Nadmorská výška 438 m n. m.
Súradnice 49°08′44″S 19°10′15″V / 49,1456°S 19,1708°V / 49.1456; 19.1708
Rozloha 18,92 km² (1 892 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 184 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 62,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1425
Starosta Vladimír Urban[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 034 92
ŠÚJ 511030
EČV RK
Tel. predvoľba +421-44
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Stankovany
Webová stránka: www.stankovany.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Stankovanyobec na Slovensku v okrese Ružomberok, v Žilinskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Stankovany ležia na úpätí Šípskej Fatry, 3 km od sútoku riek Váh a Orava.

Stankovany susedia s obcou Ľubochňa, ktorá je známym liečebným miestom endokrinologických ochorení. Ľubochnianska dolina je s dĺžkou 28,8 km najdlhšia dolina na Slovensku. Tiahne sa pohorím Veľká Fatra. Zo Stankovian je možné absolvovať cyklotúry do Ľubochnianskej doliny.

Susedné obce[upraviť | upraviť kód]

Okolo Stankovian sa nachádzajú dve obce Ľubochňa na východe (okres Ružomberok) a Kraľovany (okres Dolný Kubín).

Vodné toky[upraviť | upraviť kód]

Cez Stankovany preteká rieka Váh.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

V roku 1355 bola osada darovaná Petrovi synovi Stanka. Pravdepodobne to bola osada organizačno-hospodárska, súvisiaca so sútokom Váhu a Oravy. Kráľ Žigmund v roku 1426 dal výsadné právo Jánovi Mikulášovi a Petrovi Byster de Zirin loviť ryby na Orave od Žaškovského potoka a na Váhu od Komjatského potoka po sútok Váhu a Oravy. Názov Stankovany svedčí o tom, že bol odvodený od Stanka, ktorý bol prvým stankovianskym šoltýsom. V roku 1425 už vyplácali pravidelnú ročnú daň zemepánovi, 18 vážiek zlata ročne. Obyvatelia sa venovali drevorubačstvu, prípadne dobytkárstvu. V polovici 16. storočia boli povinní platiť ročne 48 denárov, každý piatok pre hradné panstvo chytať ryby, narúbať a doniesť kmene stromov, vydlabané a upravené na prívod vody a trámy potrebné pri opravách a údržbe hradu.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho, jednoloďová neogotická stavba s transeptom, polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1900-1901.[4] Stojí na mieste staršieho dreveného kostola. V interiéri sa nachádza neogotický oltár Najsvätejšieho srdca Ježišovho s bočnými sochami sv. Alojza a sv. Imricha. Fasády kostola sú dekorované neogotickým tvaroslovím, členené opornými piliermi. Okná majú polkruhové ukončenie a výrazné profilované šambrány. Oktogonálna veža je ukončená oblúčkovým vlysom, trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. Portál je riešený ako ústupkový s lomeným oblúkom, v tympanóne je umiestnený reliéf Krista.
  • Súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné troj či štvorpriestorové zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so šindľovou strechou zo začiatku 20. storočia.[5] Strecha je najčastejšie riešená ako sedlová s vysokou polomenicou.

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

V Stankovanoch sa nachádza chránené územie so siričito-železitými prameňmi. V obci Rojkov sa nachádza prírodný kráter naplnený minerálnou vodou, využívaný na kúpanie v letných mesiacoch. Obec Stankovany je vhodná na rekreačné účely pre rodiny, ktoré si chcú oddýchnuť po každodennom zhone v tichom a čistom prostredí Liptovskej dediny, na čo slúžia niektoré rodinné domy, ktoré poskytujú ubytovacie služby.

Nad Stankovanmi sa týči vrch Šíp, na ktorom je už od čias Cyrila a Metoda postavený kríž. Posledný bol obnovený v roku 2005. Tento inštalovala popradská letecká spoločnosť potom, ako starý bol zničený letnou smršťou. Z opačnej strany sa nad Stankovanmi vypína vrch Kopa, na ktorom je tiež kríž, ktorý vidno od Krpelian. Na vrchy Šíp a Kopa sa konajú každoročne výstupy. Na Šíp vždy 12. apríla.

Školstvo[upraviť | upraviť kód]

V Stankovanoch sa nachádza základná škola (1. stupeň).A materská škola

Šport[upraviť | upraviť kód]


Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. História farnosti [online]. Oficiálne stránky obce Stankovany. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stankovany

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]