Lúčky (okres Ružomberok)
| Lúčky | |
| obec | |
 Lúčanský vodopád
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Teplianka |
| Nadmorská výška | 598 m n. m. |
| Súradnice | 49°07′41″S 19°24′12″V / 49,127983°S 19,403400°V |
| Rozloha | 21,85 km² (2 185 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 576 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 72,13 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1266 |
| Starosta | Branislav Hrbček[3] (SNS, KDH) |
| PSČ | 034 82 |
| ŠÚJ | 510815 |
| EČV (do r. 2022) | RK |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa obecného úradu |
Obec Lúčky Lúčky 141 034 82 |
| E-mailová adresa | obeclucky@stonline.sk |
| Telefón | 044/439 22 52 |
| Fax | 044/439 22 52 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Lúčky, Ružomberok District | |
| Webová stránka: obec-lucky.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Lúčky sú obec na Slovensku v okrese Ružomberok. Je to kúpeľné mestečko v Chočských vrchoch neďaleko Ružomberka.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v údolí riečky Teplianka, obklopená lesmi v Chočskom podhorí, geomorfologickej časti Liptovskej kotliny. Severne od obce sa strmo dvíhajú Chočské vrchy, z južného a juhovýchodného smeru sa údolie otvára k susednej obci Kalameny.[4] Približne 5 km severozápadne sa nad Lúčkami vypína Veľký Choč (1 608 m n. m.), dominantný vrch Dolného Liptova aj Oravy, priamo na severnom horizonte leží vrch Plieška (977 m n. m.), západnému smeru dominuje Smrekov (1 024 m n. m.).[5]
Prístup do obce vedie po ceste III/2216, ktorá sa v Liptovskej Teplej pripája na cestu do Ružomberka. Cesta pokračuje severným smerom hlbokým údolím až do obce Osádka, napojenej na Dolný Kubín. V Liptovskej Teplej je najbližšia železničná zastávka na trati Žilina – Košice. Ružomberok je vzdialený 13 km západne, Liptovský Mikuláš 22 km východne, Dolný Kubín 18 km severozápadne a krajské mesto je vzdialené 73 km západným smerom.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec je prirodzene rozdelená na dve časti, samotnú obec a kúpele. Uprostred dediny sa nachádzajú Lúčanské travertíny a Lúčanský vodopád, ktoré tvoria akúsi prirodzenú hranicu medzi dedinou a kúpeľmi.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Na území dnešnej obce Lúčky bolo osídlenie v eneolite, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a hromadný nález bronzových nádob z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v roku 1287 v predikáte Dionýza z Lúčiek. Doložená je z roku 1287 ako Luchk, z roku 1469 ako Luczky, z roku 1773 ako Lučky; maďarsky Lucski. Patrila hradnému panstvu Likava. V roku 1625 mala 8 sedliackych dvorov obývaných 21 sedliackymi rodinami a 11 želiarských usadlostí s 12 rodinami želiarov a chmelnice, v roku 1784 mala 85 domov a 680 obyvateľov, v roku 1828 mala 103 domov a 855 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, rybolovom, prácou v travertínových lomoch, od 19. storočia pltníctvom. V roku 1625 je doložená panská chmelnica. V roku 1712 založili alkalicko-železité kúpele, ktoré patrili rodine Abaffyovcov. Rozšírené boli v roku 1820-1824. Počas I. ČSR bolo značné vysťahovalectvo do cudziny. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1948 vyhorela tretina obce.[6]
Kúpele
[upraviť | upraviť zdroj]
Kúpele sú známe od roku 1761 kedy Adam Turjansky postavil prvú kúpeľnú budovu, rozšírené v rokoch 1820-24. V kúpeľoch sa liečia ženské choroby, onkologické choroby, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, netuberkulózne choroby dýchacích ciest, nervové choroby, choroby pohybového ústrojenstva, choroby z povolania a poskytujú prevenciu a podpornú liečbu osteoporózy. K liečbe prispieva sadrovcovo-zemitá uhličitá voda o teplote 31,5 °C z prameňa Valentína. Areálu kúpeľov dominuje liečebný dom Choč a park. Nachádza sa tu i termálny bazén, ktorý je na rozdiel od minulosti už otvorený aj pre verejnosť.
Ubytovanie
[upraviť | upraviť zdroj]
Možnosť ubytovania je aj pre samoplatcov v liečebných domoch CHoč, Liptov a v dependancoch Balneo, Mária, Cyril, Barbora a Adam. Ubytovacia kapacita kúpeľov je cca 500 lôžok.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1820-1824. Stojí na mieste staršej barokovej stavby z roku 1762, z ktorej sa dochovala veža, inkorporovaná do nového kostola. Výmaľba kostola z roku 1899 je dielom Jozefa Hanulu. Nachádza sa tu klasicistická krstiteľnica z roku 1818. Oltár pochádza z roku 1934, dielo Jozefa Brieštenského z Rajca. V roku 2000 prešiel kostol obnovou.[7] Hlavnej fasáde s prelamovaným štítom dominuje rizalit s pásovaním, z ktorého vyrastá veža členená pilastrami, ukončená zvonovitou helmicou.
-
Kostol Povýšenia sv. Kríža -
Lúčanské travertíny
[upraviť | upraviť zdroj]Travertíny (skalné steny a vyvýšeniny) s rozlohou 3,8 ha sú vytvorené sadrovcovo-zemitými kyselkami. Za národnú prírodnú pamiatku boli vyhlásené v roku 1975.
Lúčanský vodopád
[upraviť | upraviť zdroj]Národná prírodná pamiatka od roku 1974. Ide o 12 m vysoký kaskádovitý vodopád padajúci do malých jazierok z vrchného okraja travertínovej terasy. Samotná Lúčanka neobsahuje veľké množstvo minerálov, ale jej prítoky, ktoré „prispeli“ k výzdobe vodopádu, sú sadrovcovo-zemité teplice. Vodopád, čo je veľkou zaujímavosťou, leží uprostred dediny.
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]Každé dva roky (od roku 1995) na prelome júla a augusta sa v amfiteátri pod Smrekovom konajú Dolnoliptovské folklórne slávnosti. Významnú časť kultúry na dedine vytvára aj folklórny súbor Lúčan, v ktorom sú zastúpene tri generácie obyvateľstva. Súbor má vo svojom repertoári nacvičené nielen tance, ale aj pásma ako Svadba, Priadky, Pltnica a mnohé ďalšie.
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Lúčky je východiskovou osadou na výstupy na Veľký Choč. Veľký Choč ma tvar pyramídy, je z neho kruhový výhľad na celú Oravu a Liptov. V masíve vrchu Smrekov je neprístupná jaskyňa s dĺžkou 105 m.
Turistické trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke na Veľký Choč - po
značke do Kalamien, odtiaľ po 
značke na Liptovský hrad
Lyžovanie
[upraviť | upraviť zdroj]
Lyžiarsky vlek pod Smrekovom poskytuje možnosti lyžovania pre nenáročných. Chýba umelé zasnežovanie. Zjazdovka je upravovaná snežným pasovým strojom zn. Bombardier. Pri dobrých snehových podmienkach je vlek v prevádzke cez víkendy, prázdniny a podľa objednávok.
Cykloturistika
[upraviť | upraviť zdroj]Cez obec prechádza Vrchárska cyklomagistrála, ktorá je značená červenou farbou. Trasa začína v obci Huty a končí až v Banskej Bystrici.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Do Lúčok sa dá dostať po ceste E 50 (odbočiť treba v Liskovej pri Ružomberku) alebo po diaľnici D1 (odbočiť treba v Ivachnovej). Železničné spojenie priamo do Lúčok nevedie. Pri cestovaní rýchlikom treba vystúpiť v Ružomberku a pokračovať autobusom, osobné vlaky stoja v Liptovskej Teplej, opäť však treba pokračovať autobusom.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je Základná škola s materskou školou, v roku 2004 pribudla nová telocvičňa.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V areáli kúpeľov nájdeme hneď niekoľko športových atrakcií. Okrem futbalového ihriska sa v kúpelnej časti obce nachádzajú dva antukové kurty na tenis a takisto dve bowlingové dráhy. V obci sa nachádza multifunkčné ihrisko vhodné napr. na futbal či nohejbal. Hneď vedľa je ihrisko vhodné v letných mesiacoch napr. na hokejbal, v zime sa z neho stáva klzisko. Za futbalovým ihriskom sa nachádza obrovská plocha, ktorá sa dá využiť napr. na baseball, kriket alebo aj golf. V telocvični sa nachádzajú basketbalové koše či volejbalová sieť a takisto pingpongové stoly.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-02-18]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
- ↑ Lúčky - Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lúčky (okres Ružomberok)
