Lúčky (okres Ružomberok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°07′41″S 19°24′12″V / 49,127983°S 19,403400°V / 49.127983; 19.403400
Lúčky
obec
Lúčanský vodopád.jpg
Vodopád uprostred dediny
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Región Liptov
Rieka Teplianka
Nadmorská výška 598 m n. m.
Súradnice 49°07′41″S 19°24′12″V / 49,127983°S 19,403400°V / 49.127983; 19.403400
Rozloha 21,85 km² (2 185 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 779 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 81,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1266
Starosta Branislav Hrbček[3] (nezávislý)
PSČ 034 82
ŠÚJ 510815
EČV RK
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obec Lúčky
Lúčky 141
034 82
E-mailová adresa obeclucky@stonline.sk
Telefón 044/439 22 52
Fax 044/439 22 52
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Lúčky, Ružomberok District
Webová stránka: www.obec-lucky.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Lúčkyobec na Slovensku v okrese Ružomberok. Je to kúpeľné mestečko v Chočských vrchoch neďaleko Ružomberka.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v údolí riečky Teplianka, obklopená lesmi v Chočskom podhorí, geomorfologickej časti Liptovskej kotliny. Severne od obce sa strmo dvíhajú Chočské vrchy, z južného a juhovýchodného smeru sa údolie otvára k susednej obci Kalameny.[4] Približne 5 km severozápadne sa nad Lúčkami vypína Veľký Choč (1 608 m n. m.), dominantný vrch Dolného Liptova aj Oravy, priamo na severnom horizonte leží vrch Plieška (977 m n. m.), západnému smeru dominuje Smrekov (1 024 m n. m.).[5]

Prístup do obce vedie po ceste III/2216, ktorá sa v Liptovskej Teplej pripája na cestu do Ružomberka. Cesta pokračuje severným smerom hlbokým údolím až do obce Osádka, napojenej na Dolný Kubín. V Liptovskej Teplej je najbližšia železničná zastávka na trati Žilina – Košice. Ružomberok je vzdialený 13 km západne, Liptovský Mikuláš 22 km východne, Dolný Kubín 18 km severozápadne a krajské mesto je vzdialené 73 km západným smerom.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je prirodzene rozdelená na dve časti, samotnú obec a kúpele. Uprostred dediny sa nachádzajú Lúčanské travertíny a Lúčanský vodopád, ktoré tvoria akúsi prirodzenú hranicu medzi dedinou a kúpeľmi.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na území dnešnej obce Lúčky bolo osídlenie v eneolite, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a hromadný nález bronzových nádob z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v roku 1287 v predikáte Dionýza z Lúčiek. Doložená je z roku 1287 ako Luchk, z roku 1469 ako Luczky, z roku 1773 ako Lučky; maďarsky Lucski. Patrila hradnému panstvu Likava. V roku 1625 mala 8 sedliackych dvorov obývaných 21 sedliackymi rodinami a 11 želiarských usadlostí s 12 rodinami želiarov a chmelnice, v roku 1784 mala 85 domov a 680 obyvateľov, v roku 1828 mala 103 domov a 855 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, rybolovom, prácou v tufových lomoch, od 19. storočia pltníctvom. V roku 1625 je doložená panská chmelnica. V roku 1712 založili alkalicko-železité kúpele, ktoré patrili rodine Abaffyovcov. Rozšírené boli v roku 1820-1824. Počas I. ČSR bolo značné vysťahovalectvo do cudziny. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1948 vyhorela tretina obce.[6]

Kúpele[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka v kúpeľoch

Kúpele sú známe od roku 1761 kedy Adam Turjansky postavil prvú kúpeľnú budovu, rozšírené v rokoch 1820-24. V kúpeľoch sa liečia ženské choroby, onkologické choroby, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, netuberkulózne choroby dýchacích ciest, nervové choroby, choroby pohybového ústrojenstva, choroby z povolania a poskytujú prevenciu a podpornú liečbu osteoporózy. K liečbe prispieva sadrovcovo-zemitá uhličitá voda o teplote 31,5 °C z prameňa Valentína. Areálu kúpeľov dominuje liečebný dom Choč a park. Nachádza sa tu i termálny bazén, ktorý je na rozdiel od minulosti už otvorený aj pre verejnosť.

Ubytovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosť ubytovania je aj pre samoplatcov v liečebných domoch CHoč, Liptov a v dependancoch Balneo, Mária, Cyril, Barbora a Adam. Ubytovacia kapacita kúpeľov je cca 500 lôžok.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kino[upraviť | upraviť zdroj]

V liečebnom dome Choč sa nachádza rovnomenné kino, ktoré však už nepremieta.

Liečebný dom Choč

Minigolf[upraviť | upraviť zdroj]

V areáli kúpeľov je ihrisko minigolfu, vhodné na trávenie času pre rodiny.

Lúčanské travertíny[upraviť | upraviť zdroj]

Travertíny (skalné steny a vyvýšeniny) s rozlohou 3,8 ha sú vytvorené sadrovcovo-zemitými kyselkami. Za národnú prírodnú pamiatku boli vyhlásené v roku 1975.

Lúčanský vodopád[upraviť | upraviť zdroj]

Národná prírodná pamiatka od roku 1974. Ide o 12 m vysoký kaskádovitý vodopád padajúci do malých jazierok z vrchného okraja travertínovej terasy. Samotná Lúčanka neobsahuje veľké množstvo minerálov, ale jej prítoky, ktoré „prispeli“ k výzdobe vodopádu, sú sadrovcovo-zemité teplice. Vodopád, čo je veľkou zaujímavosťou, leží uprostred dediny.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Každé dva roky (od roku 1995) na prelome júla a augusta sa v amfiteátri pod Smrekovom konajú Dolnoliptovské folklórne slávnosti. Významnú časť kultúry na dedine vytvára aj folklórny súbor Lúčan, v ktorom sú zastúpene tri generácie obyvateľstva. Súbor má vo svojom repertoári nacvičené nielen tance, ale aj pásma ako Svadba, Priadky, Pltnica a mnohé ďalšie.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Horská turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Lúčky je východzou osadou na výstupy na Veľký Choč. Veľký Choč ma tvar pyramídy, je z neho kruhový výhľad na celú Oravu a Liptov. V masíve vrchu Smrekov je neprístupná jaskyňa s dĺžkou 105 m.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Lyžovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Liečebný dom Liptov

Lyžiarsky vlek pod Smrekovom poskytuje možnosti lyžovania pre nenáročných. Chýba umelé zasnežovanie. Zjazdovka je upravovaná snežným pasovým strojom zn. Bombardier. Pri dobrých snehových podmienkach je vlek v prevádzke cez víkendy, prázdniny a podľa objednávok.

Cykloturistika[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec prechádza Vrchárska cyklomagistrála, ktorá je značená červenou farbou. Trasa začína v obci Huty a končí až v Banskej Bystrici.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Do Lúčok sa dá dostať po ceste E 50 (odbočiť treba v Liskovej pri Ružomberku) alebo po diaľnici D1 (odbočiť treba v Ivachnovej). Železničné spojenie priamo do Lúčok nevedie. Pri cestovaní rýchlikom treba vystúpiť v Ružomberku a pokračovať autobusom, osobné vlaky stoja v Liptovskej Teplej, opäť však treba pokračovať autobusom.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je Základná škola s materskou školou, v roku 2004 pribudla nová telocvičňa.

Zamestnanie[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa dá zamestnať okrem obchodov a pohostinstiev buď v kúpeloch alebo v urbárskych lesoch. Väčšina obyvateľov však za prácou dochádza do Ružomberka alebo Liptovského Mikuláša.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-02-18]. Dostupné online.
  5. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  6. KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]