Rajec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°05′19″S 18°38′07″V / 49,088594°S 18,635172°V / 49.088594; 18.635172
Rajec
mesto
Rajec-namestie SNP.jpg
Námestie v Rajci, v popredí radnica.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Rajecká kotlina
Rieka Rajčanka
Nadmorská výška 452 m n. m.
Súradnice 49°05′19″S 18°38′07″V / 49,088594°S 18,635172°V / 49.088594; 18.635172
Rozloha 31,46 km² (3 146 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 824 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 185,12 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1193
Primátor Ján Rybárik[3] (nezávislý)
PSČ 015 01
ŠÚJ 517917
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie SNP č. 2/2
015 22 Rajec
E-mailová adresa msu@rajec.sk
Telefón 041 - 5422030
Fax 041 - 5422224
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Rajec
Webová stránka: www.rajec.info
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Rajec (nem. Rajetz; maď. Rajec) je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji. Je jedným z piatich brundtlandských miest v Európe (jediným na Slovensku).

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza 20 km južne od Žiliny v Rajeckej kotline, ktorú pomenúva. Stredom Rajca a celej kotliny preteká rieka Rajčanka. Mesto sa nachádza medzi Súľovskými vrchmi a Lúčanskou Malou Fatrou, preto je možné z neho podnikať kratšie aj dlhšie túry do okolia.

Leží na križovatke ciest I/64 (ŽilinaPrievidza) a II/517 (Rajec – Považská Bystrica). V meste končí aj lokálna železničná trať Žilina – Rajec.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Rajec je najstaršou osadou Rajeckej doliny. Archeologické nálezy z posledných rokov dokazujú, že Rajecká kotlina bola osídlená už v predhistorických dobách[4]. Sídlisko a pohrebisko z doby bronzovej, ktoré obýval ľud lužickej kultúry, sa našlo priamo na území mesta, v polohe Golf Parku.[5] Najstaršia písomná pamiatka o Rajci je z 12. storočia. Kráľ Belo III. vydal v roku 1193 listinu, v ktorej sa Rajec prvýkrát spomína pri vytyčovaní hraníc majetku darovaného kráľom ako Raich. Prvá písomná zmienka o Rajci ako meste pochádza z roku 1397. Roku 1604 kráľ Rudolf II. vydal koncesiu na vydržiavanie jarmokov. O niekoľko rokov neskôr kráľ Matej II. oslobodil mešťanov od platenia kráľovského mýta a miestneho poplatku v celej krajine. Jeho listinu potvrdila v roku 1749 kráľovná Mária Terézia. Originál tejto listiny patrí k najvzácnejším exponátom Mestského múzea.

V rokoch 1911 – 12 tu ako kaplán pôsobil Jozef Tiso.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Rajec má okrem riadneho zastupiteľstva zriadený aj parlament mladých, sú doňho volení študenti miestnych škôl a svojimi nápadmi sa snažia zlepšovať kultúru a šport v Rajci.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Budova mestského múzea

Mestské múzeum Rajec – vzniklo v roku 1992, verejnosti bolo sprístupnené až v roku 1993. Múzeum sa nachádza v historickej budove zo 17. storočia, ktorá je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok. Ešte v 19. storočí to bol jednoposchodový renesančne a barokovo upravený meštiansky dom, ktorý slúžil ako mestský pivovar[6]. Na budove múzea sú umiestnené 2 pamätné tabule. Vyrezávaná brána zo začiatku 20. storočia pochádza z dielne bratov Igondovcov, ktorí zahynuli v Prvej svetovej vojne. V budove múzea sú umiestnené dve stále expozície – národopisná a prírodovedná.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V Rajci bolo v roku 2008 postavené drevené Tesco. Je to energeticky úsporný supermarket s drevenou konštrukciou so stavebnými prvkami z prírodných izolačných materiálov Ide o jediný obchod svojho druhu nielen na Slovensku, ale aj v krajinách strednej Európy[7].

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava zo začiatku 14. storočia[8]. Gotický kostol bol viackrát prestavaný a dnes má barokový interiér.
  • Trojičný stĺp na námestí SNP je z roku 1818.
  • Renesančná radnica zo 16. storočia na námestí SNP. Je to pôvodne renesančná jednoposchodová stavba prístupná zo všetkých strán. Otvorené arkády slúžili ako trhovisko. Na poschodí boli administratívne miestnosti mestskej rady. Po najnovšej rekonštrukcii v r. 1992 sú arkády zasklené a radnica slúži ako obradná, koncertná i výstavná sieň.
  • Židovský cintorín nad mestom
  • Stará fara, dnes zrekonštruovaná, pripomína pôsobenie Jozefa Tisa prvého slovenského prezidenta.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

V Rajci sa nachádza Trojičný stĺp, pamätník obetiam Prvej svetovej vojny a pamätník obetiam Druhej svetovej vojny.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Rajecký maratón, 2010

Pre väčšinu Rajčanov sa stal už tradíciou tzv. Veľký rajecký deň. Ide vlastne o spojenie športového a kultúrneho programu. Tento deň je vždy druhá augustová sobota. Najstaršou aktivitou je tradičný Rajecký maratón, ktorý sa beží na trase Rajec – Čičmany. Tento maratón jeden z troch na Slovensku, ktoré sú súčasťou slovenského pohára. Nedávno sa medzi športové podujatia v tento deň zaradili aj Rajecký polmaratón, Rajecký in-line polmaratón a taktiež dvojkilometrový beh Rajcom. Veľký rajecký deň je ale aj najväčší kultúrny sviatok v Rajci, lebo celý tento deň sprevádzajú svojimi vystúpeniami rôzne kapely a tanečné súbory. Taktiež sa koná aj tradičný Rajecký jarmok.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ing. arch. Ferdinand Milučký – významný architekt žijúci v Bratislave.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Najstaršie osídlenie územia [online]. [Cit. 2011-09-03]. Dostupné online.
  5. V Rajci našli osadu z doby bronzovej
  6. Karta NKP [online]. Pamiatkový úrad SR, [cit. 2011-09-03]. Dostupné online.
  7. V Rajci otvorili drevené Tesco [online]. 12.9.2008, [cit. 2011-09-03]. Dostupné online.
  8. Karta NKP [online]. Pamiatkový úrad SR, [cit. 2011-09-03]. Dostupné online.
  9. KUBANOVIČ, Zlatko. V grafike nadväzoval na slovenské čipkárky - Andrej Paulíny. Don Bosco dnes, 2010, roč. XXXXI, čís. 3, s. 20 – 21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]