Lietavská Lúčka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lietavská Lúčka
obec
Pongrácovský kaštieľ v Lietavskej Lúčke
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Horné Považie
Vodný tok Rajčanka
Nadmorská výška 362 m n. m.
Súradnice 49°10′31″S 18°43′20″V / 49,1754°S 18,7223°V / 49.1754; 18.7223
Rozloha 6,5 km² (650 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 874 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 288,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1393
Starosta Ján Čerňan[3] (nezávislý)
PSČ 013 11
ŠÚJ 557935
EČV (do r. 2022) ZA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Cementárenská 3
E-mailová adresa poslať email
Telefón 568 81 12
Fax 568 81 12
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lietavská Lúčka
Webová stránka: lietavskalucka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Lietavská Lúčka (do roku 1927 Lietava Lúčka) je obec na Slovensku v okrese Žilina v Žilinskom samosprávnom kraji.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Lietavská Lúčka leží v južnej časti Žilinskej pahorkatiny, na nive rieky Rajčianka, asi 6 kilometrov od Žiliny. Rieka už viackrát spôsobila v obci povodeň.

Na západe susedí Lietavská Lúčka s obcou Lietava, na juhozápade s Lietavskou Svinnou-Babkovom, na juhu s Porúbkou, na juhovýchode s Turím, na východe s Rosinou a na severe s mestskou časťou Žiliny Bytčicou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát sa spomína v roku 1393 pod názvom Luchka ako súčasť Lietavského panstva. Počas prvého sčítania ľudu v roku 1784 mala 38 domov a 244 obyvateľov, podľa súpisu z r. 1828 bolo v obci 29 domov a 327 obyvateľov a počas sčítania v roku 1910 už 756 obyvateľov.

V roku 1907 bola k Lietavskej Lúčke pripojená obec Ilové, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1439 a v stredoveku bola majetkom strečnianskeho hradného panstva. R. 1784 bolo v obci 18 domov a 149 obyvateľov, r. 1828 17 domov a 165 obyvateľov.

Obyvateľstvo Lietavskej Lúčky sa v minulosti zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom, ovčiarstvom, včelárstvom a od začiatku 20. storočia prácou v cementárni.

V rokoch 19801991 bola Lietavská Lúčka pripojená k mestu Žilina. Po roku 1991 sa stala opäť samostatnou obcou.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania ľudu v roku 2011 žilo v Lietavskej Lúčke 1735 obyvateľov, z toho 1704 Slovákov, 4 Česi, 2 Rómovia a 1 Poliak, pričom traja obyvatelia boli inej národnosti a pri 21 obyvateľoch sa národnosť nepodarilo zistiť.

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

1322 obyvateľov sa hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi, 26 k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, 7 ku gréckokatolíckej cirkvi, štrnásti k inej cirkvi, 256 ich bolo bez vyznania a pri 110 - tich sa vierovyznanie nepodarilo zistiť. [4]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasným starostom je Ján Čerňan. Obecné zastupiteľstvo má 9 členov a spolu so starostom je volené na 4 - ročné volebné obdobie. Obecný úrad sídli na adrese Cementárenská 3.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Lietavská Lúčka je spojená s mestom Žilina a Rajec lokálnou železničnou traťou, po ktorej premáva motorový vlak, ľudovo nazývaný „Rajecká Anča". V obci je železničná stanica a občania využívajú železničnú osobnú dopravu na cestovanie za prácou či nákupmi do Žiliny. Obec je taktiež spojená linkami SAD Žilina s mestom Žilina, mestom Rajec a okolitými dedinami.

Stredom obce vedie cesta I. triedy Žilina – Prievidza a okrajom vedie diaľnica D1 s križovatkou. Privádzač by mal v budúcnosti pokračovať južným smerom až za Porúbku, čím prevezme veľkú časť regionálnej i tranzitnej dopravy.

Ekologické problémy[upraviť | upraviť zdroj]

V Lietavskej Lúčke bola v časoch socializmu postavená veľká cementáreň. Zelenina a ovocné stromy boli často biele od práškového cementu, ktorý unikal z továrne. V 90. rokoch sa situácia výrazne zlepšila odprašnením výroby v cementárni.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Cementárenská, Ilovská cesta, Jakuba Bytčiančina, Lúčanská, Májová, Michala Chmeliara, Na Dúbravy, Na kopec, Na pleš, Na Sihoti, Na Vápenicu, Skalka, Staničná, Štefana Hulína, Žilinská cesta

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pongrácovský kaštieľ z roku 1799
  • Rotundová kaplnka sv. Jozefa z roku 1920

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa narodil slovenský politik Ing. Ján Slota.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. 2013, SUSR. SODB 2011 [online]. census2011.statistics.sk, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]