Preskočiť na obsah

Krasňany (okres Žilina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krasňany
obec
Ulica v obci
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Horné Považie
Časti Žilinská kotlina
Vodné toky Varínka, Kúr
Nadmorská výška 383 m n. m.
Súradnice 49°12′47″S 18°53′17″V / 49,213056°S 18,888056°V / 49.213056; 18.888056
Rozloha 15,18 km² (1 518 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 660 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 109,35 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1354
Starosta Jana Žáková[3] (nezávislá)
PSČ 013 03 (pošta Varín)
ŠÚJ 517712
EČV (do r. 2022) ZA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Krasňany 22
013 03
E-mailová adresa poslať email
Telefón 041/5692 381
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Krasňany, Žilina District
Webová stránka: obeckrasnany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Krasňanyobec na Slovensku v okrese Žilina.

Obec je situovaná v severovýchodnej časti Žilinskej kotliny, na západných svahoch Malej Fatry, v údolí Kúr a riečky Varínky. Od mesta Žilina je vzdialená asi 10 km a stred obce má nadmorskú výšku 383 m n. m. Stredom obce vedie cesta II/583 zo Žiliny do Párnice.

Lokalita susedného Varína bola osídlená už v bronzovej a železnej dobe, no husté osídlenie regiónu dokladajú aj nálezy v blízkej Koňhore a Gbeľanoch. V Krasňanoch bolo v roku 1933 odkryté rozsiahle slovanské mohylové pohrebisko z 8. – 9. storočia. Zachovalo sa 51 mohýl s unikátnymi nálezmi keramiky, zbraní i ozdôb, ktoré sú uložené v etnografickom múzeu SNM v Martine.

Aj keď prvá písomná zmienka o obci „Karazna“ pochádza až z roku 1354, v písomných kronikách a spisoch kráľa Boleslava z roku 1001 sa spomína usadlosť Starých Krasňan. Ide o osadu v lokalite Tehelňa alebo Za Hájom, kde sa pôvodné osídlenie v stredoveku nachádzalo. V spomínanom roku 1354 udelil Mikuláš Drugeth dedičné richtárstvo Bohušovi, synovi Dezlona a spomína sa zavedenie žilinského práva s 20 ročným oslobodením osadníkov od daní. Obec patrila Varínskemu panstvu, ktorého sídlo sa práve do tejto obce v druhej polovice 16. storočia z nepohodlného hradu presunulo. Pôvodnú drevenú kúriu s padacím mostom nad vodnou priekopou (zhorela v roku 1654) nahradila v rokoch 1667-1678 murovaná stavba. Sídlil tu grófsky rod Pongráczovcov, ktorý neskôr postavil vedľa staršej ďalšiu kúriu a obe prepojili spojovacím krídlom. Objekty boli opravené v rokoch 18981912, po ďalších rozsiahlych úpravách v rokoch 19671980 bol kaštieľ odovzdaný Považskému múzeu v Žiline pre účel zriadenia expozície pod názvom „Príroda a ľud severozápadného Slovenska“. Kaštieľ bol v roku 1995 v rámci reštitúcie prevzatý dedičmi rodiny Pongráczovcov, od roku 2004 ho vlastní súkromná spoločnosť.

Krasňany patrili k stredne veľkým vidieckym sídlam, keďže v roku 1598 tu stálo 14, no v roku 1828 už 56 domov so 466 obyvateľmi. Tí sa živili poľnohospodárstvom, no tiež ťažbou vápenca a železnej rudy.

V dňoch 20. a 21. augusta 1947 sa pri krasňanoch odohrala bitka, v ktorej česko-slovenské vojenské jednotky zastavili prenikanie Burlakovej sotne UPA do Bavorska. [4]

Názvy obce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1354 – Karazna
  • 1434 – Crasna
  • 1439 – Kraznane
  • 1511 – Kraznany
  • 1773 – Krasnany
  • 1920 – Krašňany
  • 1927 – Krasňany

Pamätihodnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza národná kultúrna pamiatka – kaštieľ. Ide vlastne o dva samostatné neskororenesačné kaštiele prepojené prízemným krídlom. V minulosti to bolo sídlo starohradského panstva rodu Pongráczovov.

V katastrálnom území obce sa na rieke Varínka nachádza aj prírodná pamiatka Krasniansky luh.

Partnerské obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. KONEČNÝ, Martin. Rejdy UPA a boje s čs. armádou. Válka Revue (Brno: Extra publishing, s.r.o.), 2020-05-14, roč. 2020, s. 44-47. ISSN 1804-0772.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]