Starhrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Starý hrad pozri Starý hrad.
Súradnice: 49°10′40″S 18°53′25″V / 49,177778°S 18,890278°V / 49.177778; 18.890278
Starhrad
zrúcanina
Starhrad.jpg
Pohľad na Starhrad, apríl 2006
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Žilina
Obec Nezbudská Lúčka
Nadmorská výška 475 m n. m.
Súradnice 49°10′40″S 18°53′25″V / 49,177778°S 18,890278°V / 49.177778; 18.890278
Materiál kamenné murivo
Vznik 13. storočie
Opustený 18. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup turistická trasa
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Starhrad
 - dátum vyhlásenia 2017
ÚZPF[2]
 - číslo 12062/1
 - dátum zápisu 6. 4. 2017
Poloha Starhradu na Slovensku
Poloha Starhradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Starhradu na Slovensku
Poloha Starhradu v Žilinskom kraji
RedHut.svg
Poloha Starhradu v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Starhrad
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Starhrad (alebo Starý hrad, Varínsky hrad, Varín, Warna, Varna, Owar, Owaar, Starigrad) je zrúcanina hradu vypínajúca sa na pravom brehu Váhu vo výške 475 m n. m. Nachádza sa neďaleko hradu Strečno, ale na opačnom brehu rieky nad Domašínskym meanderom. V roku 2017 bol zapísaný medzi Národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín, spomína sa v roku 1267. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Prvýkrát sa tak spomína v roku 1384. Najstaršou časťou hradu bola útočištná veža, ktorá mohla vzniknúť ešte v 13. storočí. Hrad vtedy patril predkom Balassovcov, potom Matúšovi Čákovi a v roku 1323 zvolenskému županovi Dončovi. Neskôr sa dostal do kráľovských rúk. V 14. storočí, keď sídlil na hrade kráľovský kapitán s posádkou, postavili niektoré obytné a hospodárske budovy. Od roku 1443 patril väčšinou Pongrácovcom, okrem krátkych období, keď sa o hrad bojovalo, ako napríklad v rokoch 1529-1553 v zemepanskej vojne s Mikulášom Kostkom zo Sedlce. Pongrácovci tu bývali až do 16. storočia, keď si v Krasňanoch postavili pohodlný renesančný kaštieľ a nepohodlný hrad opustili. Do začiatku 18. storočia sídlili na hrade jeho strážcovia. Po ich odchode začal hrad postupne chátrať.

Počas SNP sa stal miestom bojov, keď ho 31. augusta 1944 obsadil nemecký prápor. V zrúcanine hradu mali pôvodne zaujať postavenie príslušníci 1. československej brigády M. R. Štefánika (P. A. Veličko), ktorí však pre svojvoľné konanie veliteľa tento rozkaz nikdy nesplnili. Nemci boli schopní z výšin okolo Starhradu ostreľovať pozície francúzskych partizánov, ktorí v dôsledku toho utrpeli značné straty a neskôr boli pod tlakom ďalších nemeckých jednotiek útočiacich dolinou Váhu, nútení ustúpiť.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad svojím pôdorysom pretiahnutého tvaru sleduje charakter terénu. Na najvyššom bode stála veža podkovitého pôdorysu, na západ od nej stáli spočiatku budovy na neveľkom nádvorí. Až Pongrácovci hrad v druhej polovici 15. storočia doplnili neskorogotickým poschodovým palácom v priestore horného hradu. Na východ od veže v predhradí, vybudovali obydlie pre vojenskú posádku a hospodárske budovy, ktoré tvorili súčasť predsunutej obrany hradu. Predhradie uzatvárala šijová priekopa, nad ktorou bol pravdepodobne most.

Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skaly. V predhradí je viditeľná šijová priekopa a základy hospodárskych budov. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je unikátny pohľad na Domašínsky meander Váhu.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Od železničnej stanice v Nezbudskej Lúčke popri trati a Váhu až do krátkej dolinky Hradské, odkiaľ vedie výstup na hradný vrch po turistickej značenej ceste. Turistický chodník pokračuje na vrcholy Krivánskej Fatry.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]