Reváň
| Reváň | |
| vrch | |
Reváň (vpravo) a Kľak | |
| Štát | |
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Žilina, Martin, Prievidza |
| Obce | Fačkov, Vrícko, Kľačno |
| Časť | Kľak |
| Pohorie | Malá Fatra |
| Podcelok | Lúčanská Fatra |
| Povodia | Rajčanka, Turiec, Nitra |
| Nadmorská výška | 1 204,6[1] m n. m. |
| Súradnice | 48°57′53″S 18°38′00″V / 48,9648°S 18,6334°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po |
|
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Reváň (vrch v Malej Fatre) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Reváň (1 204,6 m n. m.[2][3]) je vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Leží približne 14 km južne od Rajca.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Kľak.[5] Vrch leží na hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja, na rozhraní okresov Žilina, Martin a Prievidza. Zasahuje na katastrálne územia obcí Fačkov, Vrícko a Kľačno.[6] Reváň je považovaný za posledný, najjužnejší vrch hlavného malofatranského hrebeňa, hoci ten sa pod vrchom stáča východným smerom a cez Bukovec (1 148 m n. m.) vedie do Vríckeho sedla. Západným smerom pohorie končí vo Fačkovskom sedle, kde nadväzujú Strážovské vrchy. S Reváňom ho vytvára vrch Homôľka (1 073 m n. m.), severným smerom sa vypína dominantný Kľak (1 352 m n. m.) a juhovýchodným susedom je Bukovec (1 148 m n. m.).[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch leží na hlavnom hrebeni, ktorým vedie chodník na Kľak. Patrí tak medzi hojne navštevované vrcholy, čomu však vďačí i relatívne dobrej dostupnosti. Veľkú časť vrchu pokrýva zmiešaný les, vrcholová časť s riedkym porastom a vrcholovou lúkou ponúka zaujímavý výhľad.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Mimo severného horizontu, ktorému kraľuje mohutný Kľak, ponúka Reváň panoramatický rozhľad. Pozorovateľné sú niektoré okolité vrchy Lúčanskej Fatry, no veľmi dobre vidieť veľkú časť Veľkej Fatry, Kremnické vrchy, Žiar, Vtáčnik i Strážovské vrchy. Pri vhodných podmienkach možno dovidieť na Lysú horu v Moravsko-sliezskych Beskydách, Inovec v Považskom Inovci, Veľký Choč či hrebeň Západných a Vysokých Tatier.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rajecká dolina – turistická a cyklistická mapa – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-30]. Dostupné online.
- ↑ Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 34.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reváň
