Reváň
| Reváň | |
| vrch | |
 Reváň (vpravo) a Kľak
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Žilina, Martin, Prievidza |
| Obce | Fačkov, Vrícko, Kľačno |
| Časť | Kľak |
| Pohorie | Malá Fatra |
| Podcelok | Lúčanská Fatra |
| Povodia | Rajčanka, Turiec, Nitra |
| Nadmorská výška | 1 204,6 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′53″S 18°38′00″V / 48,9648°S 18,6334°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Fačkovského sedla
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Reváň (vrch v Malej Fatre) | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Reváň (1 204,6 m n. m.[1][2]) je vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Leží približne 14 km južne od Rajca.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Kľak.[4] Vrch leží na hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja, na rozhraní okresov Žilina, Martin a Prievidza. Zasahuje na katastrálne územia obcí Fačkov, Vrícko a Kľačno.[5] Reváň je považovaný za posledný, najjužnejší vrch hlavného malofatranského hrebeňa, hoci ten sa pod vrchom stáča východným smerom a cez Bukovec (1 148 m n. m.) vedie do Vríckeho sedla. Západným smerom pohorie končí vo Fačkovskom sedle, kde nadväzujú Strážovské vrchy. S Reváňom ho vytvára vrch Homôľka (1 073 m n. m.), severným smerom sa vypína dominantný Kľak (1 352 m n. m.) a juhovýchodným susedom je Bukovec (1 148 m n. m.).[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch leží na hlavnom hrebeni, ktorým vedie chodník na Kľak. Patrí tak medzi hojne navštevované vrcholy, čomu však vďačí i relatívne dobrej dostupnosti. Veľkú časť vrchu pokrýva zmiešaný les, vrcholová časť s riedkym porastom a vrcholovou lúkou ponúka zaujímavý výhľad.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Mimo severného horizontu, ktorému kraľuje mohutný Kľak, ponúka Reváň panoramatický rozhľad. Pozorovateľné sú niektoré okolité vrchy Lúčanskej Fatry, no veľmi dobre vidieť veľkú časť Veľkej Fatry, Kremnické vrchy, Žiar, Vtáčnik i Strážovské vrchy. Pri vhodných podmienkach možno dovidieť na Lysú horu v Moravsko-sliezskych Beskydách, Inovec v Považskom Inovci, Veľký Choč či hrebeň Západných a Vysokých Tatier.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke z Fačkovského sedla - po
značke z Vrícka cez rázc. Pod skalou, odtiaľ po - po
značke z Fačkova cez Kľak[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 34.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reváň
Commons ponúka multimediálne súbory na tému