Krivánska Fatra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Krivánska Malá Fatra)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°11′S 19°2′V / 49,183°S 19,033°V / 49.183; 19.033
Krivánska Fatra
pohorie
Velky Rozsutec.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Dolný Kubín, Martin, Žilina
Nadradená
jednotka
Malá Fatra
Susedné
jednotky
Lúčanská Fatra
Varínske podolie
Kysucké bradlá
Oravská vrchovina
Šípska Fatra
Šútovské podhorie
Turčianske nivy
Podradené
jednotky
Rozsutce
Štefanovská kotlina
Krivánske Veterné hole
Osnica
Rieky Váh, Varínka, Zázrivka
Súradnice 49°11′S 19°2′V / 49,183°S 19,033°V / 49.183; 19.033
Najvyšší bod Veľký Kriváň
 - výška 1 708,7 m n. m.
Geologické zloženie žula, vápenec, dolomit, kremenec
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Krivánska Fatra
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Krivánska Fatra alebo Krivánska Malá Fatra je geomorfologický podcelok Malej Fatry, ktorá sa rozprestiera na sever od rieky Váh.[1] Veľká časť Krivánskej Fatry (22 630 ha) je od 1. apríla 1988 národným parkom.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

V Krivánskej Fatre sa nachádzajú najvyššie vrcholy Malej Fatry – Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.) a Malý Kriváň (1 670,9 m n. m.), podľa ktorých táto časť dostala svoje pomenovanie. Najznámejším a snáď najkrajším vrcholom je Veľký Rozsutec (1 609,7 m n. m.).

Veľkú časť Krivánskej Fatry tvorí Národný park Malá Fatra (22 630 ha). Má bohatú a zachovalú západokarpatskú prírodu. Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňuje existenciu bohatstva flóry a fauny a pestrosť foriem reliéfu. Krivánska Fatra patrí medzi najvýznamnejšie slovenské turistické oblasti.

Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]

Severný okraj územia lemuje Varínske podolie (podcelok Žilinskej kotliny) a Kysucké bradlá, patriace Kysuckej vrchovine. Východným smerom nadväzuje Oravská vrchovina a juhovýchodným smerom oddeľujú údolia Oravy a Váhu veľkofatranskú Šípsku Fatru. Južné svahy pohoria strmo klesajú do Turčianskej kotliny s podcelkami Šútovské podhorie a Turčianske nivy. Lúčanskú Fatru ako južnejšiu časť Malej Fatry oddeľuje na juhozápade Strečniansky prielom rieky Váh.[1]

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Geologické jadro pohoria tvoria žuly. Hlavný hrebeň a severnú časť pokrývajú horniny obalovej série chočského a krížňanského príkrovu (vápence, dolomity, kremence, slienité vápence, bridlice, pieskovce,…).

Vo vápenitých horninách vznikli tiesňavy, skalné útvary, krasové javy a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menej členitým povrchom ľahšie zvetrávajúcich hornín. Najbohatšie členitý reliéf vznikol na dolomitoch (Veľký a Malý Rozsutec,…).

Povrchovú vodu z viacerých potokov, vyvieračiek a prameňov odvádzajú rieky Váh a Orava patriace do úmoria Čierneho mora.

Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry[upraviť | upraviť kód]

Turistické značky, sedlo Vráta

Hlavný hrebeň Krivánskej Fatry sa začína v blízkosti obce Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu, chaty pod Suchým na vrchol Suchý (1 468 m n. m.). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez sedlo Vráta (1 462 m n. m.) na Stratenec (1 513 m n. m.), potom cez sedlo Priehyb (1 462 m n. m.) na Malý Kriváň (1 670,9 m n. m.), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen (1 510 m n. m.) a vrcholom Pekelníka (1 609 m n. m.) je Malý Kriváň oddelený od najvyššieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.). Hrebeň sa ďalej tiahne cez Snilovské sedlo (1 524 m n. m.) s hornou stanicou lanovky na Chleb (1 645,6 m n. m.), Hromové (1 636 m n. m.), Steny, Poludňový grúň (1 460 m n. m.) do Stohového sedla (1 230 m n. m.). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu (1 607,4 m n. m.) a cez sedlo Medziholie (1 185 m n. m.) na najkrajší vrchol – Veľký Rozsutec (1 609,7 m n. m.). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce (1 225 m n. m.) a naposledy stúpa na skalnatý Malý Rozsutec (1 343,5 m n. m.). Červená turistická značka hrebeňa pokračuje do obce Zázrivá.[2]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

V Krivánskej Fatre žije viacero endemitických druhov fauny a flóry.

Panoráma[upraviť | upraviť kód]

Krivánska Malá Fatra, Vrátna dolina z vrcholu Kraviarske
Krivánska Malá Fatra, Vrátna dolina z vrcholu Kraviarske

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]