Preskočiť na obsah

Strečniansky priesmyk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Strečniansky prielom
riečny prielom
Strečniansky prielom zo Starhradu.
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Martin
Obce Strečno, Lipovec, Nezbudská Lúčka, Vrútky
Časť Krivánske Veterné hole
Lúčanské Veterné hole
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Krivánska Fatra
Lúčanská Fatra
Povodie Váh
Nadmorská výška 400 m n. m.
Súradnice 49°09′58″S 18°53′24″V / 49,166°S 18,89°V / 49.166; 18.89
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup cestou I/18 zo Strečna alebo Vrútok
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Strečniansky priesmyk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Strečniansky priesmyk alebo Strečnianska tiesňava je prelomové údolie Váhu.[1]

Rieka Váh, vytvárajúca prielom, tu rozdeľuje pohorie Malá Fatra na dva geomorfologické podcelky: Krivánsku Fatru na pravom (severovýchodnom) a Lúčanskú Fatru na ľavom (juhozápadnom) brehu.[2] Vodný tok tvorí juhozápadný okraj Národného parku Malá Fatra, priľahlá časť Lúčanskej Fatry patrí do jeho ochranného pásma. Časť pravého brehu patrí do národnej prírodnej rezervácie Krivé, krajinársky zaujímavý Domašínsky meander na ľavom brehu je prírodnou pamiatkou.[3] Priesmykom vedie od pradávna strategická dopravná a obchodná cesta a pre výber a ochranu mýta tu boli postavené dva hrady - Strečno a Starhrad.[1]

Po Váhu sa od stredoveku splavovalo drevo na pltiach, dnes je pltníctvo turistickou atrakciou. Počas druhej svetovej vojny tu prebiehali tuhé boje a v okolí sa nachádza niekoľko pamätníkov. Váh v tomto úseku vytvára najväčší prírodný výtvor v Malej Fatre Domašínsky meander.[3]

V súčasnosti je priesmyk dôležitý dopravný koridor, spájajúci dve veľké mestá Martin a Žilinu. Prielomom prechádza medzinárodná cesta E50 v trase cesty I/18, ako aj železničná trať Žilina – Košice.[4]

Pri obci Strečno sa na brale priamo nad cestou nachádza Strečniansky hrad, asi 2 km proti prúdu na pravom brehu zasa Starhrad.[3] Hrady tak ponúkajú výnimočný pohľad, ktorého jedinečnosť násobí pohľad z plte.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-25]. Dostupné online.
  3. a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2023-03-25]. Dostupné online.
  4. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 34.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]