Vrútky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°06′42″S 18°55′25″V / 49.111667°S 18.923611°V / 49.111667; 18.923611
Vrútky
mesto
Vrútky09.JPG
Radnica
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Rieky Turiec, Váh
Nadmorská výška 382 m n. m.
Súradnice 49°06′42″S 18°55′25″V / 49.111667°S 18.923611°V / 49.111667; 18.923611
Najvyšší bod Minčol
 - výška 1 345 m n. m.
Najnižší bod koryto Váhu pri Jánošíkove
 - výška 370 m n. m.
Rozloha 18,66 km² (1 866 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 666 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 410,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1255
Primátor Miroslav Mazúr[3] (nezávislý)
PSČ 038 61
ŠÚJ 557358
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie S. Zachara 4
038 61 Vrútky
E-mailová adresa vrutky@vrutky.sk
Telefón 424 1803
Fax 428 1285
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Vrútky
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.vrutky.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Vrútkymesto na Slovensku, ktoré leží v Žilinskom kraji, v okrese Martin.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na sútoku riek Váh a Turiec, v severnej časti Turčianskej kotliny, približne 3 km severne od Martina a 25 km východne od Žiliny. Na západnom okraji mesta sa dvíha Lúčanská Malá Fatra a vo Vrútkach sídli správa Národného parku Veľká Fatra, ktorého južnú hranicu tvorí koryto Váhu.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Váh, Turiec, Javorina, Kamenný potok

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na dôležitej dopravnej križovatke;

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie známky prítomnosti človeka v regióne pochádzajú z eneolitu (3200 až 1800 rokov pred Kr.), pričom na území mesta sa zachovali o niečo mladšie predmety z doby bronzovej. Archeologické nálezy - meč liptovského typu, keramika na Hradišti a pohrebisko, predpokladajú v tomto období pomerne husté osídlenie okolia Vrútok. Nálezy z 10. - 11. storočia potvrdili osídlenie na Hradišti, kde na prelome letopočtu sídlil ľud púchovskej kultúry, ktoré možno pokladať za počiatok dejín mesta. Z ranouhorských čias pochádza aj jeho archaický názov, ktorý vznikol z praslovanského slova vrqtbkb s významom prameň, žriedlo.

Podľa najstarších správ sa po tatárskom vpáde zdržiaval na neďalekom Znievskom hrade uhorský kráľ Belo IV. Pri obrane hradu sa vyznamenali aj vrútockí obyvatelia, ktorým Belo daroval majetky a povýšil ich do zemianskeho stavu. Na oplátku mali zemani vydržiavať vojsko na obranu územia. Prvá písomná zmienka o osade "villa Vrutk", ktorá bola vtedy súčasťou majetkov Záturčia, je z 19. augusta 1255. V roku 1271 sa v listinách spomína komes Martin, ktorý získal do majetku les a povolenie ťažby medzi Modlami, Priekopou a Vrútkami. Koncom 13. storočia bola obec rozčlenená na Dolné a Horné Vrútky, čo potvrdzuje listina Turčianskeho konventu z roku 1329. Samostatná farnosť Vrútky je doložená už v roku 1332, gotický kostol sv. Jána Krstiteľa stál už v roku 1285.

Pokojný život obyvateľov strpčovali rabujúci vojaci, ktorí po dôležitej ceste často prechádzali, no tiež povodne, ktoré neraz spustošili široké okolie toku. Poloha na sútoku riek znásobovala ohrozenie a popri desiatkách iných je v kronikách ako najkatastrofálnejšia zaznamenaná veľká povodeň z 25. a 26. augusta 1813, počas ktorej Váh zmenil aj svoje koryto, čím rozdelil vrútocký chotár. Štyri desiatky obetí si vyžiadala epidémia cholery v roku 1831, v rokoch 1843 a 1845 zasa majetky zničili rozsiahle požiare. Počet zemianskych rodov vo Vrútkach sa postupne zvyšoval a na začiatku 19. storočia ich bolo registrovaných až 15. V tom období boli v meste 4 zemianske kúrie, no tiež 83 rodín nešľachtického pôvodu, ktoré bývali v 70 domoch. Celkovo dosahovala populácia v roku 1806 okolo 300 obyvateľov.

Reformácia regiónu v Turci sa uskutočnila už v 16. storočí a tak už v roku 1560 bol evanjelický aj vrútocký kostol. Jeho vežu dali obnoviť v rokoch 1622 a 1634, no už v roku 1709 kostol opäť patril katolíkom. Na evanjelickú školu z obdobia reformácie nadviazala katolícka škola, ktorá sídlila v drevenej budove a v ktorej sa vyučovalo od roku 1779. Škola bola v roku 1870 premenovaná na Štátnu ľudovú školu, pričom už v roku 1894 bola postavená nová, dvojposchodová budova v Horných Vrútkach. Význam Vrútok rapídne stúpol s výstavbou Košicko-bohumínskej železnice v roku 1870 a štátnej železnice MAV zo Šalgotariánu do Vrútok, ktoré prepojením v roku 1872 vytvorili z malej obce dôležitý dopravný uzol. Hospodársky vzostup vyvolala najmä výstavba železničných dielní a výhrevne v roku 1873, čo sa odrazilo na raste populácie obce z 915 v roku 1869 na 1944 v roku 1880 a až 4345 v roku 1900. V roku 1877 bol otvorený kameňolom Dubná Skala a v roku 1881 bolo založené Potravné družstvo zamestnancov KBŽ. O rok neskôr bol založený Dobrovoľný hasičský spolok a o niekoľko rokov aj parná píla. Vrútky mali v tom období dve lekárne, dvoch lekárov, peňažný ústav a štyri hotely, fungovali tu ochotnícke divadlá, spevokol, športové kluby a v hoteli Urania sa premietali filmy. V roku 1888 tu vznikla dielenská učňovská škola. Za premenu zo zemianskej osady na významný železničný uzol tak môže železničná stanica Vrútky a s ňou spojené služby.

V decembri 1918 mesto obsadilo československé vojsko a správu železnice i depa prevzali českí železniční zamestnanci. Bývalú štátnu železnicu MAV prevzalo slovenské veliteľstvo ČSD, súkromnú KBŽ spravovalo riaditeľstvo v Košiciach. Z dôvodu nedostatku bytov vzniklo v roku 1921 Stavebné a bytové družstvo železničných zamestnancov, čo vyvolalo výstavbu mnohých bytov a dôležitých budov, ako Robotnícky dom, Sokolovňa, Obecný dom a Hasičská zbrojnica. Počas stavebného rozmachu boli upravené aj brehy oboch veľkých riek, čo znížilo ohrozenie povodňami. Po roku 1930 bola vybudovaná továreň na baterky, Katolícky kultúrny dom a vznikol Katolícky kultúrny spolok. Úplne prestavaný bol aj Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa a evanjelici si postavili nový chrám a v roku 1943 aj kultúrny dom. Kultúrnu činnosť organizoval Sokol, dramatický krúžok Jednoty a ochotnícko-vzdelávací spolok Kollár, no populárne boli aj športové podujatia. Svoje zastúpenie tu mali športové kluby futbalistov, cyklistov, lyžiarov, turistov, zápasníkov, plavcov, kolkárov, volejbalistov a tenistov.

Dňa 25. augusta 1944 tu vznikol revolučný národný výbor, no už začiatkom septembra bolo mesto obsadené nemeckým vojskom. Okupantov vyhnala až 11. apríla 1945 1. a 3. brigáda 1. československého armádneho zboru. V povojnovom období nastal rozvoj školstva; transformáciou existujúcich, no i výstavbou nových, vznikli nové školy, vrátane gymnázia a Základnej umeleckej školy. V rokoch 1949-1954 a 1971-1990 bola obec súčasťou Martina pod úradným názvom Martin-Vrútky. V roku 1990 sa obec osamostatnila a získala štatút mesta.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza neogotický rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1905, ktorý je postavený na základoch staršieho gotického kostolíka z 2. polovice 13. storočia a neogotický evanjelický kostol z roku 1903.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha v mierne teplej oblasti Turčianskej kotliny priamo určuje počasie v meste a jeho okolí. Hornatý reliéf krajiny a zemepisná poloha majú rozhodujúci vplyv na podnebie v lokalite, kde prevláda vietor zo severných smerov. Priemerná januárová teplota dosahuje -3 až -4°C, v júli je to okolo 17°C a celoročný priemer činí okolo 7°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 700 - 800 mm, z čoho v letnom období spadne 250 - 300 mm a v počet dní so snehovou pokrývkou je spravidla 60 - 80. Veľkú časť kotliny a celý kataster mesta odvodňuje Váh, okrem severnej časti regiónu je to prostredníctvom rieky Turiec a jeho prítokov. Turiec sa na území mesta vlieva do Váhu.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Územie je budované treťohornými horninami, najmä pieskovcami a ílmi, na ktorých sú štvrtohorné štrky, piesky, spraš a hlina. Územie je chudobné na rudy, z ktorých sa v malom množstve vyskytuje medená a železná ruda a antimón v okolí Bystričky a Trebostova. V blízkosti Vrútok sa nachádzajú aj zásoby vápenca, ktorý sa ťaží v povrchovom lome Dubná Skala.

Z pôd tu na pahorkatine a terasách Turca prevládajú rendziny a hnedé pôdy, v povodí riek menej úrodné nivné, hnedé a ilimerizované pôdy. Pôvodná prirodzená vegetácia sa zachovala iba v menšom rozsahu v podobe dubovo-hrabových a lipovo-smrekových porastov, no zastúpené sú tiež reliktné borovicové porasty. V celej kotline sú tak zastúpené predovšetkým tradičné početné stredoeurópske druhy fauny a flóry.

Flóra je zastúpená viacerými teplomilnými druhmi, zo vzácnejších možno spomenúť ostricu skalnú, kozinec previsnutý, lykovec voňavý, hedysarum tmavé, veroniku alpínsku, medvedicu lekársku, mak tatranský a plesnivec alpínsky. Bežne sa tu okrem menších druhov vyskytuje najmä jeleň, diviak, srna, zajac, mačka divá, rys ostrovid a medveď hnedý. Z vtáctva je hojne zastúpená oriešok, penica, straka, bažant, prepelica a jarabica. V riekach sú zastúpené vydra, hlavátka, lipeň, hlaváč a pstruh.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Letné kúpalisko vo Vrútkach
  • Tenisový klub Vrútky (TK Vrútky)
  • Kometa Vrútky - hokejbalový klub
  • Telovýchovná jednota Sokol Vrútky
  • Klub slovenských turistov Vrútky
  • Stolnotenisový klub Lokomotíva Vrútky
  • Rádioklub OM3KFV Vrútky

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je východiskovým miestom na túry do Lúčanskej Fatry, najmä jej najatraktívnejšej časti Martinské hole. Z Vrútok vedie asfaltová cesta ku chate na Martinských holiach, ktorá je v susedstve lyžiarskeho strediska. Cez blízky Lipovec a Turčianske Kľačany vedú turistické trasy do Národného parku Malá Fatra, na hlavný hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry.

Atraktívne je splavovanie Váhu na pltiach, ktoré začína na blízkom kotvišti Jánošíkovo. Pre plavcov je ľahko dostupná prírodná vodná plocha pri Lipovci, vhodná na kúpanie, rybolov aj surfing. Na oddych, rekreačné aj športové plávanie, no aj výuku plávania detí, ponúka letné mestské kúpalisko s ohrievanou filtrovanou vodou.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Cykloturistika[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí mesta je niekoľko značkovaných cyklotrás a všeobecne sú tu veľmi dobré podmienky na cykloturistiku i horskú cyklistiku. Horskí cyklisti obľubujú najmä trasy na Martinské hole a v horských dolinách Malej i Veľkej Fatry. Cestní cykloturisti najviac využívajú cyklotrasy popri Váhu (Vrútky - Lipovec - Sučany - Turčianska Štiavnička - Podhradie - Ratkovo - Krpeľany) a podhorím Veľkej Fatry (Sučany - Turčianska Štiavnička - Turčianske Jaseno - Blatnica - Turčianske Teplice) s niekoľkými rozhľadňami.

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]