Slovany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Slovany pozri Slovany (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°58′21″S 18°49′18″V / 48,972500°S 18,821667°V / 48.972500; 18.821667
Slovany
obec
Martin skanzen 15 01.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Rieka Vríca
Nadmorská výška 470 m n. m.
Súradnice 48°58′21″S 18°49′18″V / 48,972500°S 18,821667°V / 48.972500; 18.821667
Rozloha 14,3 km² (1 430 ha) [1]
Obyvateľstvo 458 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 32,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1252
Starosta Marek Straka[3] (SMER-SD)
PSČ 038 43 (pošta Kláštor pod Znievom)
ŠÚJ 512613
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Slovany 102, 038 43 Kláštor pod Znievom
E-mailová adresa obecslovany@etelmail.sk
Telefón 043/4933 195
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Webová stránka: www.slovany.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Slovanyobec na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Slovany leží 15 km juhozápadne od okresného mesta Martin v západnej časti Turčianskej kotliny. Chotár obce má výmeru 1 378 hektárov a susedí s chotármi obcí Kláštor pod Znievom, LazanyValča, Ležiachov a Rakovo.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prastará osada ležiaca pod hradom Zniev na významnej ceste spájajúcej Nitru s Turcom známej už pred 11. storočím. Svoje meno dostala pravdepodobne v 11. storočí a vzniklo z kmeňa Slověne – Sloveny – Sloväna – Slovany. Takéto meno mohla osada dostať len preto, že celé jej okolie bolo slovenské.

Prvá písomná zmienka o Slovanoch je z roku 1252Terra quinque villarum (zem piatich osád), kedy ju Belo IV. daroval spolu s Lazanmi, Ležiachovom, Moškovcom a Svätým Ďurom kláštoru premonštrátov. Dovtedy osada patrila k villas sancti Ypoliti (k Znievu).

Patrí k najznámejším olejkárskym a šafranickým obciam s typickými olejkárskymi murovanými domami. Z Urbáru z roku 1607 sa dozvedáme, že sa v Slovanoch pestoval chmeľ. Urbár z roku 1610 uvádza kapustu a ten zo začiatku 17. storočia pohanku, jačmeň a pšenicu a sladovnícky jačmeň. V minulosti sa v obci pestoval taktiež ľan, konope a šafrán.

Rody[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1689 bol Juraj Polony od rektora Trnavského kolégia obdarovaný kúriou v Slovanoch a učinený slobodníkom za zásluhy v roku 1677, ktorý nasadením vlastného života spravoval Znievske panstvo ako úradník a zachránil archív prepozitúry.

Od 18. stor. tu pôsobil rod Matuškovich a Polerecký.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol svätého Michala Archanjela, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou z roku 1896. Autorom stavby je staviteľ Stanislav Zachar. V interiéri sa nachádza empora s liatinovými stĺpmi a točitým schodiskom. Interiér kostola je dekorovaný neogotickou výmaľbou z roku 1935 nesúcou prvky secesie, ktorej autormi sú maliari kostolov Ľudevít Schramek a syn z Banskej Štiavnice. Okrem rastlinných motívov zobrazue aj Svätú Trojicu, motív Ave Maria a archanjelov adorujúcich Baránka Božieho. Oltár svätého Michala je neogotický polychrómovaný s centrálne umiestnenou sochou tohto svätca.[4] Fasády kostola sú hladké, okná sú ukončené lomeným oblúkom, záver je členený opornými piliermi. Veža s dekoratívnou zuborezovou rímsou je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol, jednoduchá halová stavba s pravouhlym záverom a predstavanou vežou z roku 1934. Kostol bol postavený z iniciatívy kurátora Michala Kubína, ktorý od roku 1912 inicioval finančnú zbierku na stavbu kostola. Tá bola zavŕšená kúpou pozemku v roku 1934, kedy sa začalo aj s výstavbou. Staviteľom chrámu bol Gejza Pavoni zo Štubnianskych Teplíc. Chrám bol posvätený seniorom Turčianskeho seniorátu Ottom Škrovinom 7.10.1934. V interiéri kostola sa nachádza empora podopieraná liatinovými stĺpmi.[5] Okná sú bez šambrán, polkruhovo ukončené. Veža je dekorovaná rímsou s oblúčkovým vlysom, ukončená je ihlancovou helmicou.
  • Remeselnícky dom číslo 143, dvojpodlažná murovaná stavba so sedlovou strechou. Ide o pôvodne renesančný objekt, upravený klasicisticky v roku 1859. V duhej polovici 20. storočia bol prefasádovaný a tak stratil historický charakter. Vstup je riešený ako prejazd s polkruhovo ukončenými vrátami.[6]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matej Tučko (* 1798 – † 1845), dekan, rím. kat. kňaz, národný buditeľ, bernolákovec, priateľ štúrovcov, spoluzakladateľ Tatrína – predchodcu Matice slovenskej
  • Jozef Junas (* 1819 – † 1881), zakladajúci člen Matice slovenskej, rím. kat. kňaz, knihovník cirkevnej knižnice, infirmár dištriktu
  • Michal Kluch, prvý Slovák, ktorý sa vysťahoval do Argentíny v roku 1894, vlastnil mlyn v mestečku Moguehua v provincii Buenos Aires, Slováci v Argentíne
  • Fidel Riesner (* 1836 – † 1916), zakladateľ a patrón Znievskeho gymnáziá, prefekt, spirituál, misionár, lazarista, prosynodálny examinátor
  • Martin Matuškovič (* 1851 – † 1919), čestný kanonik, asesor, fiškus, konzistoriálny sudca
  • Juraj Miko (* 1874 – † 1955), zakladateľ a patrón Znievskeho gymnáziá, dekan, kanonik, rím. kat. kňaz, predseda MO Matice Slovenskej vo Vrútkach
  • Helena Anna Turcerová-Devečková (* 1886 – † 1964), prvá Slovenka čo získala doktorát na Sorbonne, prekladateľka, diplomatka, slovenská slavistka, literárna historička, tlmočníčka, učiteľka, kultúrna historička, účastníčka mierovej konferencie v Paríži, inšpektorka cudzích jazykov, prvá literárna historička na Slovensku
  • Andrej Žiak (* 1905 – † 1989), Generálny poradca Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v., generálny dozorca ECAV, člen generálneho presbyterstva ECAV, politik, poslanec, učiteľ, spisovateľ, učastník SNP, kantor, organista, knihovník, kronikár, prof. na bohosloveckej fakulte UK, spoluredaktor Cirkevných listov, redaktor časopisu Evanjelický učiteľ
  • Anton Horník (* 1905 – † 1968), fotograg, grafik, filmová reklama, účastník SNP,
  • Juraj Antal (* 1912 – † 1996), zakladateľ odboru lekárska fyziológia na Slovensku, akademik SAV, dlhoročný prednosta Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK Bratislava
  • Miloslav Okál (* 1913 – † 1997), klasický filológ a prekladateľ antickej humanistickej literatúry
  • Jozef Pakán (* 1924 – † 1999), gynekológ, pôrodník, chirurg, spoluzakladateľ II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave, účastník SNP
  • Július Porubský (* 1927 – † 2012), prvý predseda konfederácie politických väzňov na Slovensku

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jozef Barinka (* 1860 – † 1940), senátor v prvom národnom zhromaždení v Prahe, kat. učiteľ, politik
  • Jozef Matula (* 1910 – † 1945), učiteľ, riaditeľ školy. účastník SNP, veliteľ DHZ
  • Peter Róchus Galan (* 1912 – † 1973), kňaz, náboženský publicista, vydavateľ, prekladateľ, cirkevný aktivista, trpiteľ za vieru, tajomník MO Matice Slovenskej v Slovanoch, počas štúdia na Znievskom gymnáziu býval v Slovanoch u Okálov (1930 – 1935)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. VERONIKA KAPIŠINSKÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rímskokatolícky kostola sv. Miachala Archanjela, s. 469-470.
  5. Evanjelická cirkev a. v. [online]. Slovany, oficiálna stránka obce. Dostupné online.
  6. MAROŠ MAČUHA, VERONIKA KAPIŠINSKÁ, ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Slovany, s. 467-468.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]